FUTBALOVÁ GLOSA: Ako Hrnčiarovce v Šulekove takmer papierové predpoklady zrušili

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 17.8.2015, 19.48, prispievatelia

Futbal na nižších úrovniach treba brať niekedy s nadhľadom. O to sa snaží vo svojich glosách aj futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár.

Ilustračné foto: hlas.sk

reklama

Tentoraz písal odľahčene o nedeľnom zápase Šulekovo - Hrnčiarovce 3:2 (Klikni pre bližší kontext).

Milí priatelia,
pekelné horko nás samozrejme neminulo ani v sobotu, keď Hrnčiarovani docestovali na pôdu nevyspytateľného Šulekova.

Podľa prognóz sme mali vyfasovať niečo medzi šestkou a osmičkou, teda asi ako minulú sezónu. Domáci podľa toho aj nastúpili a keby mali trenky ešte vačky a Šulekovčania osem rúk, všetky by si ich tam vopchali.

reklama

Papierové predpoklady mohol naplniť už v 3. minúte Kolóny, ktorý však v samostatnom nájazde mieril vedľa.

Úvodný tlak však Šulekovčania nedokázali pretaviť do vedúceho gólu, ani hlavou, ani nohou, ani z priamych kopov a to najmä vďaka obetavej obrane a skvele chytajúcemu Kuzmičovi.

Naopak v 15. minúte vyslal projektil z 25 metrov Rado Van, ten však brankáris domácich s námahou kryl, aby o tri minúty neskôr opäť Rado Van v dobrej pozícii hlavičkoval len tesne nad.

Domáci to stále skúšali kolmicami najmä na rýchlonohého Kolonyho, obranu hostí však dirigoval maestro Sedlo, ktorý v 25. minúte po ligovo zahranom rohu hlavičkou vymietol z vingla pavučinu. Pred zápasom zvolil totálny výbrus a krém s 50 faktorom, takže sme mali čo bozkávať.

0:1.

Dovtedy boli naše rohy výhodou skôr pre súpera a hneď prvý roh na horúcej pôde nás neočakávane posadil do sedla. Sedlo do sedla, burácali tribúny.

Domácich však nezobudila ani táto studená sprcha a šulekovským priaznivcom zaoral hlbokú vrásku na čele v 39. minúte tichý zabijak Maťo Zaoral, keď po peknej kolmici od Šurinku krátkym príklepom k ľavej žrdi zmrazil Estádio de Šulinovo.

0:2.

Polčas 0:2 a už to začalo vyzerať, že sa naplnia motivačné slová nášho trénerského mága a vyhráme 0:5. Taktiku ušil výbornú a keby ešte Maťo po rýchlom úniku skôroval na 0:3, už by sme to dali aj keby traktory padali.

Lenže ouha, zlomový moment priniesla 60. minúta, kedy Pištík zahral volejbalovým spôsobom loptu vo veľkom vápne, červená karta a penalta, Patrik Nemec na 1:2 a Pištove nočné mory.

Kým sme sa akotak vzadu zorganizovali, do našej rozhodenej obrany v 63. minúte ešte vletel Mário Harman a zoči voči Kuzmičovi mu nedal šancu -
2:2.

Ja som len zvedavý, či mu Kuzmič dá šancu, keď bude stáť oproti nemu zoči voči pri cestnej kontrole :-).

V početnej nevýhode sme preskupili rady so snahou hrať viac zozadu, čo nám vychádzalo do 73. minúty, keď Vozo zobral loptu vo vápne aj s útočníkom, ten srdcervúco zaujúkal, sudí na fujare zanôtil obľúbený penaltový song, Vozovi ukázal druhú žltú a poslal ho do sprchy za kamarátom.

Loptu si opäť postavil Patrik Nemec a zvolil opačný roh.

2:3.

No a potom to všetko zostalo na deviatich statočných, ktorých o dvoch hráčov menej podžal skvele chytajúci Kuzmič a obetavá obrana všetkých hráčov.

O malý zázrak sa ešte po dlhom sóle pokúsil striedajúci Matej Ohrablo, na konci však nemieril presne.

Výstižne zápas zhodnotili samotní domáci diváci, ktorí vraveli, že takéto víťazstvo sa im až tak nepáči, že keby góly dali na začiatku zápasu, bolo by to iné.

Nám zase body utiekli pomedzi prsty, je však na čom stavať, na organizácii hry sa už začína prejavovať trénerský rukopis Josého Kováča, ktorý aj s obmedzeným kádrom dáva našej hre tvár.

Hej a neni sme obmedzení, ako že momentálne zaostalejší, len máme skrátka limitovaný káder. :-)

Nane tuke, nane lóve.

Je len srdiečko a Jeďove šediny. :-)
Lebo veď čo by to bol za komentár bez Jeďa?

Nazdáááár.
 

PETER VOZÁR