Po štyridsatich rokoch opäť sadli spoločne na bicykle, z Trnavy prešli až do Tatier!

ŠPORT - Ostatné športy | 7.8.2014, 07.00, prispievatelia

Ani na Tour de France niet dlhšej etapy. Pravda, tam sa šliape bez prestávky, tu s pauzami na obed a kladenie vencov a nie je dôležité poradie. Aj tak je cyklojazda Trnava – Rysy unikátom. Presne 8.augusta to bude štyridsať rokov, čo sa zrodila táto výnimočná akcia. Ako k tomu vlastne prišlo?

Pocta bojovníkom SNP deň pred jazdou na Univerzitnom námestív Trnave. Foto: Eleonóra Szombatová

reklama

Cykloturisti Slávie Trnava Štefan Miček a Miroslav Majtán v roku 1973 prešli bicyklami Saharu, trvalo im to prirodzene zopár dní. Po návrate dostali nápad uskutočniť diaľkovú jazdu z Trnavy do Tatier, ale za jeden deň.

V republike taká dlhá trasa zdolaná ešte nebola, sami si na to netrúfali. Na saharskú výpravu im bicykle chystali bratia Dubošovci, tak staršieho z nich, Petra, oslovili s otázkou, či vôbec niekto dokáže prejsť takú vzdialenosť za jeden deň.

reklama

Pred 40 rokmi a dnes. Nájdi desať rozdielov. Foto: Nelka Dubošová

Ako to celé vzniklo?
„Navrhol som im, že oslovím cyklistov zo Skloplastu, ktorí majú najväčšie predpoklady zvládnuť v kuse takmer 300 kilometrov. Tí túto výzvu s nadšením prijali. Najdlhšie preteky Praha – Karlove Vary – Praha boli vtedy veľmi populárne, merali 264 km, no oni ako juniori na nich štartovať nemohli, o to viac ich to lákalo. V nedeľu 11. augusta mali súťažiť na pretekoch juniorov na západe Čiech v Nejdku. Zobrali to ako dobrý tréning a do prvého ročníka sa zapojila pätica Milan a Štefan Horváthovci, Alojz Ozogán, Vendelín Kvetan a môj mladší brat Ladislav. Ja sám som tiež absolvoval celú trasu úvodného ročníka, okrem nás sa zúčastnili dvaja českí cykloturisti, jeden z nich bol z Kroměříža a druhý od Prahy,“ spomína na prvý ročník Peter Duboš.

Alojz Ozogán, Štefan Horváth, a Milan Horváth, bývalí pretekári Skloplastu Trnava na štarte 37. Ročníka cyklojazdy Trnava – Rysy. Foto: Peter Kolárik

V tomto mini pelotóne bol aj Jaro Bajza so svojimi štyrmi kamarátmi cykloturistami, no tí šli svojou trasou.

„Bol som najmladší v tomto mini pelotóne, mal som vtedy 18 rokov. Trasu sme zvládli bez ťažkostí, v tábore sme si pochutili na guláši. Prespali sme v lodenici v Liptovskom Mikuláši, pretože nás ešte čakal náročný presun cez celú republiku. Celá jazda nám prospela ako dobrý tréning, Duboš a Kvetan obsadili miesta v prvej šestorke v konkurencii dvesto najlepších československých juniorov,“ doplnil spomienky svojho trénera Štefan Horváth.

Všetko pripravené na štart. Zľava: Ivan Barus, Štefan Horváth, Alojz Ozogán a Milan Horváth, bývalí pretekári Skloplastu Trnava. Foto: Eleonóra Szombatová

Celú akciu zastrešoval J. Lesay z okresného výboru Socialistického zväzu mládeže. Ako sprievodné vozidlo fungovala Škoda 1203 zo Skloplastu Trnava. Pri tomto podniku od roku 1970 pôsobil cyklistický oddiel, ktorý za krátku dobu patril medzi najlepšie nielen na Slovensku, ale v celej vtedajšej ČSSR.

Pretekári zo Skloplastu mali na vtedajšiu dobu kvalitné duralové velosúčiastky talianskej značky Campagnolo. Horšie na tom boli cykloturisti z Čiech. Tí mali len železné prevodníky, pedále či prehadzovače, tiež údržbe nedávali veľa.

Odštartované! Trnava o 4.00 ráno. Foto: Peter Kolárik

„Jazdec z Prahy sa dostal do ťažkostí s pedálom, ktorý sa mu rozlomil, náhradný mu zháňali v Brezne. V stredovom zložení o vazelíne snívalo šesť guliek namiesto pôvodného tucta, nečudo, že miska predrala aj oceľovú osku,“ s úsmevom pridal zážitok Ladislav Duboš.

Z pretekárov Skloplastu sa viacerí na cyklojazdu vrátili a úspešne ju niekoľkokrát celú absolvovali. Peter Duboš ako 62-ročný po ôsmykrát v roku 2007 a v pláne má ešte aspoň jednu účasť.

„Ja som vždy zdolal celú trasu, bez pomoci sprievodného auta. Podľa mňa je plnohodnotný len výkon bez zvezenia čo len kúska trate. Inak je jazdec len účastníkom, nie absolventom non-stop jazdy,“ vysvetlil svoje kritériá na športový výkon Peter Duboš.

Pády patria k cyklistike, tento bol v Banskej Bystrici a nikomu sa nič vážne nestalo. Foto: Eleonóra Szombatová

Ozogán a M. Horváth prišli až do Tatier, sekretár fanklubu po Topoľčany
V tomto roku Milan Horváth a Alojz Ozogán zopakovali svoj výkon z roku 1974, Štefan Horváth, známy verejnosti tiež ako sekretár fanklubu Spartaka, šiel do Topoľčian v pelotóne, potom sa vrátil do Trnavy.

„Nie som v takej kondícii, aby som to bez trápenia prešiel celé. V Topoľčanoch som bol v roku 1976 na vojne, tak som si pri kasárňach zaspomínal na staré zlaté časy a dal si obrátku,“ spresnil mladší z bratov Horváthovcov.

„Celé to pôjdem až na 50. ročníku, to budem mať cez sedemdesiat,“ prezradil svoj plán Laco Duboš, ktorý má na konte štyri účasti, poslednú v roku 2002, vždy prešiel celú trasu.

Po náročnom dni chutí aj to popradské pivo ako plzeňské. Foto: Eleonóra Szombatová

Z cyklistov Skloplastu to najďalej v tomto športe dotiahol Vendo Kvetan. „On v sedemdesiatych rokoch vyhrával preteky po celej republike i za hranicami, bol aj trénerom slovenských cyklistov na OH 1996 v Atlante, čas mu na trénovanie seba samého už neostal, preto by dnes trasu už nezvládol,“ uviedol Alojz Ozogán, ktorý na bicykli jazdí dodnes a pred pár rokmi zvládol zabehnúť aj klasický maratón pod 3 hodiny.

Časť trasy absolvoval aj primátor Butko
V tomto roku sa uskutočnil 37. ročník, pretože po Novembri 1989 mala cyklojazda trojročnú prestávku. Prihlásených bolo 113 cyklistov, viacerých však asi odradilo zlé počasie, tak sa na trasu z Trnavy do Tatier vydalo 103 z nich.

Vladimír Butko bez primátorských insígnií (vľavo), vedľa neho Juraj Trokan, známy trnavský právnik. Foto: Eleonóra Szombatová

Jediná prihlásená žena tiež neprišla, tak to bola čisto pánska jazda. Najmladší jazdec Dávid Mackovič zo Zohora mal 17 rokov. Najstarší z pelotónu Ľubomír Škumát z Trnavy bude mať v novembri 67 rokov.
 

„Nakoľko je to voľná jazda, teda cyklista môže kedykoľvek odstúpiť a kedykoľvek sa do pelotónu vrátiť, je ťažko zistiť koľkí absolvovalo kompletnú trasu. Je bežné, že niektorí nezvládnu stúpania na Veľké Pole, Čertovicu, či na Štrbské Pleso, tak sa zvezú našim autobusom. A niektorí nedokončia kvôli zdravotným alebo technickým problémom. Napríklad v Banskej Bystrici bol hromadný pád. Tam som aj ja spadol, ale pokračoval som až do cieľa. Pri tom páde som kamarátovi poškodil jeho bicykel a on musel predčasne skončiť. Iný prípad je primátor Trnavy Vladimír Butko. Pripojil sa k pelotónu v Horných Hámroch a bicykloval s nami po Nemeckú, viac mu čas nedovolil,“ ozrejmil situáciu Jozef Moncman, člen organizačného štábu. Nakoniec v cieli zaregistrovali 88 cyklistov.

Pred kasárňami v Topoľčanoch bola pre Š.Horvátha obrátka.

Príležitosť zažiť to, čo vidíte v televízii pri sledovaní Sagana na Tour, máte o rok aj vy. Kopce, vietor, dážď, zjazdy v pelotóne aj sólovo, defekty a pády. Eufória po prekonaní trasy a vlastných limitov vás v cieli neminie a vynahradí všetky strasti.

Musíte však začať jazdiť už tento rok, aby ste mali na 38. ročník v nohách (a najmä v sedacej časti) aspoň 4 tisíc kilometrov, vtedy to bez problémov zvládnete.

Defekt a vyzutá galuska. Po krátkej oprave sa pokračuje na rezervnej gume. Foto: Štefan Horváth

šh