Spomienka: Štefan Nemčok, hokejový ťahúň Dukly Trnava, sa v máji narodil aj zomrel

ŠPORT - Hokej | 21.5.2016, 16.00, prispievatelia

Do večnosti odišiel pred štvrťstoročím, no spomienky na jeho pôsobenie v našom úspešnom vojenskom klube sú trvalé.

Štefan Nemčok (v hornom rade prvý sprava) a „jeho“ Dukla Trnava. Foto: rodinný archív Miroslava Nemčoka

reklama

V čase, keď na moskovskom a petrohradskom ľade vrcholia hokejové majstrovstvá sveta, si športová verejnosť v časti západoslovenského regiónu pripomína pamiatku poprednej osobnosti trnavskej VTJ Dukla.

Dôvod je zrejmý. Nezabudnuteľný Štefan Nemčok, o ktorom hovoríme, sa totiž v máji narodil a aj pobral na druhý svet.

Pohybová všestrannosť

reklama

Rodák z horehronského Braväcova (1.5.1932) dostal neustály pohyb do krvi. Najskôr obúval futbalové kopačky v zostave Červenej hviezdy Šahy. Športu sa potom súťažne venoval v streľbe, bedmintone a volejbale.

Keď sa v Trnave stal vojakom z povolania, definitívne presedlal do hokejového prostredia. Ako zástupca veliteľa posádky mal totiž pracovne veľmi blízko k tamojšej vojenskej telovýchovnej jednote.

Pod jej krídlami sa v slovenskom Ríme mimoriadne darilo mužstvu Dukly, počas štyroch sezón na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov stálemu účastníkovi 1. SNHL.

Podľa celoštátnej hierarchie išlo o druhú najvyššiu súťaž. Štefan Nemčok vtedy pôsobil na poste vedúceho mužstva, ba počas krátkej doby zaskočil i v trénerskej pozícii.

Synove spomienky

Miroslav Nemčok, syn vtedajšieho vedúceho vo vojenskom mužstve, pre portál trnavskyhlas.sk povedal:

„Otec ma často brával na zápasy Dukly. Sedával som pri ňom na hráčskej striedačke. Z detstva mám aj jednu nemilú príhodu, keď ma zasiahol vyhodený puk z hracej plochy. Počiatočný šok však po chvíli pominul. Našťastie, neutrpel som vážnejšie zranenie.“

V pamäti Mira Nemčoka, terajšieho obyvateľa Špačiniec, utkveli ďalšie zaujímavé a doteraz nepublikované okamihy z úspešnej éry vojenského oddielu. Napríklad tieto:

„V Trnave chodilo na majstrovské súboje duklákov veľa priaznivcov, hoci sa hrávalo na otvorenom zimnom štadióne. Lenže zastaraná technológia často robila problémy. Spomínam si, ako otec musel kvôli tomu neraz operatívne presúvať tréningy a domáce zápasy z Trnavy do iných miest.“

Vraj ku koncu tamojšieho účinkovania VTJ už bola situácia neúnosná, pretože ľadovú plochu v Trnave sa podarilo pripraviť až potom, keď vonku začalo poriadne mrznúť.

Autorov dovetok

Tiež autor tohto príspevku, vtedy začínajúci športový redaktor okresných novín Trnavský hlas a spolupracovník ďalších masmédií, má v archíve uchovaných zopár rozhovorov so Štefanom Nemčokom.

Vrátane dialógov z konca majstrovskej sezóny 1972/73 v 1. SNHL, keď vojenskú jednotu definitívne prevelili z Trnavy do iného mesta.

Pán Š. Nemčok bol posledný, ktorému prichodilo zhasnúť ono symbolické svetlo za tamojšou etapou VTJ Dukla. Tento hokejový oddiel pôsobil v slovenskom Ríme od roku 1957, spočiatku v nižších súťažiach.

Štefan Nemčok zomrel v Trnave pred štvrťstoročím, 30. mája 1991.

JAROSLAV LIESKOVSKÝ