FUTBALOVÁ GLOSA: Šulekovčania podrobili Hrnčiarovce nepríjemnému zákroku

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 20.5.2015, 12.27, prispievatelia

Futbal na nižších úrovniach treba brať niekedy s nadhľadom. O to sa snaží vo svojich glosách aj futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár.

Ilustračné foto: jkr

reklama

Tentoraz písal odľahčene o sobotnom zápase Hrnčiarovce - Šulekovo 1:7 (Klikni pre bližší kontext).

Milí priatelia,
dnešný komentár k futbalovému zápasu Hrnčiarovanov so Šulekovčanmi píšem trochu neskôr, nakoľko po takom výprasku mi bolo treba sa spamätať.

reklama

Ako už výsledok 1:7 napovedá, bolo to tesné...

Nie tak stav zápasu, ale asi naše spodné prádlo. Ťažko si inak vysvetliť, prečo sme proti hrateľnému súperovi podali výkon, aký sme podali.

Pritom nezačali sme zle, ale zamerali sme sa skôr na bago po šestnástku súpera a do prvého inkasovaného gólu sme boli aj opticky možno lepší.

Futbal sa však nehrá na krásu a tak po zbytočnej strate lopty v strede ihriska sa do tabuľky strelcov po prvýkrát zapísal Kolóny - 17. minúta a 0:1.

Vlastnou chybou sme posadili súpera na koňa a ten nás prečítal na posedenie po rannej káve, ako nemenovaný bulvárny denník.

Zameral sa na pozorné bránenie, v strede eliminoval dve najväčie naše hrozby Rado Van Efa a Mateja Zaorala a rýchlymi kontrami po stranách ohrozoval našu bránu.

V 37. minúte zhorela ľavá strana Hrnčiarovanov, keď po kombinácii hostí z päťky Šoka šokoval na 0:2. Otrasení domáci zaznamenali prvý úspech až v 45. minúte. Prestávku.

Žiadna radosť však netrvá večne a aj táto vydržala len 15 minút.

Do útoku k Jeďovi nastúpil Andy Bé, Šulekovčania mu však vytrvalo odmietali robiť kužeľky pri slalomoch, ako je zvyknutý od 15-ročných protihráčov z dorastu a tak naša hra na náhodu a Jeďa, opäť viedla len k tomu, že sme my a diváci nečakali, kedy dáme gól my, ale súper.

Ten nelenil, tretí a štvrtý pridal po vlastnom prestriedaní, po takmer identických akciách, po rýchlych loptách za našu obranu, spravodlivo rozdelených naľavo aj vpravo, aby ani jednej našej strane ľúto nebolo, šprintujúcim krídelníkom, ktorí už nemali problém nájsť pred bránou osamoteného Harmana - 0:4.

Soľ do rany nám nasypal Benko. 0:5. Jozef Melen by mal radosť. Horeli sme jak papír.

Exhibíciu hostí na chvíľu prerušil Jeďo, keď preloboval brankára, domácu hanbu však dovŕšil záverečnou kolonoskopiou hosťujúci Kolóny. Bez lubrikantu. 1:7.

A to je aj vysvetlenie, prečo som článok nenapísal skôr. Nemohol som obsedieť.

Nazdááár.

PETER VOZÁR