FUTBALOVÁ GLOSA: V Leopoldove cédečko Jožka Melena nehralo

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 5.10.2015, 18.40, prispievatelia

Futbal na nižších úrovniach treba brať niekedy s nadhľadom. O to sa snaží vo svojich glosách aj futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár.

Ilustračné foto: jkr

reklama

Tentoraz písal odľahčene o zápase Leopoldov - Hrnčiarovce 4:0 (3:0) (klikni pre bližší kontext).

Milí priatelia,
ja to tomu nášmu El prezidentovi stále hovorím, že počkaj, uvidíš, že tí komunisti to na teba hodia, oni si nakradnú, napíšu to na teba a ty pôjdeš bručať. No a tak si teda bol v nedeľu obzrieť Leopoldov. Zatiaľ zvonku.

My sme medzitým hrali zápas. Prognózy boli: „Tři vejce do skla“, „Štyria tankisti a pes“, „populárny šláger od Jožka Melena: Né, pětku, né“, zábavnovedomostný kvíz: Šest ran do Hrnčárovéc“, či „Švejkových sedm kulí jak v Sarajevu“, „Osmijankovia“ až po „Tucet špinavcov“.

Prognózy sú jedna vec, skutočnosť iná. Súboj lídrov tabuľky mal byť jednoznačnou záležitosťou domácich bacharillos, my sme však boli odhodlaní leopoldovské peklo vydržať.

Hneď v prvej minúte sme nebezpečne po pravej strane zakombinovali, Vozov center do päťky však nenašiel agregáta. Domáci potom mali optimistickú prevahu, vyťažili z nej však zväčša rohové kopy.

Zahrmieť však mohlo na opačnej strane, keď v 10. minúte stopér domácich hlavou posielal loptu brankárovi, priamku však preťal Kuro, na našu smolu sám pred brankárom intuitívne našiel len jeho náruč.

V našej obrane nastúpil na netradičnom poste predstopéra Jeďo, ani to však nezabránilo jeho ofenzívnym chúťkam, keď najprv v 15. minúte poslal osamotený hlavou loptu vedľa ľavého vinkla, aby v 22. minúte opäť hlavou poslal do čistej šance Tvrdého, ktorý nezaváhal.

Obe hlavičky však smerovali na nesprávnu bránku, ako sa hovorí, aj majster tesák sa zotne, 1:0 pre domácich.

Na druhej strane Vozov roh už už smeroval na Kurovu hlavu v päťke, ako je naším dobrým zvykom, namiesto gólovej radosti sme museli ratovať rýchlu kontru.

Napriek priepastnému tabuľkovému rozdielu však nešlo o hru mačky s myšou, domáci však pravdepodobne obedovali ekrazit, pretože v 28. minúte Švestka a v 34. minúte Gatci výstavnými bombami z 20 a 25 metrov zvýšili na 3:0 a domáci dídžej už vyťahoval cétečko Jožka Melena, Né pětku, né.

Vzhľadom k výkonu trochu krutý stav, chudák José, život fakt nie je spravodlivý a predpokladám, že sa cítil ako tí, čo ich spomínal v knihe Alexander Solženicyn, že v období kedy tajná polícia odvliekla kohokoľvek kedykoľvek, žili ľudia v neustálom strachu a tak, keď si po nich prišli, tak im aj trochu odľahlo.

Zas filozofujem, ja viem.

Ešte o Josém teda. Chalan robí, čo môže, pracuje na sebe jak Banán, vzdeláva sa, aj v Zeline bol naberať vedomosti, jeho progresívne tréningy bavia, u nás by však ošedivel aj Guardiola.

Pozitívnym momentom však u nás je aspoň to, že keď už nie sme ako Lewandulowski, sme dobrá partia a je nás dosť. Vekové resty však už neovplyvní, kondičné si vyžadujú čas, Maťo a Rado Van to sami neutiahnu.

Polčas.

Druhé dejstvo pokračovala mierna nadváha domácich, ožil najmä Švestka, vzadu však číhal pozorný Sedlo, výborne mu sekundoval Jeďo, ktorý až na pár vecí, podal na netradičnom poste výborný výkon, ich futbalovosť bola evidentná najmä pri rozohrávkach, keď sme sa aj napriek nepriaznivému stavu nezlomili a neuchýlili k nakopávaným loptám.

My sme skrátka takí ako Jean Claude Van Damme v tom filme z väzenského prostredia. Odolávali sme nepriazni ostudu, osudu sme si však nespravili, v 70. minúte sme stav mohli korigovať, ale brankár domácich tvrdú strelu Rado Vana s námahou na dvakrát kryl.

Gólovú vodku za stretnutím dal 74. minúte najlepší hráč na ihrisku šestka Švestka - 4:0.

Predtým aj potom nás ubránil od potupnejšieho výsledku Kuzmič. Stav sa už nemenil po vystriedaní zraneného Jeďa, dobre pískajúci hlavný arbiter, to stretnutie ďalej nenaťahoval a tak pobyt v Leopoldove nás teda poznačil, ale nezlomil, o týždeň v sobotu Linč, nakoľko však budem the mimo, glosa nebude, ale dám nejaké prekvapko.

A záverom, dopočul som sa, že čitatelia by sa radi o mne dozvedeli viac, že vraj som tajomný ako Dominik Dán. Nie, nemám, čo skrývať, preto vám posielam jedno také populárne selfíčko s duckfaceom a pusinku.

reklama

Cmuuuuuk.

PETER VOZÁR