Trnavské rybníky
reklama

Miroslav Kadúc: Procházka s Matovičom sa mali spojiť, Bročka ide dobrou cestou

RELAX - Rozhovory | 8.1.2016, 07.01, Ján Král

Slovensku by najviac pomohla vláda Igora Matoviča s Radoslavom Procházkom, ich konflikt však považuje za neriešiteľný. Opozícia je natoľko roztrieštená, že voľby opäť vyhrá Smer. Miesto opozičného poslanca ho však už neláka, pretože pozitívne zmeniť dianie v republike sa podľa neho z tejto pozície nedá. To všetko sú myšlienky Trnavčana Miroslava Kadúca (32), ktorý bol posledné štyri roky poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.

Miroslav Kadúc: Procházka s Matovičom sa mali spojiť, Bročka ide dobrou cestou

Miroslav Kadúc je Trnavčan, v meste plánuje žiť aj v budúcnosti. Foto: Ján Král

reklama


Prednedávnom vystúpil z klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) a v marcových voľbách už kandidovať nebude. S poslancom
, podpredsedom Ústavnoprávneho výboru, členom Slovenskej advokátskej komory a ombudsmanom MENSA Slovensko sme hovorili na rôzne témy, ktoré sa týkali nielen celoslovenskej politiky. Prezradil napríklad aj, aký má názor na vývoj komunálnej sféry v Trnave.

 

 

Prečo ste sa rozhodli vystúpiť z poslaneckého klubu OĽaNO?
- Dôvodov bolo viac. Hlavným pritom nebol prezentovaný názor niektorých mojich bývalých kolegov, že poslanci hnutia OĽaNO sa rozhodli kandidovať z posledných miest kandidátky.

 

Áno, je fakt, že náš parlamentný volebný systém je pre nezmyselné anomálie, počnúc jedným volebným obvodom až po rôzne kvóra, pre ľudí kandidujúcich z miest na míle vzdialených od čela kandidátky krutý a podľa mňa aj nespravodlivý.

reklama

 

Ak by mi pritom išlo o kreslo v parlamente, vystúpil by som z klubu už pred rokom, kedy na to bola najvhodnejšia doba a kedy som aj skutočne dostal dve ponuky od dvoch parlamentných strán do prvej desiatky kandidátky.

 

Neurobil som to, hoci tie ponuky boli zaujímavé a hodnotovo pre mňa v poriadku. Mám však rešpekt voči svojim kolegom a zároveň som chcel dokončiť prácu, ktorú som v klube začal. Neplánoval som vystupovať, ani meniť politické tričko.

 

Cez Mikulášske námestie v Trnave sa nachodí viac než dosť, keďže býva neďaleko na Družbe.


Ale...?
- V lete ale nastala situácia, že som to skrátka urobiť musel. Na klube som svoje rozhodnutie oznámil oveľa skôr, než bolo verejne známe. Išlo o súbor dôvodov, o ktorých sme sa na klube dohodli, že o nich verejne nemá väčší význam hovoriť, pokiaľ nepôjde o kritickú situáciu zachovania integrity účastníkov...

 

Z každého rožka troška, no v sumári v neúnosnej miere pre mňa. Dá sa to povedať aj tak, že som mal 100 dôvodov zostať a 101 odísť. Hnutie OĽaNO však aj naďalej patrí do úzkej skupiny politických subjektov, medzi ktorými sa budem pri voľbách rozhodovať.
 


Matovič ponúkol opozičným lídrom najväčšie ústupky
Predseda klubu Richard Vašečka pri medializácii vášho vystúpenia povedal, že vaše dôvody sa čoskoro ukážu...
- Richard Vašečka naznačoval úplne iné dôvody, ako tie, o ktorých vedel a voči ktorým nenamietal. Dovoľte mi nechať to bez ďalšieho komentára, Rišo nesie veľkú zodpovednosť a niektoré veci sme si už vyjasnili. Spúšťač môjho rozhodnutia pozná len úzke vedenie hnutia, a tak je to dnes správne. Zároveň s tým súvisí aj situácia v opozícii.

 

 

Rozmeňte to na drobné.
- Lídri opozície, bohužiaľ, nevedia ustúpiť zo svojich pozícií a spraviť ústupok voči ostatným partnerom. Paradoxne, Igor Matovič bol ten, kto robil najväčšie ústupky, pokiaľ viem, voči všetkým pravicovým lídrom vrátane štandardných strán.

 

Kompromisný však nebol v otázke korupcie vo všetkých podobách, tam podľa mňa narazila kosa na kameň.

 

Nik z oslovených, okrem Daniela Lipšica, však na to nereflektoval tak, aby prišlo k spolupráci. „Predkoaličné“ prieskumy ukazovali, že spojenie dvoch bude mať výtlak viac ako jeden, no ukázalo sa, že prieskumy realitu skresľujú, niekedy pridajú, inokedy uberú.

 

Za seba hovorím, že ja som na klube presadzoval spojenie s viacerými ako dvoma politickými subjektmi. Som presvedčený, že ak by sa dalo dokopy viac strán či hnutí, preferenčné čísla pred voľbami mohli byť inde a možno aj otázka, na ktorú sa pýtate, mohla byť bezpredmetná...

 

Do veľkej politiky sa dostal ešte pred tridsiatkou. 


Hovoríme v súvislosti so spoluprácou teraz o SaS alebo aj o Sieti?
- Opäť za seba hovorím, že mne išlo najmä o spojenie so SaS a za istých podmienok aj o spojenie so Šancou a kooptovanie Ľuda Kaníka.

 

O Sieti sa mi hovorilo ťažko, ale tá myšlienka padla. Je faktom, že mám s veľa ľuďmi zo Siete korektné vzťahy. Absolútne sa teda nečudujem špekuláciám médií, že som mal prestúpiť práve do Siete.

 

Môžem však s pokojným svedomím povedať, že od zverejnenia tej konfliktnej nahrávky som s Radom Procházkom na „štyri oči“ ani raz nerokoval. Stretli sme sa akurát pri varení gulášu, prehodili pár zdvorilostných fráz, ale to bolo všetko.

 


Matoviča a Procházku chcel spojiť, o nahrávke nevedel
Aký je váš postoj k Sieti?
- Dva roky som pokúšal o to, aby sa dvaja lídri ako sú Igor Matovič a Rado Procházka spojili a spolupracovali sme čo možno najužšie. Aj keď každý má podľa mňa veci, ktoré sa im dajú vyčítať, obaja majú veľmi veľa výrazne pozitívnych vlastností, ktoré môžu Slovensko posunúť dopredu. Je však podľa mňa obrovská škoda, že dali medza seba klin, ktorý bude ťažké vytiahnuť, pokiaľ budú obaja tvrdohlaví.

 

V parlamente nedávno neúspešne odvolávali ministra Čisláka. Za rečníckym pultom Miroslav Kadúc.


V politike je ale možné všetko. Aj to aby sa Procházka a Matovič uzmierili. Alebo sa mýlime?
- Ak by som si mal predstaviť ideálnu vládu, jej súčasťou by isto boli aj oni dvaja. Netreba rozširovať pravicové spektrum ako protiváhu súčasnej vláde. Skôr treba zmeniť obsah politiky s čím úzko súvisí výmena  politicky prestarnutých ľudí bez štipky vízie zmeny Slovenska k lepšiemu.

 

Treba bezpochyby priviesť nové tváre do politiky na čele s hodnotovým a skúseným lídrom. To momentálne zo strán, ktoré majú šancu sa dostať do našej siene zákonnosti, nerobí nik, iba títo dvaja páni.

 

Jasné, aj tu sa nájde niečo, s čím sa ťažko súhlasí, je to tak ale podľa mňa všade, otázkou je miera tolerancie, akceptácie chýb. Ak je však cieľ správny, za seba hovorím, viem obetovať prísnosť nazerania na neštandardné správanie.

 


Hovoríte, že ste sa snažili dať Matoviča s Procházkom dokopy. Nepokúšali ste sa aj z tohto dôvodu Matoviča odhovoriť od zverejnenia nahrávky?
- Nevedel som o nej, a úprimne, som rád, že to tak bolo. Bol by som postavený pred Sophiinu voľbu, a to som nechcel, keďže mám s oboma dobré osobné skúsenosti ešte spred vstupu do politiky.

 

S Igorom som spolupracoval, Rado Procházka bol môj učiteľ na vysokej škole. Od zverejnenia nahrávky som s nimi pomerne dlho takmer nekomunikoval. Nemal som v úmysle prikloniť sa na žiadnu zo strán, keďže obaja urobili v konečnom dôsledku hlúposť, ktorú podľa mňa dnes ľutujú.

 

Navyše, veril som, že sa to medzi nimi nejako urovná a pomeria sa rozumným, pre verejnosť stráviteľným, spôsobom, pôjdeme ďalej a budeme budovať lepšie Slovensko. Treba však povedať aj to, že to, čo spravil Igor, nebolo nič neštandardné.

 


Je to teda podľa vás normálne?
- Netvrdím, že by som to urobil ja, no veľa ľudí je v tomto neobjektívnych, často podľa sympatií, či nesympatií, a potom žijú v domnienke, že nahrávanie je jednoducho tabu. Nie je.

 

Tí, ktorí majú dobrú pamäť, vedia, o čom hovorím. Robilo sa to dávno predtým, robí sa to dnes a nezdá sa, že by sa s tým skončilo. Inak, mne osobne to potvrdzujú aj posledné dni, keď som sa dozvedel, že si ma opozičný kolega nahrával pri rozhovore o budúcich voľbách.

 

Aj keď to nie je príjemné a určite tomu nefandím, nemám zásadný problém s tým, aby niekto verejného činiteľa pri výkone jeho funkcie nahrával. V mojom prípade však išlo skôr o súkromný či  kamarátsky rozhovor, to už ako problém vidím.

 

"Miera ako ľudia v našej krajine tolerujú neefektívne hospodárenie, ak teda nie je vhodné použiť rovno slovo kradnutie, je už hlboko pod bodom normálu," vraví Miroslav Kadúc. Foto: archív MK


Patrili ste medzi najaktívnejších poslancov v predkladaní návrhov na nové zákony, pozmeňovacích návrhoch či interpeláciách. Nie je to trochu škoda, že sa ani nepokúsite kandidovať, aby vám ľudia dali najavo, či boli s vami spokojní?
- Svojím spôsobom mi to je ľúto. Zanechávam za sebou nedokončenú prácu. V našej politickej kultúre ale platí, že z pozície opozičného poslanca nedokážete presadiť takmer nič. Na vašu otázku je odpoveď áno, je to škoda, rád by som dostal spätnú väzbu o svojej práci.

 

Nastali však dôvody, ktoré som priblížil skôr, no musel  som konať tak, ako som konal. Na druhej strane, aj keď dnes ťažko s istotou predpokladať, že vládu zostaví Smer, je to vysoko pravdepodobné. Skúsim to povedať ešte inak.

 

Ak by som kandidoval a voliči by mi dali  takú dôveru, aby som ich mohol zastupovať  v parlamente, neviem si jednoducho predstaviť viac sedieť v parlamentnej lavici medzi nejednotnými opozičnými subjektmi, ktorých počet dnes osciluje okolo čísla desať. Pretože, ak by sa tak stalo, vnímal by som to zrejme ako stratený čas.

 

Nejednotne kritizovať a vykrikovať spoza ľavice na vládnych poslancov, že ich lídri nehanebne šafária so spoločnými peniazmi náš všetkých a hovoriť to ľuďom, ktorí ich slepo podporujú, mne osobne nedáva nejaký veľký význam. Niekto to však robiť musí, to je fakt.

 

Ja som skôr zástanca konštruktívnejšej práce. Totižto, miera ako ľudia v našej krajine tolerujú neefektívne hospodárenie, ak teda nie je vhodné použiť rovno slovo kradnutie, je už hlboko pod bodom normálu.

 

Ak však raz bude vhodná politická konštelácia a do politiky sa vrátim, veľmi rád ponúknem svoj program pre rýchlejšiu a spravodlivejšiu justíciu, ktorý som plánoval presadzovať.

 


Do parlamentu ste predkladali viacero návrhov. Ktorý z tých, čo neprešli, by najviac prospeli Slovensku?
- Určite sú to dve veci. Prvá úzko súvisí s manažérskym riadením štátu. Lebo štát sa vo viacerých aspektoch musí podobať na úspešnú firmu, ktorá pravidelne vyhodnocuje, či plní plán a ciele.

 

Mojím zámerom bolo prijať takú úpravu, ktorá by zaviazala vládu, aby v pravidelných intervaloch, ale aj na záver volebného obdobia verejne, v pléne  parlamentu, vyhodnocovala, či voči občanom plní všetko, čo im sľúbila v programovom vyhlásení.

 

Teda nastavenie zrkadla tým, ktorí voličov permanentne  klamú a tým, ktorí plnia sľuby, ktoré voličom dali. Som inak rád, že na tejto téme sa mi podarilo spojiť väčšinu opozičných poslancov. Žiaľ, väčšina štandardných politikov o tom nechce ani len počuť, návrh teda neprešiel.

 

Druhým návrhom, ktorý mohol výrazne prispieť k modernému a efektívnemu fungovaniu štátu bol návrh zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu, o ich odmeňovaní a zodpovednosti za škodu. Myslím, že názov hovorí sám za seba.

 

Určite by pomohlo obmedziť rozbujnenú verejnú správu, kde, žiaľ, dnes pracujú ľudia, ktorí tam so svojou úradníckou neochotou nemajú čo robiť, pričom nie je výnimkou, že poberajú plat aj dôchodok.

 

A to také sumy, z akých sa bežnému človeku zakrúti hlava. Verejnej správe by tiež prospelo, ak by sa vytvorili podmienky, ktoré pritiahnu odborníkov a nie stranícke kádre.

 

V roku 2015 sa zúčastnil na majstrovstvách sveta v plávaní v Kazani.


Narážali sme skôr na spravodlivosť, ktorej sa venujete najvýraznejšie.  Čo podľa vás treba robiť v tejto oblasti?
- Pri spravodlivosti je toho viac. Vykonané kroky tejto vlády nie sú podľa mňa úplný prepadák, ale aj tak sa bez väčších ťažkostí dajú nájsť zásadné nedostatky, nedorobky a pretrvávajúce skrivodlivosti. Najvýraznejší nedostatok vidím pri zlyhaní obnovy dôvery v súdy a súdnictvo.

 

Tam je dnes zásadný nedostatok. Je to však nielen chyba súdov, ale aj médií, ktoré s radosťou prinesú skôr nevyriešenú mafiánsku kauzu ako vyriešený problém, či úspech v spore.

 

Jednu pozitívnu vec by som však rád predsa vyzdvihol nad všetko ostatné. Lebo pozitívne treba podľa mňa hodnotiť najmä nové procesné kódexy, ktorými sa bude riadiť každý, kto sa ocitne v komunikácii so súdom.

 

Táto 1400 paragrafová právna úprava, má ambíciu od základu zmeniť výsledky a rýchlosť súdov. Samozrejme za predpokladu, že sa ju sudcovia, a tiež osoby stojace pred sudcom, naučia používať. 

 

Stále však bude chýbať kontinuálne vyhodnocovanie práce sudcov, ale aj jednotlivých súdov. Výrazne som v tomto podporoval Luciu Žitňanskú, ktorá s návrhom prišla už minulosti.

 


A to bude stačiť k tomu, aby konečne nastala spravodlivosť?
- Čo sa týka spravodlivosti ako takej, v modernom štáte by nemal nikto stáť nad, alebo dokonca mimo zákon. Pretože tam, kde nevládne právo, ale svojvôľa štátnych orgánov, ťažko možno hovoriť o právnom štáte, ktorý zaručuje spravodlivosť pre všetkých bez rozdielu.

 

Ako sa však môže cítiť občan, ak sa čelný predstaviteľ vlády opakovane a celkom bez ostychu počas svojho panovania povie, že Slovensko nie je štandardný právny štát?

 

V prvom rade treba trvať na tom, aby sa dodržiavali princípy právneho štátu, vyvodzovala sa disciplinárna zodpovednosť sudcov, aby nevznikali situácie, keď niektoré súdy sú hlboko personálne poddimenzované a iné majú toľko zamestnancov, že niektorí z nich nemusia týždeň nič urobiť.

 

Máme disproporciu medzi veľkými a malými súdmi. Chýba potrebná analýza založená na objektívnych dátach. Robia ju mimovládky, tie však súčasná vláda neakceptuje.

 

Rovnako chýba dlhodobá materiálna aj kariérna podpora súdnych úradníkov, teda nesudcov, ktorí spravidla s vysokoškolským vzdelaním robia mravenčiu prácu nezriedka za niečo málo viac ako minimálnu mzdu. Namiesto toho, aby si štát týchto ľudí chránil, doslova ich zo súdov vyháňa.

 

Z vystúpenia ku kauze Váhostav v Národnej rade SR.


Voľby budú 5. marca. Dovtedy sa môže stať toho na politickej scéne ešte veľmi veľa. Napriek tomu, aký je váš momentálny predpoklad, kto sa dostane do parlamentu? Bude medzi úspešnými stranami OĽaNO?
- Myslím si, že OĽaNO nebude mať problém a bude atakovať desať percent, a to napriek tomu, že rôzne neznáme agentúry im dávajú percentá, ktoré môžu voličov nesprávne zneistiť. Trošku sa, verím, že nesprávne, obávam výsledkov SaS, ale aj niektorých ich odídencov, dnes známych ako SKOK.

 

V tých stranách je viacero odborníkov na rôzne oblasti riadenia štátu, ktorých by bola podľa mňa škoda, hoci ich možno niekto považuje až za príliš liberálnych. Určite vidím v parlamente KDH, MOST a aj Sieť.

 


Víťaz volieb je ale asi jasný už dva mesiace pred voľbami...
- Dominantný bude opäť Smer, ktorý nám všetkým vládne osem z posledných desať rokov. Váhajúci volič by si inak mohol podľa mňa konečne a jednoznačne vtesnať do hlavy, že ak sa ako občan rozhodne voliť Smer, zároveň tým schvaľuje to, v akom stave je naša krajina, teda aj naše zdravotníctvo, školstvo, justícia.

 

Ak položíte ľuďom na ulici otázku, či sú spokojní so životom na Slovensku, málokto odpovie kladne. Niekde je potom chyba. Rozumiem apatii pravicového voliča, no som presvedčený, že sa dá stále dobre vybrať.

 

Rozumiem, že je to náročné, no nevoliť je cesta rezignácie na možnosť zmeny, a to si podľa mňa dovoliť už nemôžeme.

 


Obáva sa predstavy, že Smer získa ústavnú väčšinu
Bude Smer vládnuť sám alebo s niekým?
- Vychádzajúc z dvoch predpokladov, a to, že predstavitelia Smeru zúfalo hľadajú niekoho na koho sa vyhovárať, ako aj fakt, že väčšina Slovákov má, žiaľ, krátku  pamäť, odhadujem, že s niekým. A tým niekým bude podľa mňa SNS, teda pokiaľ jej dajú voliči dostatočnú dôveru na vstup do parlamentu.

 

Pritom asi nebudem sám, kto za SNS vidí rovnaké tváre, ktoré už tento štát v minulosti riadili. Možno kruto, ale predsa „kto si nepamätá, zrejme si zaslúži, aby sa minulosť opakovala“. Čoho sa osobne obávam, je predstava, ak by mal Smer ústavnú väčšinu.

 

Lebo  z toho, čo som v parlamente videl, je vysoko pravdepodobné, že sa budú prijímať ústavné zmeny, ktoré hodnotovo posunú náš štát do úplne inej roviny.

 

Dnes je to badateľné najmä pri Ústavnom súde, kde sa javí, že preň je právo len barlička pre požiadavky aktuálnej politickej moci, navyše často nadbytočná, či dokonca zavadzajúca, teda, že platné právo, ako aj princípy spravodlivosti, na ktorých má byť vystavané, nie je hlavným motorom ochrany ústavnosti.

 

Takýto prístup nás z dlhodobého pohľadu podľa mňa môže doviesť na cestu, kde korupcia prestane byť najväčší problém Slovenska, a toho sa veru desím.

 

V parlamentnom parku s celoslovensky známym ekológom Mikulášom Hubom a držiteľom ocenenia Biela Vrana Jánom Mičovským.
 
Nedávno sa objavili špekulácie o povolebnej spolupráci Smeru so stranou Most, pretože jeho poslanci hlasovali spoločne s vládnou stranou pri "protiterostickom balíčku". Návrh ste vtedy podporili aj vy.
- Takáto interpretácia je v tomto prípade podľa mňa nesprávna. A nehovorím to preto, lebo som hlasoval rovnako ako Most. Podporil som časť predloženého návrhu z dôvodu, že som to tak považoval za správne a potrebné.

 

Na čo sa zabudlo pri tom všetkom humbuku, je samotný obsah toho za čo som, resp. sme hlasovali. Išlo iba jednoduchú zmenu ústavy, ktorá umožňovala zadržať osobu podozrivú z terorizmu o dva dni dlhšie, nič viac nič menej.

 

Inými slovami, aby nebola osoba podozrivá z terorizmu prepustená po dvoch dňoch z dôvodu nedostatku informácii, teda tak, ako pred novelou kázala ústava, ale až po štyroch dňoch, kde bude predpoklad, že nám zahraniční partneri pošlú informácie o podozrivej osobe.

 

Nechcem tu nikoho obviňovať, ale ak toto je signál, že bude Most koaličným partnerom Smeru, potom treba povedať, že všetci prítomní opoziční kolegovia, až na jedného, hlasovali za túto zmenu o pár sekúnd predtým. Záznam je ľahko dohľadateľný na www.nrsr.sk.

 

Ja, a pokiaľ viem ani poslanci za Most, som za protiteroristický balíček umožňujúci napríklad aj ľahšie sledovanie občanov nehlasoval, bol som jednoznačne proti neprimeraným zásahom do súkromia a posunu k policajnému štátu.


Jedným dychom ale dodám, že v minulosti MOST ani KDH spoluprácu so Smerom nevylúčili a neraz sa zhodli na témach, ktoré boli populistické a politicky motivované. Vylúčiť sa tak ich spolupráca podľa mňa nedá, to je fakt.

 


A čo spolupráca Smer – Sieť?
- To neviem povedať. Ak má byť kritériom hlasovanie v parlamente, zo Siete sú tam len Miro Beblavý a Martin Fedor, pričom som nezachytil, že by so Smerom hlasovali v zásadných a politicky citlivých. Rozhodne si ale neviem predstaviť, že by OĽaNO, po záväzku ktorí verejne dalo, spolupracovalo so Smerom.

 

S priateľkou Ninou na minuloročnom plese mesta Trnava.


Majú vo voľbách šancu aj iné menšie strany?
- Nezavrhoval by som ich, no určite by bola škoda, ak by v parlamente chýbal, popri poslaneckej práci stále praktizujúci lekár, Vilo Novotný zo Šance.

 

To isté sa týka poslancov zo Skoku, či už ide o Jozefa Kollára alebo Martina Chrena, ktorí sú rovnako členmi strany, ktorú podľa prieskumov možno označiť za menšiu.

 

Ono, platí to zrejme pri viacerých stranách, pretože tak, ako sa v každej strane nájde osoba, ktorú by ste za žiadnych okolností nevolili, nájde sa v nej aj človek, ktorý do nášho parlamentu nepochybne patrí.

 

Pri SDKÚ dnes nevidím veľkú šancu. Pravicový volič je prísny volič, a to, čo sa v strane stalo, vyhodnotil úplne presne a tak ako by podľa mňa mal.

 


Pod Bročkom naberá loď Trnava správny kurz
Šéf Siete Procházka vám údajne ponúkal pred nedávnymi komunálnymi voľbami podporu pri eventuálnej kandidatúre na primátora Trnavy. Čo je na tom pravdy?
- S Radom Procházkom sme hovorili pred komunálnymi voľbami, že je čas robiť novú a zodpovednú komunálnu politiku, teda inú než dovtedy. Do politiky som išiel s rovnakými ambíciami, nemal som dôvod s ním nesúhlasiť.

 

Či však bola konkrétna ponuka? Myslím si, že obsah niektorých súkromných rozhovorov by sa nemal vynášať na svetlo sveta, ak sa na tom diskutujúci dohodnú.

 

Určite však môžem za seba povedať, že ak by som išiel kandidovať, tak jedine ako nezávislý alebo s podporou OĽaNO, či Siete, ideálne s podporou oboch. Inak nie. Čas ukázal, že to bola na dnešnú politickú kultúru až príliš idealistická úvaha.

 

Na druhej strane, keď som si po voľbách začal všímať prácu zvoleného primátora Petra Bročku, myslím si, že som sa rozhodol správne, že som nekandidoval. Akýmkoľvek spôsobom trieštiť sily by vo vtedajšej situácii určite Trnave neprospelo.

 


Takže Bročkov štýl riadenia mesta sa vám pozdáva?
- To, ako je momentálne vedené mesto, je pre mňa ako Trnavčana signál, že, síce ešte stále nestabilná, loď nabrala dobrý kurz.

 

Verím, že primátor Bročka pôjde touto cestou aj ďalej, pomyselnú loď vyrovná a bude mať možnosť prijímať rozhodnutia, ktoré možno vždy nebudú obyvateľmi prijímané ľahko, ale budú pre mesto potrebné aj napriek politickým nákladom, ktoré treba z času na čas zniesť, ak sa chcete pohnúť vpred.

 

Ono, politika nie je súťaž krásy, často ide aj o odvahu robiť zmeny, ktoré sú nevyhnutné a pre voličov miestami aj bolestivé.

 

A k tomuto bude súčasný primátor potrebovať  bezvýhradnú podporu väčšiny, ideálne celého zastupiteľstva. Budem mu držať palce.

 

Počas debaty v žilinskom rádiu. 


V komunálnych voľbách ste napokon kandidovali za poslanca v obvode na Družbe. Nezískali ste však dostatok hlasov a zostali druhý pod čiarou...
- Vo voľbách som dostal možnosť kandidovať za pravicovú koalíciu. Keď som však videl jej zloženie, ale aj spôsob jej tvorby, z osobných dôvodov som  túto možnosť odmietol, a to aj napriek tomu, že šanca na to, že sa dostanem do mestského zastupiteľstva, bola podstatne vyššia, ako keby som išiel sám.

 

Napokon som na poslednú chvíľu kandidoval ako nezávislý na základe získaných podpisov. Ťažko možno uspieť, ak si zle rozložíte čas, lebo ak sa tak stane, nevyjde čas na nevyhnutnú terénnu kampaň medzi ľuďmi.

 

To sa stalo mne. Keďže som si to zavinil, bol výsledok volieb voči mne viac ako férový.


Chystá návrat do súkromnej sféry
Ďalšie komunálne voľby budú o tri roky. Pôjdete znova do toho?
- Poviem to takto. Ak vystane požiadavka od obyvateľov, že niečo je nedobré a príde dopyt po tom, aby som aj ja znova šiel do verejnej služby, bol by som hlúpy, aby som nepomohol mestu, v ktorom plánujem žiť.

 

Nateraz sa mi však javí, že prišla nová generácia ľudí, ktorí sa pokúšajú robiť komunálnu politiku inak, zodpovedne a s úprimným záujmom na zmene. Dnes nevidím dôvod niečo na tom meniť.

 

Na druhej strane, rád pomôžem komukoľvek, kto to bude myslieť s Trnavou, ale aj s naším krásnym Slovenskom dobre a bude mať záujem napraviť to, čo nefunguje. Je to podľa mňa morálna povinnosť každého, kto chce mať právo kritizovať alebo je s niečím v meste, či krajine, kde žije nespokojný.

 

Interligový hokejový tím Jokerit Trnava. Kadúc v hornom rade druhý zľava. 


Máte už jasno, čomu sa budete venovať po marcových voľbách, keď vám skončí poslanecký mandát?
- Aktuálne som sa po x-ročnom miešaní gulášu „prepracoval“ na predsedu poroty v tradičnej trnavskej januárovej súťaži v jeho varení, takže na to sa veľmi teším, len sa bojím ako zvládnem tú treskúcu zimu, keď sa očakáva, že budem bez štamprlového dopingu, ktorý je pre súťažiacich povinný (smiech).

 

Pred samotnými voľbami je ešte priskoro hovoriť o konkrétnostiach, keďže mi mandát ešte neskončil a zrejme nás čaká ešte jedna schôdza.

 

Ale popravde, ako človek orientovaný na výsledok a po štyroch rokoch v opozícii, mám vnútorné nutkanie ísť späť do súkromnej sféry.

 

Trošku som si tiež sondoval pár mesačné dobrovoľnícke misie v Afrike a Kambodži, ale to je cesta zarúbaná.

 

Mám niekoľko rozrobených sporov ako advokát, pričom nechať klienta v štichu, to sa jednoducho nerobí. Je teda tiež možné, že budem rozvíjať svoju advokátsku kanceláriu, na čo som počas výkonu mandátu nemal veľmi čas

 

Hokej ho stále láka
Miroslav Kadúc patrí k hokejovým nadšencom. Puk naháňal dlhé roky na trnavskom klzisku, svojho času dokonca spoluzakladal interligový tím Jokerit Trnava. Ten už dnes neexistuje.


"Hokej a celkovo šport mi chýbajú. Keď som išiel do parlamentu, mal som tak 95 kilogramov, teraz mám takmer o dvadsať viac. Ťažko mi môže niekto vyčítať, že som v parlamente nesedával..." smeje sa Kadúc.


"Keď bude čas, určite si znova rád pôjdem zahrať. Mám tiež pomerne dobré vzťahy s niektorými členmi vedenia trnavského hokejového klubu, takže na zimáku sa objavím aj mimo ľad " vraví ďalej.


Znamená to teda, že sa chystá funkcionárčiť v trnavskom hokeji?

"Teraz ťažko povedať, ale keďže život je podľa mňa aj o nezištnej práci, ktorá môže prinášať radosť, samozrejme za predpokladu, že máte povolanie, ktoré vám zaplatí účty, nebránil by som sa tomu. Viete, pre mňa je trnavský hokej miestom, kde som zažil najkrajšie roky mladosti, preto otočiť sa mu chrbtom, by odo mňa nebolo chlapské,“ dodal.

 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda
reklama