ROZHOVOR: Ak by to Vojtušovi nevyšlo vo futbale, môže sa živiť ako tlmočník

ŠPORT - Futbal - Spartak | 21.2.2015, 11.22, Ján Král

Zo Slovenska odchádzal ako obrovský talent za veľké peniaze do Interu Miláno. Teraz má 21 a okrem Talianska zanechal futbalovú stopu aj v Chorvástku a Portugalsku. Od hrotového útočníka Jakuba Vojtuša si v Trnave sľubujú, že svojou kvalitou pomôže tímu k ďalšiemu napredovaniu.

Jakub Vojtuš v piatok absolvoval svoj prvý tréning na Štadióne Antona Malatinského. Foto: Ján Král

reklama

So spartakovcami ste už strávili niekoľko dní v Turecku. Aký kolektív ste v Trnave našli?
- Viacerých chalanov som poznal z reprezentácie. Marek Janečku aj pomimo, pochádza z môjho regiónu. S Martinom Vyskočilom som sa stretol počas pôsobenia v Žiline. Celkovo si však vychádzam aj s ostatnými, zdá sa mi, že je tu vynikajúca partia.

Kto sa vás v tíme ujal?
- Sú tu viacerí žolíci v kabíne. Miki či Sláďo sú veľkí vtipkári, Vysky je tiež prípad.

V Turecku ste naskočili do dvoch prípravných zápasov. Aký je váš pohľad na ne?
- Ako Debrecín, tak Spartak Moskva sú kvalitní súperi. S maďarským súperom to bolo náročné po fyzickej stránke, na to, že išlo o prípravný zápas sa priostrilo z oboch strán, šance mali oba tímy, bolo to vyrovnané a remíza napokon spravodlivá. Moskovský Spartak je známy klub, s obrovským rozpočtom a skvelými hráčmi. Dokázali sme s nimi hrať vyrovnanú partiu, dokonca sme viedli. Ukázala sa však skúsenosť ich hráčov, keď naše chyby hneď využili a potrestali gólmi.

reklama

Tréner Jarábek o vás povedal, že ste výborný futbalista, ale ešte musíte popracovať na kondičnej stránke. Ako sa cítite vy?
- Proti Spartaku Moskva som odohral takmer 80 minút. Hralo sa v dosť vysokom tempe, cítil som sa dobre. Uvidíme, čo prinesie generálka. Každopádne, do každého zápasu budem chcieť dať maximum. Verím, že to bude len lepšie a lepšie.

Trnava síce na prvú priečku tabuľky už pomerne výrazne stráca, no stále je v hre o slovenský pohár. Je to pre vás méta, ktorú chcete dosiahnuť?
- Poteší každý úspech. Verím, že sa bude dariť mužstvu aj mne. Ako hovoríte, stále je tu šanca vyhrať národný pohár, tak prečo neurobiť pre to maximum? Verím, že sa touto cestou dostane do Európskej ligy. Ideálne by bolo, keby sme sa v lete cez predkolá dostali až do skupinovej fázy.

Červeno-čierne farby mu svedčia. Foto: Ján Král

Máte za sebou veľmi zaujímavé futbalové štácie. Dostať sa do Interu Miláno, to sa len tak niekomu nepodarí. Čo ste si zobrali z času stráveného v tomto talianskom klube?
- Neberiem túto etapu ako neúspech, hoci som Seriu A nehrával. Stále som mladý a cesta do zahraničia je otvorená. Futbal je sledovaný po celom svete, budem sa snažiť a robiť maximum, aby som sa opäť niekam dostal. To je prioritou a snom každého hráča. V Interi som mal tú česť byť medzi hráčmi A-mužstva. Bohužiaľ, natrhol som si vtedy väzy v kolene. To bol smolný moment, ale taký je šport a aj zranenia patria k nemu.

Neskôr ste pôsobili v chorvátskom NK Záhreb. Aký je chorvátsky futbal v porovnaní so slovenským?
- Myslím si, že tam nie je veľký rozdiel. Skôr kladú väčší dôraz na tvrdšiu hru. Stále však tvrdím, že na Slovensku sú vynikajúci hráči, trpíme ale na to, že sme malá krajina a náš futbal nie je tak sledovaný ako v okolitých štátoch. Chýba nám pravidelné zastúpenie v Lige majstrov, potrebovali by sme aspoň dva úspešné kluby v európskych pohároch. Keď sa však dokázali presadiť Hamšík, Škrteľ či Weiss, prečo by sa nemohli chytiť aj iní?

V portugalskom Olhanense vás viedol tréner Abel Xavier. Tento bývalý portugalský reprezentant sa preslávil okrem iného aj svojím výstredným imidžom. Je taký aj ako človek?
- Počas kariéry bol, aký bol. Myslím si, že teraz je to úplne iný človek. Vo futbale sa veľa naučil, rozbieha si teraz trénerskú dráhu. Vychádzal som si s ním veľmi dobre, obľúbil si ma a mali sme dobrý vzťah. Cítil som od neho veľkú dôveru, ktorú do mňa vkladal, čo mi pomáhalo v zápasoch. Ozval sa mi aj teraz v januári. Chcel ma do druholigového portugalského Farense, kde začína trénovať. Bol som však vtedy v Krakove a boli sme tam už dohodnutí na spolupráci.

Jakub Vojtuš má ambíciu raz sa vrátiť s futbalom do zahraničia. Foto: Ján Král

Keď to napokon nevyšlo v Cracovii, už ste sa so Xavierom nekontaktovali?
- Tam už vtedy skončilo prestupové obdobie a nebolo ani času, bližšie sa kontaktovať. Hneď som totiž letel do Turecka na sústredenie za Spartakom, kde sme mali nabitý program. Určite sa ale ešte spojíme, často spolu komunikujeme a budeme sa navzájom informovať, ako sa nám darí. Ide o ambiciózneho trénera. Tak ako bol úspešný ako hráč, chce byť teraz ako kouč.

Na čom vlastne padol váš angažmán v Poľsku?
- V Krakove ma chceli vidieť v zápasoch a v druhom som sa zranil. Našťastie, išlo len o podvrtnutie členka, vyzeralo to totiž najprv dosť hrozivo a vznikli obavy, či nejde o zlomeninu. Tréner mi hovoril, že ma do klubu chce. Ponúkli mi podmienky, ktoré som akceptoval, no pri podpise zmluvy bolo všetko inak a na papieri niečo iné. Vnímali sme to ako neférové konanie a nedohodli sme sa.

Prešli ste troma futbalovými krajinami. Koľko jazykov vlastne teraz ovládate?
- Taliančinu, portugalčinu, dohodnem sa po španielsky, anglicky i chorvátsky.

To by ste popri futbale zvládli aj úlohu tlmočníka, nie?
- Cha-cha, tak to človek nikdy nevie. Každopádne, je dobré si udržiavať vo svete kontakty. Nikdy neviete, kto vám môže pomôcť, alebo komu vy vyjdete v ústrety. Vzťahy sú podstatné nielen pre futbal ale aj život. Netušíme, čo nás ešte v živote zastihne.