Hoftych federálnu ligu nevidí reálne, cestu môže otvoriť nový štadión Spartaka

ŠPORT - Futbal - Spartak | 27.1.2015, 08.32, Ján Král

Rok a pol bol hlavným trénerom Spartaka Trnava, klub v prvej sezóne takmer doviedol k titulu, v ďalšej si zažil pri červeno-čiernych farbách i trpké chvíle.

Pavel Hoftych. Foto: Ján Král

reklama

Momentálne vedie českú reprezentáciu do dvadsať rokov a asistuje pri národnej osemnástke. V sobotu však osobne sledoval duel Sparty Praha so Spartakom Trnava. Pavel Hoftych má k futbalovému klubu zo slovenského Ríma stále blízko.

Ako sa má Pavel Hoftych?
- Veľmi dobre, ďakujem za opýtanie. Práca, ktorú robím, je pre mňa obohacujúca. Stretávam nových ľudí, to platí o mladých hráčoch aj funkcionároch. Môj vzťah k zástupcom klubu i trénerom jednotlivých oddielov je iný, než keď som bol klubovým trénerom. Vtedy sme boli v pozícii konkurentov, teraz je to o spolupráci.

reklama

Nechýba vám klubový život?
- Som impulzívny tréner, dá sa povedať, že som sa vybláznil a teraz som v určitej fáze upokojenia. Myslím si ale, že keby som nemal skúsenosť z Trnavy, kde som v závere pôsobenia fungoval ako manažér, tak prechod z dennodennej klubovej práce do reprezentačnej roviny by bol pre mňa asi dosť zložitý. Neustály kontakt s hráčmi by mi chýbal. Nakoľko som si však prežil polročnú anabázu ako manažér, nadviazal som plynule na predošlú etapu. Či budem neskôr trénovať na klubovej úrovni, neriešim. So zväzom mám ešte jeden a polročnú zmluvu. Jeden zo sľubov, ktorý som dával pri svojom príchodu Dušanovi Fitzelovi a Pavlovi Vrbovi bol, že počas mojej zmluvy neodídem za iným angažmán.

Aké mená z vášho tímu by si mali fanúšikovia zapamätať?
- S kolegom Pavlom Malurom máme na starosti družstvá U18 a U20. Ja som hlavným koučom pri dvadsiatke, Pavel u osemnástky a navzájom si robíme asistentov. Sú tam viacerí šikovní chlapci. Z nich určite vyzdvihnem brankára Kolářa, ktorý chytá v Liberci ako jednotka. Holzer hrá pravidelne za Baník Ostrava, odtiaľto pochádza aj Stronati. Zaujímavý je Simič, hráč AC Milána, momentálne na hosťovaní v tíme Serie B Varese. Na zahraničnej konkurencii ale vidíme, že naši mladíci to nemajú jednoduché presadiť sa v zahraničí. Kvalitných futbalistov je na národnej úrovni všade veľa dobrých.

V sobotu ste na Strahove osobne sledovali duel pražskej Sparty so Spartakom. Čo hovoríte na zápas?
- Išlo o veľmi kvalitný zápas z pohľadu tempa a nasadenia hráčov ale i atmosféry, o ktorú sa postarali oba fanúšikovské tábory. Hráči podali v prestížnom stretnutí dobré výkony, škoda iba, že sa zrodilo menej šancí. Trnava ukázala, že má elasticky pôsobiace mužstvo so zaujímavými hráčmi ako sú Vlasko, Schranz, Mikovič, Sabo, Sládek a ďalší. K výsledku 0:0 výrazne prispel brankár Strapák, ktorý vyžaroval pokoj a istotu, čím zvýšil kompaktnosť defenzívy. Verím, že bude podávať dobré výkony i naďalej a stane sa jednotkou tímu.

Ako vnímate dianie v Trnave od vášho odchodu?
- V klube prebehlo relatívne veľa zmien. Teší ma, že hráči ako Vlasko, Mikovič, Schranz, Rusov, Janečka, Sabo a ďalší hráči, ktorí v mužstve figurovali už za môjho pôsobenia, hrávali aj na jeseň dobre a nastupovali v základe. Mužstvo sa samozrejme postupne obmieňa. Odohralo skvelé zápasy v závere minulej sezóny, keď ťahalo víťaznú šnúru. Výborne zvládlo európsky pohár a prepacovalo sa až do play-off. Sám som zažil, že pri tom trošku utečie štart ligy. Prekvapilo ma však, že po veľmi dobre odohranej jarnej časti prišlo k pomerne veľkým zásahom do tímu. Teraz počas zimnej prípravy však už vidno, že sa mužstvo stabilizovalo. Ako rastie štadión, aj zázemie vyzerá inak, lepšie. Som rád, že sa nám svojho času s Michalom Pethöm a Jozefom Valovičom podarilo pretlačiť variant, aby sa klub nesťahoval do iného mesta a hral na provizórnom štadióne.

Už ste nad vecou a vidíte veci z nadhľadu. Čo by mohlo Trnave pomôcť, aby sa posúvala dopredu?
- V Trnave rastie nadštandardný štadión, bude podľa mňa najkrajší v celom Československu. Asi ešte nejaké roky potrvá, kým hráčsky káder a manažment dorastie do úrovne štadióna, pretože futbalový stánok bude mať skutočne európske parametre. Zbytok sa bude musieť prispôsobiť. Ako rýchlo sa to podarí, záleží na majiteľovi a ľuďoch v čele klubu. Veľa napovie prvý rok po dostavbe štadióna, teda nasledujúca sezóna. Ukážu sa všetky plusy aj mínusy, uvidíme, koľko nový stánok pritiahne ľudí do hľadiska. A čo by Trnave mohlo pomôcť dostať sa dopredu po futbalovej stránke? Trenčín hrá napríklad futbal s poctivými, pracovitými hráčmi, ale vždy mal aj nadštandardných hráčov. Za mojej éry to boli napríklad Salinas, Baéz či Peltier. Trnava, aby sa stala výrazne lepším tímom ako je teraz, bude musieť v určitej fáze buď nakúpiť to najlepšie zo Slovenska alebo získať troch-štyroch kvalitných cudzincov, ktorí dajú mužstvu nadstavbu.

City Arenu plánujú sprístupniť koncom augusta, avizovaný je zápas s tímom európskeho formátu. Uvidíme vás na otváracom ceremoniále?
- Bol som v Trnave pred Vianocami, stretol som sa s bývalými kolegami, bol som aj u Vladimíra Poóra. Povedal, že by ho potešilo, keby sa na slávnostnom otvorení zúčastnili aj bývalí tréneri. Rád som to prisľúbil, pokiaľ teda nebudem v časovej kolízii s povinnosťami pri reprezentácii. Teším sa na to, dúfam, že Zoran Terzič dodrží slovo a privedie Lazio Rím, tak ako sľúbil...

So Zoranom Terzičom už ste sa stretli v pražskej Bohemke. Aké máte vzájomné skúsenosti?
- Pôsobil v Bohemians veľmi krátko, takže sme sa ani nestihli spoznať.

Pri debate s futbalistom Spartaka Jánom Vlaskom. Foto: Ján Král

Aký je váš pohľad na súčasný slovenský futbal? Žilina vyletela na vrchol s mladými hráčmi. Môže to byť cesta pre kluby spod Tatier?
- Žilina i Trenčín majú svoje špecifiká. Trenčín má holandského majiteľa, spolupracujú s holandským Ajaxom Amsterdam. Do toho zapracovali veľmi dobrých trénerov - najprv Adriána Guľu, teraz Martina Ševelu. Sú tam mladí chlapci doplnení o nadštandardných zahraničných futbalistov. To isté sledujem, že sa aj vďaka trpezlivosti pri nevydarenej minulej sezóne, prenáša aj do Žiliny. Žilina a Trenčín ale nie sú z môjho pohľadu špecifikom slovenského futbalu. Ide skôr o model ľudí, ktorí ho naštartovali v Trenčíne. Samozrejme, aj to je cesta, ale know-how jedného trénera nejde preniesť na iného. Každý má vlastný štýl a nedá sa to úplne spojiť.

Ako teda na to?

- Slovenský futbal má výhodu, že v ňom pôsobí množstvo "hladných" futbalistov, ktorí sa pri dobrej výchove môžu dostať ďalej. Aj to má to svoje mínusy, pretože keď pri malej konkurencii ako na Slovensku je, preplatíte hráčov a rozmaznáte ich, ťažko sa následne posunú ďalej. To sa podľa mňa pri niektorých hráčoch stalo Slovanu.

Ako sa pozeráte na myšlienku spoločnej česko-slovenskej ligy?
- Stále som veril, že federálna liga je reálna, bohužiaľ, prišiel zápas Slovana so Spartou, kde sa na nefutbalových Pasienkoch ukázala nahota projektu spoločnej ligy v plnej sile. Zišlo sa niekoľko nevyhovujúcich aspektov, vrátane hnusného počasia, zlého futbalu zo strany Slovanu, nedostatočného zabezpečenia štadióna, výtržností... To výrazne uškodilo pohľadu na možnú budúcu federálnu ligu.

Duel so Spartou sledoval Pavel Hoftych (druhý sprava) v spoločnosti Mareka Ondrejku (zľava), Ivana Minárčinýho a Mária Prelovského. Foto: Ján Král

Prikladajú vôbec ľudia tejto myšlienke v Českej republike ešte nejakú váhu?
- Určite menej ako na Slovensku. Ľudia to tu cítia tak, že z pohľadu českého fanúšika spoločná liga nie je potrebná. Verím však, že pokiaľ by vzrástol o túto myšlienku záujem, tak práve nový trnavský štadión a jeho dobrá prezentácia skĺbená napríklad s priateľskými stretnutiami českých tímov v Trnave, môže otvoriť nové možnosti. Cesta k federálnej lige vedie cez trnavský štadión, pokiaľ o nej vôbec niekto ešte bude uvažovať.

Zostal vám k Trnave špecifický vzťah alebo už sa na veci pozeráte bez emócií?
- Trnavu, aj napriek tomu, že som tam zažil ťažký druhý rok, keď sme bojovali o záchranu, mám v srdci. Keď sa bavím s dcérou, vraví mi, že raz musíme ísť do Trnavy na výlet. Sama nevie, prečo sa jej tam tak páčilo. Do mesta sa rád kedykoľvek pozriem. Keď idem na Slovensko, kontaktujem svojich bývalých spolupracovníkov aspoň na krátku debatu. Som rád, že na zápas so Spartou prišlo veľa fanúšikov a prezentovali sa v lepšom ja, teda, že vytvorili výbornú atmosféru. Trnavskému futbalu prajem všetko dobré, verím, že Spartak raz na novom štadióne dosiahne na majstrovský titul.

Keď už ste zmienili vašu dcéru. Spomínate si, ako ste ju raz verejne pred ľudmi sľúbili vydať za Martina Mikoviča výmenou za podiel z jeho predaja? Čo s tým?
- Bol to verejný prísľub, ale dcéra je stále slobodná a pracuje už druhým rokom v Egypte ako delegátka. Páči sa jej tam, je tam teplo, domov sa jej nechce. Komunikáciu riešime cez skype, ale preberiem to s ňou... (úsmev)