Listinu kráľa Bela IV. vytiahli z trezoru

AKTUALITY - Trnava | 9.6.2016, 15.51, prispievatelia

Listina s privilégiami z roku 1238 je najstaršou v Štátnom archíve v Trnave, vystavujú ju len výnimočne.

Listina uhorského kráľa Bela IV. - najväčší poklad Štátneho archívu v Trnave. Foto: Pavol Machovič

reklama

Originál listiny uhorského kráľa Bela IV. z roku 1238, ktorou udelil Trnave výsady slobodného kráľovského mesta, môžu vidieť návštevníci počas dnešného Dňa otvorených dverí v Štátnom archíve v Trnave.

Belo IV. touto listinou udelil mešťanom a hosťom mesta Trnavy výsady, ku ktorým patrila priama podriadenosť kráľovi, ale napríklad aj právo slobodnej voľby richtára, farára a ďalšie.

Práve o túto listinu, ktorá bola v minulosti impulzom pre rozvoj Trnavy, bol vo štvrtok v historickej budove archívu najväčší záujem.

reklama

,,Listina uhorského kráľa Bela IV. z roku 1238 je najstarším dokumentom uchovávaným v našom archíve. Bohužiaľ, bola poškodená vojskami Imricha Tököliho v roku 1683, keď strhli pečať, tzv. zlatú bulu, ktorá mala nesmiernu hodnotu, ale poškodili aj časť pergamenu,“ povedala o najvzácnejšom poklade Štátneho archívu v Trnave riaditeľka Júlia Ragačová.

Zlatá bula sa už nikdy nenašla, pergamen s výsadami je však napriek poškodeniu dodnes pomerne dobre zachovaný. Pred niekoľkými rokmi bol reštaurovaný špecialistami v Slovenskom národnom archíve.

,,Samozrejme, takýto unikát máme uložený oddelene od ostatných dokumentov v trezore. Pre verejnosť ho vyťahujeme len vo výnimočných prípadoch,“ dodala riaditeľka.

Najstaršiu listinu trnavského archívu neobišiel nikto z návštevníkov. Foto: Pavol Machovič

Archívne poklady sú uchovávané v tme pri optimálnej teplote aj vlhkosti vzduchu.

Návštevníci archívu môžu pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí vidieť aj ďalšie vzácne archívne dokumenty, napríklad listinu cisára Ferdinanda I. z roku 1551, podľa ktorej mali Nemci, Slováci aj Maďari v Trnave rovnaké práva a aj v správnych orgánoch mali mať rovnoprávne zastúpenie.

Archív predstavil aj najstaršie a najzaujímavejšie knihy zo svojej špecializovanej knižnice. 

Štátny archív v Trnave uchováva a spravuje viac ako osemsto archívnych fondov a zbierok v rozsahu približne 5 000 bežných metrov uložených archívnych dokumentov.

Časové rozpätie dokumentov uchovávaných v archíve je od roku 1238 po súčasnosť.

Dokumenty sú písané vo viacerých jazykoch, pri písomných záznamoch do roku 1848 prevažuje latinčina, v rokoch 1849-1867 nemčina, v rokoch 1867-1918 maďarčina a od roku 1919 slovenčina.

Okrem písomných dokumentov sú v archíve uložené aj špeciálne druhy dokumentov, napríklad mapy, plány, plagáty, štočky, fotografie, mikrofilmy, medaily, pečatidlá či pečiatky. 

SITA