FUTBALOVÁ GLOSA: Najväčší fanúšikovia Hrnčiaroviec sú sestry Nešťastie a Smola

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 1.9.2015, 11.17, prispievatelia

Futbal na nižších úrovniach treba brať niekedy s nadhľadom. O to sa snaží vo svojich glosách aj futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár.

V Borovciach majú pekné futbalové prostredie. Foto: youtube.com/Darina Jankechová

reklama

Tentoraz písal o zápase Borovce - Hrnčiarovce 2:1 (klikni pre bližší kontext).

Milí priatelia,
áno, sľúbil som vám pred týždňom tri body od lídra súťaže, ale to, čo vám sľúbim ja, vám nikto nedá. Ale na druhej strane, tabuľkovo to mohol byť pekný pakel.

Domáci Borovčani na nás hneď po príchode do pekného areálu nachystali zavlažovacie zariadenie, José hneď vycítil kulehu, že budú na nás chcieť vybehnúť, rýchle lobdy, ideálne 10. minúta 3:0.

reklama

Neviem, či to bol zámer, ale s tým zavlažovaním podmočili ľavú stranu trávnika, následkom čoho Milanko v 10. minúte zapadol, ale do polovice tela, jeden z pohotových divákov rýchlo hodil tyčku, čím však uľavil len svojmu žalúdku, Milankovi to však nepomohlo, a tak musel odstúpiť a na ihrisku nastúpil Hliníkov osobný náhradník Pišta a Ivo zistil, že jediný spôsob odchodu z ihriska bude konečný hvizd, alebo jeden z možných scenárov konca sveta.

I takto pozerám na časomer a hovorím si, že dobre, 15. minúta, vydržali sme úvodný tlak, pri dvoch vyložených šanciach domácich nám pomohol Kuzmodisk, a zrazu center, odvrátená lopta len na nohu skúseného Koprnu, ktorý s kľudom angličana zakončil k odkrytej ľavej žrdi - 16.minúta 1:0.

Nešťastie má sestru Smolu a to sú dvaja z našich najväčších priaznivcov a preto v 18. minúte po centri zľava našiel ľavý záložník osamotenú hlavu Macháča, ktorý domácich posadil na koňa – 2:0.

Posadil ich na koňa, ale bez Sedla. Toho sme mali my.

Aj keď tomu stav zápasu nezodpovedal, domáci neboli až takým suvenírom na hrišči. V strede poľa dobre pracovali Rado Van a Šurinka, vzadu hre dával myšlienku Sedlo a najmä po ľavej strane robil nohy obrane Borovanov Maťo Zaoral.

Kým domáci snívali sen o debakli, opatrne sme prevzali opraty zápasu do svojich rúk a najprv sme strelami z diaľky ohrozovali najmä seba a lietadlá, potom sme sa ukľudnili a trafili aj sito. Za bránou.

Potom sme sa ukľudnili ešte viac, Rado Van vystrelil, Pišta zabojoval, obranca domácich zahral v šetnástke rukou...

Pišta 104 kíl, na posedenie 12 rožkov s ryžou poliatou kuracím výpekom, vybehol na dobre pískajúceho rozhodcu, že čo to nepíska, skoro ho presvedčil, na naše šťastie však nie, lebo lobda sa dokotúľala k Maťovi Zaoralovi, ktorý z päťky prekonal brankársky val. Teda Vala.

V 43.minúte 2:1, gól do šatne, ako znie jedno z najobľúbenejších klíče a malá šanca na zázrak.

Polčas.

José v kabíne motivoval a burcoval, povzbudzoval, upozorňoval na drobné chyby, najmä však na úvodný tlak domácich, reálne však okrem toho, že by sám vybehol na hriščo, veľa možností pomiešať zostavu nemal, nakoľko nás bolo akurát 11. A Jeďo.

Ten je však v adolescencii. Alebo v rekonvalescencii? Jedno, skrátka v nejakekej scencii určite.

Na začiatku nám opäť podržal Kuzmič. Napísal som nám? Má byť nás. Bojím sa stlačiť delete, aby som nevymazal celý článok.

Potom to aj vďaka horku bol medzišestnástkový futbal, domáci sa snažili streliť poisťujúci gól najmä po centrovaných loptách, horeli však na Domino afekte, alebo ich Dudko čisto odprevadil za posranú čiaru. Velil tomu Sedlo.

Pokusy domácich o streľbu z druhej línie eliminoval Rado Van, ktorý čisto odoberal loptu asi jak Maťo Ou. panictvo devám z východu.

Toto však nemohlo uniknúť Šurinkovi, preto sa pripojil. Odoberal tiež. Ale len lobdu.

Vpredu sa potom našiel Pišta, povyhrával nejaké súboje, čo zas pri mierach 104 kg, 12 rožkov, l hrnec ryže, a 50 g čistého prírodného tuku z výpeku, nemusí byť až takým prekvapením.

Ťažil z toho najmä Sedlo po štandardkách, eskspert na orientáciu vo veľkom vápne, na našu smolu však svoju enormnú snahu nepretavil do vyrovnávajúceho gólu. Konec - 2:1.

V peknom areále, dobre pískajúci rozhocovia, férový zápas so smutným konštatovaním na našej strane, po zápase pochvala od Josého za predvedený výkon a dve hrušky v kabíne súpera, ktorý s nami zviedol asi jedno z najťažších víťazstiev tejto edícii Primeros divison.

Rýchle pivo a smer Štadión Antona Malatinského, nie na Žilinu, na Trnavu, lebo Bilbao porazilo Barcelonu, Žilina porazila Baskov a my sme o desiatich porazili ich. Jednoduchá logika tým pádom hovorí, že sme lepší ako Barcelona.

A ja som dal raz jasličky Rasťovi Kostkovi. Kruh sa uzavrel. A tomu ver!

A ešče v Borovciach bol taký glosátor, že asi k nemu začnem chodiť na liter a erárny krúžok.

Zapíšem si to do diára a ešte k tomu galapredstaveniu. Toto mi nedá. Potom sme sa aj s mojím spolupičom presunuli do novootvorenéj arény a hádam sa na mňa moj fejsbúkový priateľ Vlado Gé neurazí, ale ku včerajšej atmosfére na ŠAMe prispeli Šošovice asi ako flak horčice, na sviatočnom červeno-čírnom kvádre.

A keby sa vám náhodou tento text strácal, neni to náhoda, po včerajšku ozaj nemám hlas. Nazdááár.

PETER VOZÁR