Nezabudnuteľný bard trnavského futbalu Jozef Hagara by mal 95 rokov

ŠPORT - Futbal - Spartak | 10.11.2015, 08.00, prispievatelia

História organizovaného futbalu v Trnave má úctyhodných 119 rokov, veď prvý zápas domáceho NSE s jedenástkou Viedne sa hral na jar 1896.

Marian Urban Mikláš (vľavo) bol začiatkom novembra 2010 hlavným organizátorom príjemného spoločenského večera v čitárni trnavskej knižnice pri príležitosti 90. narodenín Jozefa Hagaru.

reklama

Bohatá kronika najpopulárnejšej loptovej hry celej planéty ponúka v slovenskom Ríme dlhý zoznam nezabudnuteľných velikánov.

Jedného z nich, doc. PhDr. Mgr. Jozefa Hagaru, CSc. (9. 11. 1920 - 22. 2. 2014), si pripomíname pri príležitosti nedožitých deväťdesiatych piatych narodenín.

Verným priaznivcom futbalového diania je docent J. Hagara akiste dôverne známy. Ak by sme chceli zoširoka uviesť faktografiu tejto trnavskej osobnosti, bez nadsadenia by sa žiadal knižný priestor.

reklama

Veď v sumarizovaní Hagarovho mimoriadne aktívneho života by popri športe bolo načim písať o jeho bohatej dráhe vysokoškolského pedagóga aj trnavského mešťanostu.

Na ďalšej pamätnej snímke spred piatich rokov je prekrásna torta pre vtedajšieho jubilanta J. Hagaru.

Topoľčiansky rodák prišiel do Trnavy ako osemročný. Vtedy jeho otec Augustín Hagara sa kvôli poštárskemu zamestnaniu presťahoval do najstaršieho slobodného kráľovského mesta aj s celou famíliou.

V telovýchovnej orientácii oboch synov rozhodlo, že hlava rodiny mala blízko k futbalu. Tiež zásluhou otca Hagaru vznikol totiž klub Meteor Trnava.

Kožená lopta si čoskoro podmanila aj Jozefa a o dva roky mladšieho brata Antona. Samozrejme, hráčsky zakotvili v spomínanom klube.

Zo súrodencov to v športe ďalej dotiahol Jozef. Ako devätnásťročný prestúpil z Meteoru do ligového ŠK Rapid Trnava.

Úspešný červeno-čierny robotnícky klub premenovali neskôr na TŠS. Podľa starostlivo vedených záznamov, ktoré mi J. Hagara zanechal, v zostavách Rapidu a TŠS sa objavil 193-krát.

Do tohto pestrého trnavského sumáru započítal futbalové účinkovanie v medzinárodných, ligových a priateľských stretnutiach.

Medzi početnými gratulantmi v novembri 2010 nechýbali ani bývalé kolegyne J. Hagaru z mestského úradu.

Ako hráč bol univerzálny. Začínal na hrote, neskôr sa presunul do stredu poľa a napokon zastával post obrancu.

Po skončení hráčskej kariéry sa na dlhé roky upísal trénerskej a funkcionárskej dráhe v najznámejšom trnavskom prostredí.

Ako kouč vychovával spartakovské talenty, ba s pribúdajúcimi skúsenosťami ho neobišla ani pozícia hlavného kormidelníka prvoligového A-mužstva.

Znalosť francúzštiny posunula J. Hagaru na dva roky (1962, 1963) do exotickej pozície reprezentačného trénera Kambodže. V východoázijskej krajine mu súčasne zverili aj armádny futbalový výber.

Po návrate do vlasti sa vo chvíľach voľna opäť naplno oddal činnosti v Spartaku. Táto dobrovoľnícka záľuba mu nadlho prirástla k srdcu.

Keď československý futbal v roku 1972 oslavoval 70. výročie, docentovi Jozefovi Hagarovi po zásluhe udelili Zlatý odznak.

A ešte jeden záber z novembra 2010: Jozef Hagara a autor fotoreportáže.

Medzi jeho funkcionárskych kolegov v červeno-čiernej rodine populárneho športového subjektu patril Rudolf Mesíček, tajomník TJ Spartak Trnava v období 1959 - 1975.

„Na Jožka Hagaru mi zostali tie najkrajšie spomienky. Bol pokojný, inteligentný, rozvážny a jeho názory mali svoju racionalitu. Veľmi dobre sa s ním spolupracovalo,“ uviedol pre portál trnavskyhlas.sk.

Bokom nezostali ani Mesíčkove nevšedné spomienky na začiatok roka 1974, keď s J. Hagarom spoločne absolvovali juhoamerické turné prvoligového A-mužstva bílích andelov.

Písali sme o nich 5.8.2015 vo fotoreportáži Oslovil ho posledný astronaut, ktorý kráčal po Mesiaci.

Text: Jaroslav LIESKOVSKÝ
Foto: Marta ORSZÁGHOVÁ