Trnavské rybníky
reklama

Predvolebný súboj: Čo hovoria kandidáti na primátora na program svojich súperov?

AKTUALITY - Voľby | 12.11.2014, 21.30, Ján Král

Prinášame reakcie všetkých piatich kandidátov.

Predvolebný súboj: Čo hovoria kandidáti na primátora na program svojich súperov?

Zľava Peter Bročka, Jozef Klokner, Robert Schmidt, Bystrík Stanko a Ján Žitňanský. 4 x foto: Ján Král

reklama


V kine Hviezda sa v pondelok podvečer uskutočnila verejná predvolebná diskusia, na ktorej sa zúčastnili všetci piati kandidáti na primátora Trnavy Peter Bročka (nezávislý), Jozef Klokner (nezávislý), Robert Schmidt (SNS), Bystrík Stanko (Smer-SD) a Ján Žitňanský (KDH, OĽaNO, SDKÚ-DS, NOVA, SaS, Strana zelených, Most-Híd).


Na otázky moderátorky Dáše Ondrúškovej a trojice trnavských novinárov Lenky Štepánekovej, Pavla Machoviča a Patrika Pokorného odpovedali v dvojhodinovej besede venovanej sobotným komunálnym voľbám.


Rozoberalo sa viacero tém. V úvodných kolách moderátorka vybrala po jednom bode z programu každého kandidáta, ostatní sa k nemu vyjadrovali a napokon si ho obhajoval daný kandidát.

Májový kvet
reklama


Odpovede prinášame v nasledujúcich riadkoch s výnimkou bodu programu Jána Žitňanského – téme akvapark – ktorý sme vzhľadom na aktuálnosť situácie riešili v samostatnom článku, ktorý si môžete prečítať TU.

 

Zaplnená sála kina Hviezda.

 

Moderátorka: Pán Stanko sľubuje cestovanie mestskou hromadnou dopravou zadarmo a to držiteľom Karty Trnavčana, teda tým, ktorí majú trvalý pobyt v meste a nebudú mať voči nemu žiadnu podĺžnosť. Čo si o tom myslíte?

Ján Žitňanský: „Keby to bol taký výborný nápad, už by to bolo v iných mestách po celej Európe zavedené. Zatiaľ je to len vo dvoch. Nie je to zodpovedné narábanie s verejnými financiami, ak je niečo zadarmo.“

 

Peter Bročka: „Podľa toho, ako je to napísané v programe pána Stanka, vnímam tento krok ako nesystémový. V dobe, keď nemáme dobudované športoviská a niektoré detské ihriská vyzerajú naozaj hrozne, je veta, že 600-tisíc nie je pre rozpočet problém, dosť nezodpovedná. Z diskusií, ktorých sme sa doteraz zúčastnili, vyplynulo, že za týmto stojí nejaké systémové odbremenenie dopravy, avšak toto v programe nie je napísané. Ak by to bolo dovysvetlené, môžeme sa o tom baviť.“

 

Jozef Klokner: „V princípe si myslím, že tá myšlienka nie je až taká zlá, ak by sa uplatnila iba na určité skupiny obyvateľstva. Pri komplexnom použití som trošku proti, za určité skupiny obyvateľstva by som to však podporil.“

 

Robert Schmidt: „V prípade, že začne fungovať Karta Trnavčana, dá sa nad touto otázkou uvažovať. Trnava má štruktúru ciest, akú má, s tým nič nespravíme. Snahou mesta je dostať do centra čo najmenej áut. Mestská hromadná doprava by v kritických momentoch mohla tomu trocha pomôcť, len je tu otázka, či mesto bude mať dostatok finančných prostriedkov. Ako ekonóm však vidím problém, aby to nebolo na úkor iných dôležitejších záležitostí mesta.“

 

Bystrík Stanko: „Jednoznačne to považujem za systémový krok. Keď som išiel na túto diskusiu, okolo 16.30 na Hlbokej stáli autá od križovatky s Rybníkovou až po polikliniku. To isté máte na Rybníkovej i Hospodárskej. Jednoznačne potrebujeme zmeniť grafikon MHD, aby autobusy chodili častejšie a dostať ľudí do autobusov. Jediný spôsob ako to dosiahnuť je, že ľudia sa budú voziť zadarmo. Zareagujem na kolegu Bročku: Ako sme to napísali v programe, to je prioritne náš problém, je to náš program. Celé to bude naviazané na Kartu Trnavčana, kto bude mať poplatené dlhy mestu a nebude mať iné problémy s mestom, dostane ju. Funguje to vo Frídku – Místku, meste, ktoré je podobné ako Trnava a žije v ňom 66-tisíc ľudí. Keď to zaviedli pred dvoma rokmi, znížil sa počet áut o 2500 denne, čo nie je málo. Čo sa týka 600-tisíc z rozpočtu, toľko by to stálo, ak by sme to zavádzali od 1.1.2015. Ale to nechceme. So SAD-kou máme zmluvu do roku 2017, v roku 2016 začneme rokovania s týmto dopravcom, alebo vypíšeme výberové konanie a myslím si, že dokážeme obstarať MHD oveľa lacnejšie. Na druhej strane, ak by to aj boli také náklady, mesto je tu na to, aby zabezpečovalo komfort svojim obyvateľom. My aj dnes dotujeme oveľa vyššími sumami oveľa iné veci.“

 


Moderátorka: Čo si myslíte o tom, že pán Klokner hovorí o znížení počtu poslancov mestského zastupiteľstva z 31 na 26?
Robert Schmidt: „Racionalizácia by nemusela byť na škodu veci, ja s takýmto návrhom nepočítam. Myslím si, že súčasných 31 je optimálne pre obvody podľa počtu obyvateľov. Na druhej strane, nemám až taký problém sa s tým stotožniť, ale nepoznám presné podrobnosti, ako to pán Klokner myslel.“

 

Bystrík Stanko: „Nemyslím si, že toto je problém, ktorý trápi mesto. Bavili sme sa o tom už vo volebnom období, či znižovať počet poslancov. Vezmite si, že Modranka má zhruba dvetisíc obyvateteľov a má jedného poslanca. Poslanci sú delení na počet obyvateľov podľa mestských štvrtí, aby nebol niektorý volebný obvod znevýhodnený. Keby sa znížil počet poslancov, Modranka by nemala poslanca, čo nepovažujem za systémové riešenie, ide predsa o súčasť Trnavy.“

 

Ján Žitňanský: „Súhlasím s predrečníkom, všetky argumenty by som použil aj ja. Na 31 poslancov máme rozdelené komisie, sme členmi rád škôl - materských, základných a umeleckých. Už teraz je jeden poslanec členom minimálne dvoch – troch komisií a rád škôl. Ak to robíte popri zamestnaní a poctivo, vychádza to tak akurát. Museli by sme prekopať všetky tieto veci a nevidím v tejto úspore až taký veľký význam, aby sme to museli robiť.“


Peter Bročka: „Skôr než počet poslancov by som sa snažil zefektívniť ich prácu. Súčasťou môjho programu je aj návrh je, aby zastupiteľstvo zasadalo raz mesačne. Skôr by som sa sústredil na toto, než na počet poslancov.“


Jozef Klokner: „Osobne si myslím, že stačí 26. Mám skúsenosti zo zasadnutí zastupiteľstva, nie všetci sú tam aktívni. Súčasný zákon hovorí o počte od 21 do 31 pre toto mesto. My, samozrejme, ideme na maximum – 31. Naozaj si myslím, že je to len z dôvodu, aby bolo viac poslancov a nie z dôvodu, že sú usilovnejší a pracovitejší. Keď ich bude menej, budú pracovitejší a budú pod väčšou kontrolou občanov. Nemyslím si, že by Modranka stratila jedno miesto, to by sme vedeli nejako upraviť, aby aj táto časť mala zastúpenie. Ak by som mal tú možnosť, určite to budem presadzovať.“

 

 

Moderátorka: Pán Bročka navrhuje mesačnú periodicitu zasadaní zastupiteľstva oproti súčasným asi šiestim, čím by sa podľa neho výrazne zvýšil reakčný čas na riešenie problémov. Čo vy na to?
Jozef Klokner: „Nie som zástanca, aby sa stretalo zastupiteľstvo každý mesiac. Ako už bolo povedané, poslanci to robia popri svojich pracovných povinnostiach a nemyslím si, že je toto potrebné. Skôr by som delegoval niektoré kompetencie zo zastupiteľstva na mestskú radu, ktorá by sa mohla stretávať častejšie ako teraz, ak to bude potrebné.“

 

Robert Schmidt: „Považujem za nereálne, aby bolo zastupiteľstvo každý mesiac. Máme dva mesiace v roku, keď je čas dovoleniek a vtedy by hrozilo, že zastupiteľstvo by nebolo uznášaniaschopné a tým pádom by bolo zasadnutie zbytočné.“

 

Bystrík Stanko: „Niečo už bolo povedané, zopakujem, že práca poslanca mestského zastupiteľstva nie je na plný úvázok, je to volená funkcia, väčšinou ju každý vykonáva popri svojom zamestnaní. Nemyslím si, že zamestnávateľ by mal každý mesiac uvoľňovať poslanca na zasadanie. Ďalšia podstatná vec je, že príprava materiálu do zastupiteľstva je zdĺhavá vec. To nie je o tom, že ja sa dnes zobudím, niečo napíšem a ide to do zastupiteľstva. Každý materiál musí byť prerokovaný v komisiách, vo výbore mestskej časti, ak sa jej to týka, a takisto v mestskej rade. Tá zasadá jedenásťkrát do roka, iba počas prázdnin nie, aby si členovia mohli vyčerpať dovolenku. Práca poslanca nie je o tom sedieť v zastupiteľstve, ale prácou poslanca je, aby sa stretával s ľuďmi a ich myšlienky a iniciatívu prenášal do rokovaní zastupiteľstva a na úrad. Ako povedal kolega Žitňanský, každý poslanec má aj iné povinnosti. Zákon ukladá zvolať zastupiteľstvo raz za tri mesiace, my sa stretávame päť až šesťkrát do roka, takže určite je to nereálne.“


Ján Žitňanský: „Myslím si, že táto téma je absolútne vyčerpaná. Tento návrh vychádza hlavne z neznalosti pána Bročku, ako to funguje a čo všetko. Je to parketa mestskej rady, kde sa môžu na neverejnom zasadnutí rozobrať do veľkej hĺbky všetky problémy a materiály potom idú do mestského zastupiteľstva.“


Peter Bročka: „Páni argumentovali mojou neskúsenosťou, ale skúsme sa na to pozrieť z inej strany. Dôvod prečo sme zaradili tento bod do programu je, že rôzni občania i podnikateľské subjekty nám prezentovali veci, kde bolo treba súhlas mestského zastupiteľstva a hovorili, že je extrémne zdĺhavé, kým sa k tomuto súhlasu dostanú. Agenda je príliš dlhá. Ak zvýšime frekvenciu jednotlivých zasadnutí, agenda sa zúži. Pozrite sa, koľko hodín rokujete teraz, je to extrémne dlhé, veľa ľudí sa v tom stráca. Tým, že sa agenda rozkúskuje na drobné, sflexibilní sa celý proces. Ďalšia vec je, že zastupiteľstvo je síce verejné ale zasadá na obed. Prečo by nemohlo zasadať popoludní a vo večerných hodinách. Vyjdete jednak v ústrety občanom a nebudete sa musieť vyhovárať na to, či vás zamestnávateľ pustí alebo nie. Toto súvisí aj priamo s prácou komisií, je to len o tom, či chcem urobiť viac pre občana.“

 

Celú diskusiu si môžete pozrieť tu:

 

 

Moderátorka: Pán Schmidt chce vylepšiť kultúrnu a športovú infraštruktúru a má predstavu, že by sa vytvoril spoločný účet mesta a podnikateľov, odkiaľ by mohli plynúť aj ďalšie prostriedky na rozvoj mimo dotácií mesta. Je to podľa vás schodná cesta?
Bystrík Stanko: „Pred štyrmi rokmi som mal v programe, že chcem zapojiť súkromných sponzorov do športu. Mojou predstavou bolo, aby napr. Peugeot podporoval trnavský futbal, naozaj som rokoval s predošlým riaditeľom Peugeotu, s novým sme o tom ešte nehovorili, je vo funkcii len pár mesiacov. Vyrokovali sme však len podporu pre inline, o iné nemali záujem. Zaťahujeme rôznych súkromných sponzorov hlavne do akcií mesta. Nie je to zlá myšlienka, ale bojím sa, že je silne nereálna. Len pre informáciu, mesto vyčlení na dotáciách zhruba 200 tisíc ročne, z toho 60 len na šport.“

 

Ján Žitňanský: Nie je to myšlienka na okamžité zavrhnutie, naopak, treba to rozobrať, zistiť, čo sa dá, ako sa dá. Vidím to ako celkom dobrý nápad, zvážime, čo sa s tým dá robiť.“

 

Peter Bročka: „Anglický názov pre túto vec je fundraising. Ten ale vyžaduje niečo veľmi dôležité a to je spojovník medzi súkromným sektorom a mestom a to je hlavne pozícia primátora. Ak ste schopný naviazať na seba kapitál zo súkromného sektora a ďalej pôsobiť ako motivátor, vtedy to má význam. Ak to má fungovať iba ako snaha, „Tu je fond, prosím vás, vložte niečo,“ v tom prípade nevidím priestor pre fungovanie.“


Jozef Klokner: „Podporujem túto myšlienku kolegu, páči sa mi to. Samozrejme, je otázne, akým spôsobom by sa to dalo zrealizovať.“

 

Robert Schmidt: „Väčšina ľudí ma pozná ako člena živnostenskej komory. Veľa živnostníkov alebo aj malých podnikateľov by mohlo prispieť do tohto fondu. Mesto dáva nejaké peniaze pravidelne každý rok. Malí aj strední podnikatelia by do toho mohli dať desať, možno dvadsať percent a tento fond by bol väčší. Mohli by sme podporiť viac akcií alebo podporiť akcie väčším obnosom financií a nie sumou sto alebo dvesto eur. Väčšinou ak mesto dá peniaze na granty, chce uspokojiť veľa a dáva malé čiastky. Ale pritom je rovnako náročné preukázať použitie sto eur ako tisíc eur. Pre ľudí, ktorí požiadali o grant, je potom časovo veľmi náročné vydokladovať aj malú sumu.“

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda balík výhod
reklama