Futbalová glosa: Ako Hrnčiarovce tesne prišli o víťaznú fazónu

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 22.9.2014, 14.41, prispievatelia

Futbal na nižších úrovniach treba brať niekedy s nadhľadom. O to sa snaží vo svojich glosách aj futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár.

Ilustračné foto: jkr

reklama

Tentoraz písal odľahčene o nedeľnom zápase Hrnčiarovce - Drahovce 1:2 (0:1). (Klikni pre bližší kontext)

Milí pozostalí,
s láskou spomíname na krásne časy hrnčiarovského futbalu. Natíska sa otázka, či vôbec také časy boli.

Ale boli!

Na jar sme presne s týmto istým kádrom vykúrili Drahovce 1:0. O desiatich hráčoch. V nedeľu nás ale vykúrili oni, alebo možno ani tak nie, ako pán hlavný.

reklama

Oprávnený hnev polovice synťapického jadra fanúšikov Linky smeroval na muža v žltom, ktorý sprosto dvakrát žebrákovi v priebehu posledných päť minút podkopol palicu.

A v 91. minúte si doňho ešte kopol, keď dovolil hosťom skórovať z ofsajdu. Keď už teda ideme od konca, v priebehu druhého polčasu sme siahali na tri body.

To by však Vozo musel byť trochu pohotovejší. Šak aj táto veta mi trvala  päť minút. Dve nádherné lobdy od Maťa, ktoré stačilo upratať do siete, chycit pod pazuchu a ukončit kariéru skončili na chrbte a v rukách brankárisa Drahovčanov.

Ako na to, nám predviedol Cigy v 66. minúte. Po ukážkovej narážačke od Jeďa mikropohybom (toto si dám patentovať) oklamal dvojicu súperových obrancov a z hranice šestnástky umiestnenou strelou k žrdi skóroval.

Je pravdou, že medzitým náš Džánlujdží Bufón chytil dve čisté šance hostí a v prvom polčase tiež dve, ale sedím vedľa neho v kabíne a kdo by ho očúval, tak radšej spomeniem motor mužstva, nášho skinheada od prírody Sedélka, ktorý bránil, vypichoval, rozohrával, tvoril a to všetko v permanentnom pohybe.

Ten sedí trochu ďalej a kvôli povinnostiam chodí sporadickejšie, tak to hádam vydržím. V strede zálohy mu zdarne sekundoval Marko, nie zo Stropoje, lebo nechceme, aby nám ho Liam Neeson zakiloval,a títo dvaja by si mali ísť vymeniť olej, pretože tak sa to po desať tisícoch metroch robí aj s autom.

Olej sme doliali večer aj my, s Jeďom a Šurinkom, samozrejme pod bedlivým pedagogickým dozorom nášho nešťastného trénera, pričom Jeďo zápas odohral štandardne dobre a btw. v horúčke a Ivkovi Šurinkovi praskli v ôsmej minúte traky, nééééééé sval.

Týmto pádom by som vrátil k začiatku zápasu, lebo ten si pamätám, šak neni to návrat dom, pravda, aj keď sa hovorí, že mozog zvykne takzvane vytesňovať traumatické zážitky no a nás traumatizovali Drahovčania hneď v tretej minúte po rýchlej kombinačnej akcii.

Prehrali sme 1:2 a už to znesie aj pomenovanie, že smolne, učinili sme za dosť neprajníkom, ale miestami naša hra začala dostávať víťaznú fazónu.

Záverom, kabína stojí za trénerom, to že mu nepomáhame na hrišči sú naše... šak totok.

Prípadné pripomienky www.siedmejebo.sk

PETER VOZÁR