NÁZORY: Násilie na štadiónoch iba prísna legislatíva nevyrieši

BLOG - Marián Galbavý | 27.8.2013, 09.03, prispievatelia

Daniel Kahneman vo svojich Nobelovou cenou ocenených prácach opisuje výskumy, ktoré hovoria o tom, ako sa pri svojom myslení spoliehame na intuíciu, i keď sme presvedčení o tom, že naše úsudky stoja na premyslených záveroch.

Ultras sa starajú o atmosféru na štadióne, nemožno si ich zamieňať s chuligánmi. Ilustračné foto: Peter Kollár

Naša myseľ skrátka šetrí naše mentálne zdroje a kde sa dá, rada ponúka schematické závery.

Na futbalovom Slovane sa minulý týždeň stal podlý a úbohý incident, pri ktorom boli slušní a pokojní fanúšikovia napadnutí delobuchmi zo strany tlupy pripečených indivíduí. Neexistuje súdny človek, ktorý by tento útok neodsúdil.

Vzápätí sa médiami prehnala tsunami komentárov rôznych myšlienkových elít volajúca po sprísňovaní zákonov až po označovanie útoku ako teroristický čin.

Nezriedka sa poukazovalo na „vyspelé“ krajiny, kde sa už s podobnými problémami vysporiadali práve vďaka sprísňovaniu zákonov.

Ak sa však na problematiku pozrieme hlbšie, tak zistíme zopár znepokojivých a ľahko overiteľných faktov.

Zníženie chuligánskych výčinov v Anglicku podozrivo kopíruje krivku zvyšovania cien vstupného. Napríklad cena vstupenky na zápasy „big four“ sa pohybujú od ceny 150 libier. Ak si chcete zakúpiť niektorú z celoročných permanentiek, počítajte s cenami, ktoré presahujú tisíc libier.

To sú ceny, ktoré si nižšie sociálne vrstvy jednoducho nemôžu dovoliť. Dnes je typickým návštevníkom zápasu Premier league lepšie zabezpečená stredná vrstva.

Robotnícka vrstva, ktorá po desaťročia robila futbal futbalom sa na zápas jednoducho nedostane. Dôsledkom je často divadelná atmosféra na zápasoch.

Naopak, najprísnejšie zákony v Európe proti násiliu na štadiónoch platia v krajinách ako Poľsko, Srbsko a Rusko.

Napriek tomu, že prví odsúdení už opúšťajú brány väzníc, na chuligánskych výčinoch v týchto krajinách nepoznať, že tu boli prijaté až drakonicky prísne zákony na potlačenie chuligánstva.

Je skutočne nevyhnutné, aby sa v mene bezpečnosti fanúšikov na štadiónoch urobilo maximum.

Každý, kto sa vo futbalovom súkolí pohybuje, musí urobiť maximum pre to, aby mohol garantovať každému z fanúšikov, aby sa on, jeho priatelia, rodina a blízki vrátili domov živí a zdraví.

Mali by sme však spozornieť vždy, ak sa štát snaží sprísňovať zákony bez akejkoľvek diskusie v hystérii po útoku akýchsi psychopatov (ako sa sami nazvali).

Najmä, ak tieto zákony nesmerujú proti chuligánom – s tými si dokáže poradiť už súčasná legislatíva, ale proti tzv. ultras, ktorí násiliu neholdujú, ale starajú sa o atmosféru na našich úbohých štadiónoch.

Naspäť ku Kahnemanovi. Jeden z najzaujímavejších poznatkov z jeho prác je, že nám absolútne chýba štatistická predstavivosť.

Často sa budeme cítiť viac ohrození hrozbou, ktorá je štatisticky bezvýznamná, len preto, lebo sme s ňou boli prostredníctvom médií častejšie konfrontovaní – len si spomeňme na vtáčiu chrípku!

Naopak, vcelku reálne hrozby prechádzame bez záujmu. Každý z nás asi tuší, že každý týždeň sa na dedinských zábavách udeje viacej bitiek a násilia než na štadiónoch za celý rok.

Je dobre na tieto veci pamätať.

MARIÁN GALBAVÝ

--------------------------------------------------------------------------------------------------

Autor článku je advokát. Venuje sa predovšetkým situáciám, ktoré sa vyskytujú v živote bežného človeka - spotrebiteľské právo, rodinné, pracovné, dedičské právo, príprava zmlúv a právnych dokumentov.

Taktiež sa zaoberá trestným právom. Zároveň je správcom konkurznej podstaty a spoločníkom v jednej z najväčších konkurzných spoločností.

Predsedá občianskemu združeniu Bíli Andeli a Asociácii fanúšikov Slovenska. Založil združenie na ochranu spotrebiteľov Helpathand a vykonáva funkciu jeho predsedu.

V združení Futbalové nádeje Miroslava Karhana vykonáva funkciu kontrolóra.

Kontakt: 0949 765432, marian.galbavy@mgpartners.sk, www.mgpartners.sk