Trnavské rybníky
reklama

Z Ivana Schranza takmer urobili brankára: Doteraz sa na tom smejeme

ŠPORT - Futbal - Spartak | 28.10.2014, 18.34, Ján Král

Ivan Schranz v uplynulých týždňoch ukázal, že sa o ňom právom hovorí ako o zaujímavom futbalistovi, ktorý má pred sebou budúcnosť.

Z Ivana Schranza takmer urobili brankára: Doteraz sa na tom smejeme

Ivan Schranz v zápasovej permanencii. Foto: Lukáš Grinaj

Púpavy pri aleji
reklama

 

Krídelník Spartaka Trnava odvádza dobré služby pre klub, bol pevnou súčasťou úspešnej slovenskej dvadsaťjednotky a v sobotu si prebral ocenenie za najkrajší gól mesiaca september.


Na duel s Trenčínom nenastúpil pre nedoliečené zranenie a z rovnakého dôvodu je jeho štart otázny i proti Slovanu. Aj o tom sme hovorili v rozhovore pred utorkovým tréningom andelov. Neobišli sme ani blížiace sa štvrtkové derby.

 

 

Do Spartaku ste prišli z Venglošovej futbalovej akadémie, nie každý však o vás vie, že ste odchovancom Interu Bratislava, kde ste hrávali v žiackych kategóriách. Čo hovoríte na osud tohto klubu?
- Samozrejme, je mi to ľúto. Inter mám veľmi rád, vyrástol som tam. Vzájomné zápasy Petržalky, Interu, Slovana a Trnavy boli vždy výborné. Je veľká škoda, že bratislavské kluby s výnimkou Slovana nemajú zastúpenie v najvyššej súťaži.

ŠUPA technika
reklama

 

 

Prečo ste vlastne ako dieťa obliekli dres Interu a nie Slovana?
- Otec bol interista, to zohralo úlohu. Keď som bol ešte mladý, zobral ma na zápas s Prešovom. Tam som zažil prvé kontakty s klubom. Otcov kamarát poznal trénera Masára, pod jeho vedením som začal trénovať. Chodil som ešte do škôlky, keď som bol prvýkrát na tréningu. Vtedy som musel trénovať so staršími chlapcami, lebo tak mladá kategória v klube nebola.

 

 

Od úvodu ste boli útočníkom?
- Áno, ale treba povedať, že som mal v tomto prípade šťastie. Išli sme hrať do Hrubého Šúru a ja som išiel s jedným kamarátom. Meškali sme a vošli sme do kabíny najprv ja a on za mnou. Tréner už predtým hovoril, že kto príde posledný, pôjde do brány. V podstate som bol kúsok od toho, aby som skončil s rukavicami na rukách. Teraz sa na tom smejeme, pretože kamošovi brankárske remeslo prischlo.

 

 

Pamätáte si ešte detaily vášho príchodu do Spartaka?
- Bolo to za trénera Pavla Hoftycha. Petržalka postupne upadala, hrával som tam druhú sezónu druhú ligu. Chcel som sa osobne niekam vyššie posunúť. Boli aj iné možnosti, napríklad Trenčín, ale vybral som si Trnavu, pretože prejavila najväčší záujem. Niekoľkokrát mi volal tréner Pavel Hoftych. Cítil som, že ma chcú a zaujímajú sa o mňa. To ma sem dotiahlo. Chodil som vtedy ešte na strednú, mal som pred sebou dva ročníky, i preto som volil klub, odkiaľ som to mal blízko domov, keďže bývam teraz už v Bernolákove.

 

 

Aký bol prechod do profesionálneho futbalu?
- Druhá liga sa s prvou nedá porovnať. Zažil som tu veľkých hráčov ako Mira Karhana, vtedajšieho reprezentanta Mareka Kaščáka či Mária Bicáka, ale i ďalších skúsených futbalistov. Vtedy bolo v mužstve viacero starších skúsených hráčov. Vážil som si, že som sa mohol od nich učiť, mal som to ťažšie, ale s trénerom som si dobre vychádzal. Veril mi a stále mi hovoril, že ma musí pripraviť na štart. Dával mi dosť času a môj trnavský debut prišiel v záverečných kolách, keď som nastúpil proti Banskej Bystrici, Ružomberku a v Nitre, kde sme ešte bojovali o titul. Pečatil som naše víťazstvo gólom na 2:0.

 

 

Bernolákovo, kde žijete, je obec neďaleko Bratislavy. Určite máte aj množstvo kamarátov, ktorí drukujú Slovanu. Nedoberajú si vás pred blížiacim sa derby?
- Bývam v Bernolákove, no najviac kamarátov mám v Bratislave. Priamo v obci až tak veľa ľudí zatiaľ nepoznám, no viem, že sa tam nájdu priaznivci Slovana aj Spartaka, i keď je pravda, že belasý tábor má prevahu. Nepociťujem to tam však. Samozrejme, s chalanmi, s ktorými sme vyrastali, si píšeme, rozprávame sa a občas sa podpichneme. Nejde však o nič vyhrotené.

 

 

V dvadsaťjednotke hrali zo Slovana okrem iných aj Lásik či Ňiňaj. Nechali ste si s nimi pred štvrtkom nejaký pikantný odkaz?
- Vždy také niečo vznikne, teraz som si mohol voči nim občas dovoliť prehodiť poznámku, keďže sa im nedarilo. Zabŕdam však len v rámci kamarátstva.

 

 

V čom bude najväčšia sila Slovana vo štvrtkovom dueli?
- Majú silné individuality. Slovan dokazuje dlhodobo, že na Slovensku patrí k špičke. Teraz nemajú svoje ideálne obdobie a to sa pokúsime využiť. Dve sezóny dozadu sme však mali výraznú krízu aj my, vieme, aké to je vtedy ťažké pre hráčov.

 

 

Aký výsledok beriete z derby?
- Netrúfam si tvrdiť to a to. Podľa mňa je dôležité, aby sme podali dobrý výkon, nechali na ihrisku všetko a keď pristúpime poctivo k futbalu, výsledok príde.

 

 

Ako to s vami vyzerá po zdravotnej stránke. Jestvuje šanca, že naskočíte do zápasu?
- Pravdepodobne mám niečo so svalom, zrejme nejaký zápal. Bol som v utorok predpoludním na ďalšom vyšetrení, bude sa to liečiť novou metódou. Uvidíme, ako sa to bude zlepšovať. Netrúfam si predikovať, či vo štvrtok nastúpim. Dôležité je, aby som sa doliečil, stále sa niečo neobnovovalo a bol som konečne v pohode.

 

 

Zdá sa nám, že vám viac vyhovuje, keď nastúpite v základnej zostave, ako keď idete na ihrisko ako striedajúci hráč. Pozitívne sa to odrazí na vašom výkone. Ste typ hráča, ktorý potrebuje cítiť trénerovu dôveru?
- Myslím, že každému hráčovi sa hrá lepšie, keď nastúpi od začiatku, akoby mal naskakovať do rozbehnutého vlaku. Možno nie som typický žolík z lavičky, že dokážem za dvadsať minút zvrátiť zápas. Samozrejme, dôveru od trénera potrebujem ako každý a som rád, ak ju dostávam. Nepovedal by som však, že dôvera spočíva iba v tom, či hrám od začiatku. Je to aj o niečom inom. Keď ma koučuje taký tréner, ktorý mi dôveru dokáže dať, cítim to.

 

 

Čo potrebuje Spartak, aby sa odlepil z ligového priemeru a zaútočil na popredné miesta tabuľky?
- Ideálne by bolo, keby sa nám podarila víťazná séria ako na jar, ktorá nás vyšvihla raketovo hore. Treba si udržať aj momentálne výkony. Dôležité je hrať disciplinovane, vtedy ako sme videli dokážeme poraziť aj Trenčín. Ak budeme stavať na posledných dvoch ligových výkonoch a výsledkoch - proti Dunajskej Strede a Trenčínu - môžeme sa posúvať vyššie.

 

 

S reprezentačnou dvadsaťjednotkou ste zažili krásne chvíle, prepracovali ste sa až do barážových duelov. To musia byť nezabudnuteľné chvíle...
- Skutočne, nezabudnuteľné! Stretla sa fantastická partia, držali sme spolu, aj sme niečo dokázali. A to nás bude určite navždy spájať.

 

 

Už ste rozdýchali, čo s vami rozhodca narobil v odvete v Taliansku?
- Zostane to v hlavách asi navždy, budeme na to smutne spomínať, ale taký je futbal. Prináša i takéto veci. Nemyslím si, že sme podali zlý výkon, ukázali sme, že Talianov sme mohli poraziť a ušlo nám to o kúsok. Dôležité je, že ľudia stáli za nami a duel sa im páčil. Nechali sme tam všetko a bojovali sme za krajinu.

 

 

Čo stojí za úspechom dvadsaťjednotky? Kvalita jednotlivcov, tím spirit alebo schopnosti trénera?
- Úlohu zohralo určite viacero faktorov. Myslím si však, že to nebolo o jednotlivcoch. Skôr by som vyzdvihol duch tímu, výbornú partiu. Na ihrisku sme nechali vždy všetko. Tréner nás vedel dať dokopy ako kolektív a správne nás namotivovať. Všetko bolo fajn, čo sa odzrkadlilo aj na výsledkoch.

 

 

Dvadsaťjednotka je na očiach, barážové stretnutia sledovalo množstvo skautov. Ozvali sa vám už nejakí záujemcovia o potenciálny prestup?
- Zatiaľ neviem o ničom a nerád nad tým ani rozmýšľam. Ak budem dobre hrávať, ľudia si to určite všimnú. Nechcem si tým zaťažovať myseľ, ako však hovorím, mňa osobne zatiaľ nik neoslovil.

 

 

V sobotu ste si prebrali ocenenie pre strelca gólu mesiaca september. Spomeniete si na krajší gól z kariéry?
- Na takejto úrovni mi ani iný nenapadá. Veľmi pekný a cenný som vsietil aj v Škótsku. Cením si, že som túto trofej vyhral. Veľká vďaka patrí aj trnavským fanúšikom. Na ankete sa odzrkadľuje aj to, že je tu najlepší fanúšikovský tábor, ktorý stojí za hráčmi, podporuje ich aj v takýchto veciach, nielen na ihrisku.

 

 

Teraz žije Trnava duelom so Slovanom, už v nedeľu vás však čaká duel v Podbrezovej, za ktorú hrá aj bývalý hráč Spartaka a váš dobrý kamarát Peter Nworah. Hovorili ste spolu pred týmto súbojom?
- Nie sme momentálne v kontakte, stretol som ho však pred reprezentačným zrazom, keď som si liečil svalové zranenie. Chodil som k pánovi Purdekovi do Podbrezovej, čo sprostredkovali Spartak a reprezentácia, za čo im ďakujem. A tam som sa stretol s Petrom. Trochu sme kecali, srandovali a spomínali.

 

 

Vraj vám celkom reže hip-hopová hudba.
- S niektorými chalanmi, ktorí sa venujú tomuto štýlu sme spolu vyrastali, dokonca hrávali za Inter. Snažím sa ich trochu podporovať napríklad zdieľaním skladieb na sociálnych sieťach. Držím im palce, aby sa im darilo a ľudia o nich vedeli. Samozrejme, k hip-hopu inklinujem, ako malý som na tom v Petržalke vyrastal. Všeobecne si však rád vypočujem akúkoľvek dobrú hudbu.

 

 

Peter Nworah rád a dobre spieva, nezlomí vás po vzájomnom dueli na spevácky duet?
-Kdeže, ja spievať určite nebudem! Ten hlasový výkon by určite nechcel ani jeden fanúšik počuť...

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy

reklama

TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda
reklama