Pätnásť rokov sa staral o trávnik Spartaka, pochvalu mu zložil aj slávny Karol Polák
ŠPORT - Futbal - Spartak | 11.9.2014, 09.16, Ján Král
Do roboty pre Spartak dával srdce. Pätnásť rokov sa staral so spolupracovníkmi o dokonalosť hracej plochy na Štadióne Antona Malatinského. Trávnikár špecialista Ľudevít Podolinčiak odchádza z trnavského klubu s pocitom dobre odvedenej práce.
Ladislav Janikovič a Ľudevít Podolinčiak (vpravo) sa o kvalitu trávnika na Spartaku spoločne starali dlhé roky. Foto: Ján Král
Rodák z Boleráza oslávil 14. augusta svoje šesťdesiate narodeniny. Pre zdravotné problémy už ostatný rok sledoval dianie v klube s odstupom, vždy keď však zavítal na štadión, jeho spolupracovníci ho vítali s láskavým s úsmevom.
"Trávnik si vyžadoval dostatok vody, hnojiva, kosenie podľa harmonogramu a správnej výšky. Starostlivosť bola i chemická, spočívala v dostatočnej výžive trávy, dosievania, podsievania, odstraňovania drnov, vyrovnávania nerovností, špeciálnu starostlivosť chceli jedenástky a päťky," v skratke sumarizuje svoje činnosti Ľudevít Podolinčiak.
"Bolo to o láske k práci, no niekedy nás to už ozaj dožralo, keď sa trávnik po veľkom daždi rozpadol. Potom ale s tým príroda spravila svoje a znova to bolo v poriadku."
Trávnik na futbalovom štadióne bol roky veľkou pýchou klubu. Svojho času ho ocenil aj známy komentátor Karol Polák.
"Raz v televízii zahlásil: "Kto sa sa stará o trávnik na Spartaku, zaslúžil by si zlatý kosák!" Veľmi sme si to vážili, to už bolo ocenenie našej práce na úrovni, veď Karol Polák už nejaké tie svetové ihriská videl!"
Počas pätnástich rokov sa v Trnave premlelo množstvo trénerov, s ktorými trávnikári prichádzali do kontaktu.
"Veľmi rád som sa stretával s Jozefom Adamcom, Karol Pecze bol zase trénerom nad trénerov. Z Bratislavy tu pôsobil kouč Dušan Galis ale boli tu aj mnohí iní. Ani jedného však nemôžem vyzdvihovať do neba nad ostatných. Boli na nás kladené požiadavky, snažili sme sa ich splniť. Niekedy to šlo, inokedy boli aj sťažnosti na výšku trávnika. Reglement však nepustil. Hovorí o ideálnej dĺžke 28 milimetrov stebla, nikdy sme však nešli nad 30 ani pod 25. Bolo by tam riziko, že zničíme trávu. Niekedy nás za to aj spérovali, no moja odpoveď vždy znela: Aj súper má taký istý trávnik," povie so širokým úsmevom.
Janikovič a Podolinčiak pred západnou tribúnou. Foto: Ján Král
Podolinčiak tvoril trávnikársku dvojičku s Ladislavom Janikovičom. "Poznali nás v širokom okolí – vypomáhali sme z času na čas na ihriskách v Bolerázi, Smoleniciach, Zvončíne, Suchej, Modranke, Šúrovciach, Hrnčiarovciach, na Lokomotíve, Slávii, obhospodarovali sme energetické, športovú školu na Prednádraží a pomohli sme s trávnikom aj Saleziánom na Kopánke."
Spolupráca medzi kolegami fungovala na priateľskej úrovni. V klubovni si vyvesili nefunkčné hodiny, na ktoré nalepili aj svoju fotografiu. Ručičky ukazovali na pol štvrtú. "Vtedy nám začínal fajront!" smeje sa Podolinčiak.
"Šéfovia trávnika sme boli s Lacom obaja, vždy sme sa dohodli. Keď aj nie hneď, tak na druhý deň určite. A vždy sme všetko stihli. Niekedy sme mali chvíle, že za nami behali hospodári s výčitkou: "To a to ešte nie je urobené!" Hovorili sme im: "Nestresujte, vždy všetko stihneme. Máme to v prstoch." S Lacom sme sa vždy v práci dobre dopĺňali."
Rád spomína i na ďalších kolegov z práce. "Tibor Kvasnička bol chlap, ktorý keď sa do niečoho zakusol, tak neuhol. Dohováral dokonca pilotovi vrtuľníka, ktorý sa dotkol kolieskami hracej plochy. Vravel mu nech lieta 50 centrimetrov nad trávnikom a nekazí nám plochu... Jožko Kleštinec bol výborný automechanik, elektromechanik, vodár, kúrenár, plynár a napokon aj celkom šikovný čašník vo VIP-ke. Karolko Brisuda - to bola veľká pokojná ozruta, veľmi dobrý človek – do čoho sa pustil, to spravil. Boli sme veľmi dobrá partia!"
V týchto dňoch si už užíva dôchodkový vek, Spartaku však drží palce naďalej. "Mal som trochu zdravotné problémy, pre ktoré som aj predčasne ukončil prácu v klube. Čo by som si k 60-tke pre seba želal? Aby mi srdiečko fungovalo ďalej. A klubu želám, aby to tréner doviedol s hráčmi až do najúspešnejšieho konca," dodal Ľudevít Podolinčiak.
Prekvapila ho ľudová hudba
Šesťdesiatiny oslávil s rodinou a priateľmi. Doteraz však rád spomína na svoju päťdesiatku, ktorú oslavoval priamo na štadióne, v útrobách ešte bývalej východnej tribúny.
"Vtedy mi to povolil generálny manažér Milan Urbanovský. Zrazu ma zavolali, že áčko má na hlavnej ploche tréning a niečo je zlé na ihrisku. Hneval som sa, prečo ma vyrušujú v takýto deň nejakou banalitou. Vyšiel som na balkón a pod ním bola ľudová hudba z Boleráza – chlapci Franekoví. Hrali pre mňa. Parádne prekvapenie! To som ešte netušil, že o desať rokov bude východná tribúna zbúraná a bude sa stavať nový štadión. Už stojí takmer celá južná, budeme mať skutočne krásny stánok!"
Kvalitu trávnika ocenili aj slovanisti
|