Futbalová glosa: Nastal čas, aby k Hrnčiarovanom prehovoril Rocky Balboa

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 20.10.2014, 13.06, prispievatelia

Futbal na nižších úrovniach treba brať niekedy s nadhľadom. O to sa snaží vo svojich glosách aj futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár.

Ilustračné foto: internet

reklama

Tentoraz písal odľahčene o sobotnom zápase Hrnčiarovce - Zavar 0:3 (0:0) (Klikni pre bližší kontext).

Synu, bratmm, bratranec

púhe slovo nepovie a nezdelí, že vo co gou. To je treba vidieť.

reklama

Minulý herný aj výsledkový výbuch v Šulinove sme vymazali ešte v Maduniciach a na domáce derby so Zavarom sme poskladali všetkých, čo vládali dójst do kabíny.

Pre nás netypicky, ale od prvej minúty sme hosťujúce mužstvo zavárali. Že čo robíš? Zaváram. A čo? Zavar. Koľko? Zatiaľ nula.

Ako dobrým ťahom sa ukázalo zaradenie nefajčiarov a abstinentov na kraj oboch záloch, kde súc pre oboch nezvyčajný post prinášal pre nás nečakané kondičné benefity, z ktorých čerpalo celé domáce mužstvo.

Nebezpečné centre zakončovali gólovými hlavičkami Cigy, Jeďo a Vozo, prvým dvom menovaným však radosť prekazil skvele vzduchom plávajúci brankáris hostí a radosť autorovi tohto článku prekazil dva a pol metrový stopér na bránkovej čiare.

On má obyčajne len asi meter deväťdesiat, ale zázračne mi pod tým vinglom na bránkovej čiare vyrástol.

A to hovoríme len o tutovkách. Hrnec so zaváraninami sme postavili na oheň do šestnástky súpera, bohužiaľ, plameň sme nastavili len na jemné horenie, čo sa nám vypomstilo v druhom polčase.

Pekne vyzretých Zavarčanov na začiatku druhého dejstva najprv dobre neutesnil Paťkoló centrom do otvorenej obrany, o minútu nato si gólovú ingredienciu od najlepšieho hráča v kuchyni Rado Oneho (čítaj Van), prebral Vozo, v rozhodujúcej chvíli ju však vysypal na kraj hrnca. Teda do tyčky.

Debil.

Že sa hosťujúci tím neuvarí sám, nám predviedli Zavarčania pol minúty na to, keď skvelým zákrokom v poslednej chvíli zasiahol čiarový rozhodca.

A ako by náš bývalý Ičko boli povedali, Zavarčania mohli mať radosť z gólu, bola to však iná radosť, bol to smútok. Alebo hnev.

Ten ich však prešiel onedlho, keď dali gól, čo by ani lovanisti neodškriepili - 0:1.

To, že sa nám dobre pripravený kompót na hrnci kazí, nedokázal opraviť zase ani Vozo, keď po skvelej spätnej prihrávke Gregyho, z hranice jedenástky síce výnimočne trafil do priestoru brány, ale aj pred ňou postaveného brankára.

K... t!, rýmuj s kompótom. Teda Voza. Vynadal sebe, trávniku, osudu, spoluhráčom, v Austrálii vyvolal menšie zemetrasenie, zarobil si tri evri do klubovej kasy a zdarne vymazal vcelku príjemný dojem, o ktorý sa pokúšal celý prvý polčas.

Ten sme úspešne vymazali potom všetci, keď sme inkasovali druhý aj tretí, a miesto troch zavarených bodov na zimu, máme zase prázdnu pivnicu.

P.S.: A prečo to ešte neukončím, a neodopnem sa od prístrojov? Lebo: Nejde o to, kolik ran inkasuješ. De o to, kolik ran uneseš a vždycky se zvedneš!

Dovi, dopo.

PETER VOZÁR