BLOG: Doba sa mení, súrodenecké naťahovačky zostávajú rovnaké

BLOG - Marián Galbavý | 25.6.2014, 08.45, prispievatelia

Tiež sa nevyhnem tomu, aby som sa nevzrušoval nad posadnutosťou detí internetom, počítačmi, fejsbukmi, tvitermi, počítačovými hrami a všetkými možnými elektronickými udělátkami.

Deti vedia byť vynaliezavé. Ilustračné foto: shutterstock.com

Samozrejme, vždy lajkujem (sic!) články o tom, ako sme sa, naša generácia, naháňali vonku za loptou, dievčatá hrávali gumu a všetkých kamarátov sme poznali po mene a stretávali sme sa vonku na prašákoch.

Jednoducho, všetko bolo lepšie, aj tá soľ bola slanšia aj mlieko za dve koruny...

Nedávno som sa však vďaka posadnutosti mojich detí elektronikou ohromne pobavil.

Mojim deťom zase „skapal“ tablet. Takmer dodýchal vďaka nekonečnému množstvu nainštalovaných a odinštalovaných Nahnevaných vtákov, nainštalovaných a odinštalovaných Poohov (to radšej ani nepreložím, ale je to niečo ako naše Tamagoči) a všeličoho iného.

Pustil som sa teda do poctivého preinštalovávania a narazil som na 51 videí. Rovných 51 videí, na ktorých sa moje deti navzájom „tajne“ nahrávali.

Chvíľu mi síce trvalo kým zvíťazila zvedavosť na ostychom, že leziem mojim deťom do súkromia a obavy, čo tam, preboha, nájdem. Ale priznávam, že nie veľmi dlho. Ako rodič mám predsa povinnosť dbať na riadny morálny vývoj svojich detí.

Po prvom nesmelom videu sa moje dietky dostali do pohody a správali sa tak ako každý deň. Na ďalšom sa klbčili, potom sa bili, neskôr pasovali a potom už len mlátili. Behali, skákali a hlavne stále vrieskali.

Päťdesiatjeden videí o tom, ako sa medzi sebou dvaja chalani mlátia. Avšak len na prvý pohľad. Na druhý, tretí a ďalší pohľad to už bolo inak.

Typický obrázok: Mladší, alebo starší, to je jedno, sa niečím baví. Hrá sa s legom, alebo čučí na telku. Ten druhý chvíľu obsmŕda, ide okolo a zrazu, štuch! ho pod rebro. Alebo ho uštipne do chrbta, alebo naňho „náhodou“ padne. A už začne mela.

Kto má deti navzájom blízkeho veku to pozná dôverne. Čo ma však pobavilo, ako pri týchto svojich hrách kalkulujú s nami, rodičmi.

Ako najskôr pred tým náhodným štuchnutím, kopnutím, štipnutím, opatrne zatvorí dvere do obývačky. Alebo ako mu pred „útokom“ najskôr prikryje ústa, aby mama nepočula ako vreští.

No najviac ma pobavilo, keď Teo ležal na Timovi, ktorý mu nič nerobil a kričal: „Áaaaaau, mamí, mamí, Timo ma bijéééééé!“

Možno sa doba zmenila. Dnes sa deťom nedáva zaracha, že nemôžu ísť týždeň von, ale zmení sa heslo na wifinu. To, áno.

Ale jedna vec zostáva spoľahlivo rovnaká. Láska medzi súrodencami má stále tie isté formy, ako keď som sa ja klbčil s mojim bratom a, asi sa nemýlim, ako môj otec nažíval so svojimi bratmi.

Ako dobre, že niektoré veci sú stále ako za starých dobrých časov.

MARIÁN GALBAVÝ

--------------------------------------------------------------------------------------------------

Autor článku je advokát. Venuje sa predovšetkým situáciám, ktoré sa vyskytujú v živote bežného človeka - spotrebiteľské právo, rodinné, pracovné, dedičské právo, príprava zmlúv a právnych dokumentov.

Taktiež sa zaoberá trestným právom. Zároveň je správcom konkurznej podstaty a spoločníkom v jednej z najväčších konkurzných spoločností.

Predsedá občianskemu združeniu Bíli Andeli a Asociácii fanúšikov Slovenska. Založil združenie na ochranu spotrebiteľov Helpathand a vykonáva funkciu jeho predsedu.

V združení Futbalové nádeje Miroslava Karhana vykonáva funkciu kontrolóra.

Kontakt: 0949 765 432, marian.galbavy@mgpartners.sk, www.mgpartners.sk