Ako prežívali 21. august 1968 v Trnave a okolí? Streľba aj zrušený zápas

RELAX - Príbehy | 21.8.2013, 12.32, prispievatelia

Dnes je to presne 45 rokov od vpádu vojsk Sovietského zväzu, Nemeckej demokratickej republiky, Poľska, Maďarska a Bulharska na územie Československa a teda aj Trnavy.

Operácia Dunaj bola jedinou vojenskou akciou vojsk Varšavskej zmluvy. Paradoxne, proti jednému zo svojich členov. Celej operácii velil armádny generál I. G. Pavlovskij.

Sovietski vojaci a ich rodinní príslušníci zostali na území Československa až do roku 1991. Bolo ich tu asi 75-tisíc a tisíce ich rodinných príslušníkov.
Prinášame tri príbehy našich čitateľov. Spomínajú ako prežili dni počas vpádu okupačných vojsk.

Výstrely a hrsť cigariet

„Mala som vtedy 21 rokov,“ spomína Margita Šimonová z Trstína.

„Cez našu obec prechádzali sovietské vojská a mohutnými pásmi zhadzovali aj tabule pri ceste. Keď som chcela jednu zodvihnúť sovietský vojak na mňa namieril samopal a opýtal sa čo robím. Hovorím, že iba vraciam tabuľu na jej miesto. V tom uvidel môjho štvorročného syna , ako sa škerí spoza plotu. Vystrelil poriadnu dávku zo zbrane do vzduchu. Môj drobec sa veľmi zľakol a s plačom utekal domov. Veľmi nepríjemný zážitok,“ spomína dnes stále čiperná žena.

„Naopak celkom milé bolo stretnutie s „papalášmi“ sovietských vojsk. Pýtali sa na cestu a manželovi dali za radu plnú hrsť cigariet. Bol to však úsmev cez slzy,“ dodáva pani Margita.

Mlčky vo Figare
Trnavčanka Alžbeta išla v toto nezvyčajné ráno do práce vo Figare.

„Mala som iba 19 rokov, cez plné ulice vojakov som prešla do fabriky. Hneď sa mi vynorili spomienky na revolúciu v Maďarsku a mŕtvych ľudí po uliciach. V tom čase Figaro vyvážalo gro svojej produkcie do zahraničia a pamätám si ako boli všetci počas celej zmeny absolútne ticho. Každý sa bál o prácu, nikto nevedel ako bude spoločnosť pokračovať,“ spomína dnes už dôchodkyňa.

Namiesto finálového zápasu iba tréning
„Dňa 21. augusta 1968 sa malo hrať v Trnave finále Stredoeurópskeho pohára. Spartak proti CZ Belehrad. Bol vyhlásený zákaz zhromažďovať sa, otec ma aj tak zobral autom na štadión. Cestou sme stretali vojenské vozidlá, mal som vtedy 12 rokov,“ spomína Štefan Horváth, dnes sekretár fanklubu Spartaka a veľký fanúšik.

„Náš súper ani nevyšiel z vtedajšieho hotela Karpaty (pri dnešnej budove VÚB banky pri štadióne). Zápas zrušili pre spomínaný zákaz a diváci mohli vidieť iba tréning našich futbalistov,“ dodal Horváth.

jam

A aké sú vaše spomienky na 21. august 1968? Napíšte nám na redaktor@trnavskyhlas.sk váš príbeh.