Projekt Zelené átrium potvrdzuje: Ekobývanie je viac ako trend, je to cesta

AKTUALITY - Firmy | 27.5.2015, 07.01, inzercia

Už niekoľko dekád rezonuje vo svete – a v ostatných rokoch i u nás – téma ekobývania a ekostavieb. Ide len o trendy nálepku?

Projekt Zelené átrium v Trnave. 4x foto: Tomáš Manina

Nie celkom. Pretože zatiaľ čo trend charakterizuje jeho pominuteľnosť, princípom ekobývania je pravý opak – trvalá udržateľnosť. Z tohto hľadiska nejde teda o žiadny módny výstrelok, ale o prirodzenú evolúciu v zmýšľaní.

O „zelenú“ alternatívu, ktorá má ambíciu stať sa raz bežným štandardom. Samozrejme, len ak to dovolíme a pripustíme, že nie vždy platí heslo o najľahších riešeniach, čo bývajú najefektívnejšie.

Stavať v súlade s ekoprincípmi je totiž náročnejšie na čas i finančné prostriedky, no výsledok rozhodne stojí za vynaloženú námahu.

Aktuálnym príkladom je historicky prvý pasívny obytný dom na Slovensku, pod ktorý sa podpísal Ing.arch. Miroslav Marko M.Arch.

„Rozhodli sme sa stavať zelenú stavbu z jednoduchého dôvodu: tak sa to totiž podľa nás stavať má,“ povedal trnavský architekt a autor Zeleného átria, projektu, aký u nás zatiaľ nemá obdobu.

Unikát
Zelené átrium vyrástlo v priestoroch chátrajúcej budovy niekdajších tlačiarní a je výkladnou skriňou v praxi využiteľných ekoprincípov. Zároveň dôkazom, že spoločný menovateľ ekonomického, ekologického, sociálneho i estetického bývania sa dá nájsť aj v tuzemských podmienkach.

Človek a príroda musia koexistovať v harmónii, tvrdia zástancovia ekostavieb, čo však laikovi neznie uveriteľne pri zbežnom pohľade na novostavbu.

Onedlho budovu zaplnia jej noví obyvatelia.

Prvé myšlienky zvyčajne smerujú k tomu, že ide len o ďalšiu zastavanú plochu na úkor ornej pôdy a zelene. Už v tomto bode sa však ekostavba diametrálne líši od klasickej.

Stavia sa na ploche brownfieldu, teda nevyužívanej stavby, ktorej efektívnou „recykláciou“ možno nielen výrazne ušetriť stavebný materiál, ale predovšetkým zamedziť výraznému zásahu do životného prostredia, s čím sa bežné stavanie nevyhnutne spája.

Pri stavbe Zeleného átria sa podarilo opätovným spracovaním využiť až 90 % pôvodného materiálu, hlavne tehly a betón. Dovedna išlo o viac ako 1500 ton v rozdrvenom stave, ktoré neskôr poslúžili pri príprave podložia a zásype. 

Bývanie v „secondhandovej“ budove
Nové využitie starých materiálov minimalizuje ekologickú záťaž. Pragmaticky zmýšľajúci človek, čo uvažuje nad kúpou bytu v takomto komplexe, bude ale zrejme riešiť predovšetkým ekonomickú, až potom ekologickú otázku.

Nie je bývanie v „secondhandovej“ budove pridrahý špás? Predsudky vyvracia marketingový manažér Michal Široký z Rigipsu, jedného z dodávateľov materiálov pre projekt.

„Technológie v Zelenom átriu nielenže energiu šetria, dokonca ju vyrábajú. Tepelné čerpadlo z rozdielu teplôt, fotovoltaické panely zo slnečnej energie. Riadené exteriérové žalúzie zase zabezpečujú, aby sa byty neprehriali. Tieto moderné, progresívne riešenia znižujú náklady spojené s kúrením či chladením na minimum. Samozrejme, bez zníženia komfortu bývania. Dá sa povedať, že jedným ťahom chránime prírodu, peňaženku i zdravie.“

Čistejší vzduch
Ochranu prírody mali autori trnavskej ekostavby na zreteli rovnako, ako zdravie samotných obyvateľov. „Materiály v Zelenom átriu rešpektujú ekologický princíp,“ objasňuje Široký.

Relaxačná zóna na streche budovy.

„A sú použité s ohľadom na to, aby čo najmenej zaťažovali životné prostredie. Priečky – bytové i medzibytové – sú vyrobené zo sadrokartónu. V ľuďoch by to mohlo naháňať istým spôsobom hrôzu, že predsa cez sadrokartónové priečky budem počuť susedov... Pritom je to opačne. Z pohľadu akustickej pohody je tento bytový komplex riešený oveľa lepšie ako štandardné panelové domy na Slovensku. Zaujímavé je i zdravotné hľadisko – nájdeme tu sadrokartónové dosky s technológiou Activ´Air, ktorá reálne rozkladá formaldehyd a tým významne prispieva k lepšej čistote vzduchu.“

Koniec panelákovej éry?
Autori Zeleného átria hovoria v súvislosti s týmto projektom o jeho pridanej inšpiratívnej hodnote. Chceli by ukázať, kam až sa obytné domy od „panelákovej éry“ posunuli a stále posúvajú.

„Za klasický panelák môžeme považovať miesto, ktoré je zhotovené často z diskutabilných materiálov a s veľmi kolísavou kvalitou,“ hovorí Široký.

„Stačí si spomenúť na azbestové kauzy pri výmenách kanalizácie. O ekologickej hodnote vtedajších materiálov nemohlo byť ani reči.“

Rozdiel je v neposlednom rade aj v sociálnom rozmere. Zelené átrium vytvára konkrétne možnosti pre tvorbu komunity a vzájomnej blízkosti jeho obyvateľov, teda niečo, čo sa dnes akosi prirodzene vytráca z obytných priestorov.

Výhľad zo strechy.

Zvykli sme si na anonymitu a so susedmi okrem pozdravu ledabolo prehodíme pár slov o počasí, keď sa míňame pri poštových schránkach či vo výťahu. Toto by sa malo zmeniť zriadením interiérových i exteriérových spoločenských priestorov.

Špecifikom Zeleného átria je vnútorná galéria, ktorá svojou príjemnou, vzdušnou atmosférou s dostatkom prirodzeného svetla priam nabáda k susedským rozhovorom.

Zelená relaxačná strecha s útulným posedom je zas ideálnym miestom na usporadúvanie osláv. Susedskú súdržnosť posilňuje aj spoločná kuchynka, ktorou objekt disponuje.