Cyklistka Kománková: Odmietla atraktívnu ponuku z Francúzska, vrcholné preteky zažila v Bilbau

ŠPORT - Cyklistika | 28.7.2016, 11.00, prispievatelia

Druhá časť spomienkových návratov do báječných deväťdesiatych rokov cestnej reprezentácie žien na Slovensku.

Odmenou za roky cyklistickej driny bol teda pre Kománkovú v polovici júna 1998 nezabudnuteľný výlet po skončení cestných pretekov v USA. „Neopísateľný obraz Niagarských vodopádov mi najviac utkvel v pamäti,“ napísala Jaroslava pod túto snímku vo svojej druhej športovej kronike.
 

reklama

V predošlej fotoreportáži z 24. júna ponúkol portál trnavskyhlas.sk za priehrštie spomienok úspešnej reprezentantky SR, trnavskej rodáčky Jaroslavy Kománkovej (* 23.5.1974) – teraz Sobotovej, po vydaji žijúcej v Ratkovciach – predovšetkým na jej cyklistické začiatky.

Ako devätnásťročná členka TJ Skloplast Trnava, po piatom mieste v majstrovstvách SR žien s centrom v Liptovskom Mikuláši, s a nečakane objavila v nominácii na slávnu Tour de France žien.  

„Čo čert nechcel, na prológ mi pridelili štartové číslo jeden. Keď som pod Eiffelovkou čakala na rozhodcovský pokyn, na pedáloch sa mi klepali nohy. Televízne štáby, fotoreportéri, divácky ošiaľ. Po vyrazení na trať však tréma zmizla,“ načrtla s úsmevom.

reklama

Prestup do Prešova jej pomohol

Koncom úvodnej sezóny ju potešila ponuka na hosťovanie v prešovskom klube, kde vtedajšia ženská reprezentácia nezabudnuteľného kouča Ľudovíta Pavelu mala stále centrum.

Pred talentovanou Trnavčankou boli nové výzvy. Mladé cyklistické amazonky v šarišskej metropole nachádzali svoje vzory pre náročný šport v Alene Barillovej a o tri roky mladšej Lenke Ilavskej.

Táto hviezdna dvojica sa nezriedka chytila úspešne za pasy s absolútnou svetovou elitou na dvoch kolesách.

Aj Jaroslave Kománkovej očividne prospela vo výkonnostnom posune tréningová tortúra v spoločnosti skúsených reprezentantiek.

18. jún 1995: Sólový únik Jaroslavy Kománkovej (Hawk International Slovakia) v najťažšej, 97 km dlhej etape španielskych pretekov Ekamumeen Bira zo supersérie Svetového pohára UCI. V záverečnej etape vyhrala po jednej horskej aj rýchlostnej prémii. Odvážny pokus 21-ročnej Trnavčanky s takmer dvojminútovým náskokom pred pelotónom trval 35 kilometrov. „Dostihli ma pod posledným kopcom,“ povedala nám. Deň predtým skúsila podobné sólo v záverečnom úseku tretej etapy. Početná prevaha najmä dvoch silných francúzskych tímov jej však cieľovú radosť ani vtedy nedožičila. 

Keďže naše elektronické médium trnavskyhlas.sk sídli v starobylom západoslovenskom meste, pri novinárskej posiedke s odchovankyňou trnavského oddielu dostal priestor jej pohľad na slávne obdobie reprezentačných úzkych galusiek SR.

Patrili doň i ďalšie výborné jazdkyne, z prešovského aj iných oddielov celého územia pod Tatrami. Zoznam bol široký.

Napríklad (v abecednom poradí): Andrea Andrašíková, Janette Böhmová, Zlatica Gavláková, Ivana Holúbková, Jana Hrmová, Dana Krnavcová, Jana Niková, Eva Orvošová, Ildikó Páczová, Denisa Prostredníková, Jarmila Snahničanová, Iveta Šitárová, Liana Véghová, Jana Zaťková a vo výpočte by sme mohli pokračovať.

Nádejná cyklistka zo slovenského Ríma našla v Prešove žičlivé športové prostredie. Tamojší agilný klub TJ Lokomotíva Fest SWAM v tom čase viedol lekár Marián Babčák.

Zahraničná termínová listina bola pre Pavelove zverenky natesno. Pozvánky chodili najmä z európskych bášt tohto olympijského odvetvia.

„Tiež sme sa rady pretekali doma, vo Veľkej cene Prešova a Pravdy. Býval to skvelý cyklistický festival na východoslovenských cestách,“ povedala Jarka ďalej.

Chceli ju vo Francúzsku

Po sezóne 1994 adresovali Kománkovej z krajiny galského kohúta atraktívnu ponuku. Znela na dva roky. Mala sa stať členkou spoločného tímu s viacnásobnou majsterkou sveta Jeannie Longovou.

„Po dlhších úvahách však vyhralo rozhodnutie zostať doma, na Slovensku. Na obzore bol totiž zrod nového profesionálneho tímu so sídlom v Prešove,“ oprášila ďalšiu pikantériu.

7. jún 1998, Philadelphia: Pred štartom pretekov Core States Liberty Classic, súčasti Svetového pohára, sprava: Lenka Ilavská, Jaroslava Kománková, Ivana Holúbková. Chýba štvrtá Slovenka, Alena Barillová, ktorá práve v tejto chvíli stlačila spúšť fotoaparátu.

Keď som sa Jaroslavy spýtal na vrcholný cyklistický zážitok z reprezentačného obdobia, chvíľu lovila v priečinku pamäte.         

„Ťažko si vybrať jedny preteky. Azda španielske Bilbao v júni deväťdesiatom piatom,“ uviedla.

Po chvíli listovania v osobných kronikách sa pristavila pri tomto populárnom zápolení pod názvom Emakumeen Bira.

Dve absolútne prvenstvá Barillovej z ostatných konfrontácií na cestách Pyrenejského polostrova vtedy na štarte postavili početnú a silnú konkurenciu do pozoru.

„Bolo mi nesmiernou cťou odjazdiť chýrne preteky okolo Bilbaa vo víťaznej zostave nášho profesionálneho tímu Hawk Slovakia, po boku hviezdnej štvorice Barillová – Ilavská – Kaverinová – Poliakovová,“ pokračovala Kománková.

Ako ďalej prezradila, zabudnúť sa nedá ani na ďalšie vydarené podujatia. Napríklad na záverečný berlínsky špurt 110-členného poľa v apríli 1994 po odjazdení 120 kilometrov dlhej etapy.

„V početnom balíku vtedy udávali tón ruské reprezentantky, úradujúce majsterky sveta z nórskych ciest. Cieľom som prešla desiata,“ komentovala.

Zlomená kľúčna kosť

„Uprostred augusta 1994, tri mesiace po zlomenine kľúčnej kosti vo francúzskych pretekoch Tour d´Laude, som na Sicílii celkovo skončila sedemnásta, zo Sloveniek druhá najlepšia. Tamojšia súčasť Svetového pohára pozostávala z prológu a štyroch etáp,“ pokračovala.

Kománková má uložené v pamäti z tej čiastočne smoliarskej sezóny i tri strieborné priečky vo viacetapovej Grand Prix srbského Nového Sadu, či konečné 9. miesto v rakúskom štvoretapáku Tour de Styria (šiesta v špurtérskej súťaži, siedma v bodovacej).

„Tak, máme to za sebou,“ s úľavou si vydýchol úspešný tím Ľ. Pavelu deň po skončení dvanástich etáp slávnej Giro d´Italia 1996. Štvorlístok sa deň po pretekoch nechal na pamiatku zvečniť pred fontánou vo Florencii. 

Pred rovnými dvadsiatimi rokmi, od 25. júna do 7. júla, zasa zvládla nástrahy iného populárneho podujatia žien, 12-etapového sviatku Giro d´Italia, v spoločnom tíme Ľ. Pavelu s Ilavskou, Barillovou a hosťujúcou Češkou Pekárkovou.

„Na štarte vo Vatikáne sa nás zišlo 113, konečná výsledková listina obsahovala 96 mien. Bola to veľkolepá šou. Iba tie každodenné presuny do ďalšieho etapového mesta, dvesto – tristokilometrové, si organizátori mohli odpustiť.“

Po troch nezabudnuteľných sezónach v Prešove (1994 – 1996) sa J. Kománková vrátila do rodnej Trnavy. Prísľub znel na založenie tamojšieho CK Femina.

Zostalo však iba pri zámere. „Bez financií, partie a technického servisu sa cestná cyklistika na vrcholovej úrovni robiť nedala,“ povzdychla si.

Rozlúčka za veľkou mlákou

Kománkovej paberky z obsiahlej cyklistickej kariéry však nemohli mať takýto smutný trnavský koniec. Tobôž ak tvrdý šport ju naučil nekoriť sa pred nečakanými zvratmi.

Športovému osudu sa vzpriečila. Druhú polovicu sezóny 1997 aj kondičné sústredenie vo februári 1998 v chorvátskom Medulíne si uhradila z vlastného vrecka.

A urobila dobre. Návrat do reprezentácie SR stál zato. Koncom jari sa ocitla v štvorčlennej nominácii do zámoria (USA, Kanada).

Išlo prakticky o rozlúčku s vrcholovou cyklistikou, keďže po vydaji sa stala mamou. Do pelotónu občas nazrela viac-menej rekreačne.

Bývalá slávna športovkyňa na dvoch kolesách sa dnes teší zo svojich dvoch ratolestí, 17-ročnej Jaroslavy a 6-ročnej Michaely.  

Text: JAROSLAV LIESKOVSKÝ
Foto: osobný archív J. Sobotovej-Kománkovej