Exspartakovec Ján Vlasko: Raz sa do Trnavy určite vrátim!

ŠPORT - Futbal - Spartak | 17.8.2016, 07.01, Ján Král

Po zranení je späť a ukazuje, že na kvalite nič nestratil. Futbalista Ján Vlasko mal vynútenú pauzu viac ako pol roka, napriek tomu nabehol do novej sezóny vo veľkom štýle. Poľskému Zaglebiu Lubin pomohol dostať sa na čelo tabuľky a solídne sa posúvať aj na medzinárodnej scéne.

Dres zo Spartaka má v skrini odložený vedľa aktuálneho klubového. Foto: Ján Král

reklama

V lete sa spomínal v Trnave aj jeho možný návrat do Spartaka, tento týždeň v meste dokonca bol, ale len nakrátko, v utorok opäť odchádzal k našim severným susedom. Išlo o krátku dovolenku. Čo je pravdy na rečiach okolo spájania jeho osoby so Spartakom, sme sa okrem iného tiež pýtali v našom rozhovore.

Vyzerá to, že v úvode sezóny sa vám darí. Ako to vnímate vy?

- Dosiahli sme pekný úspech v Európskej lige, keď sme vyradili Partizan Belehrad. Mal som na tom zásluhu, premenil som v rozstrele rozhodujúcu penaltu. V treťom kole sme ale smolne vypadli s dánskym Sonderjyske. Verili sme, že postúpime, išlo o slabšieho súpera ako srbský tím. Škoda...

reklama

V poľskej Ekstraklase ale šliapate ako hodinky.

- V lige sme po piatich kolách prví v tabuľke. Odohral som tri zápasy, ktoré sme vyhrali. V Dánsku som si odkrútil 90 minút a nebol som úplne fit. Tréner mi dal cez víkend voľno, aby som si odpočinul. Od začiatku sezóny sme v podstate nemali deň voľna, odohrali sme za šesť týždňov asi jedenásť zápasov. Tréner dávala priebežne hráčom pauzu, na mňa to vyšlo teraz. Mohol som ísť teda na pár dní domov.

Čo to znamená, že ste neboli úplne fit?

- Išlo o únavu. Hral som všetky pohárové zápasy aj úvodné tri ligové. Ani v klube nečakali, že po zranení budem hneď k dispozícii. Po troch týždňoch prípravy som hral súťažné duely, sám som nečakal, že všetky fyzicky zvládnem. Preto mi aj tréner povedal, že v posledných zápasoch bolo vidno na mne únavu, ešte po dlhom výpadku nie som v takej kondícii, aby som zvládal takú dávku stretnutí.

V minulej sezóne vás zranenie na dlho vyradilo z futbalu. Ako ste to prežívali?

- Veľmi ťažko. V piatom kole som sa zranil, to som bol v klube asi mesiac. Nemal som čas dovtedy niečo poriadne ukázať. Pichli mi injekcie proti bolesti, po mesiaci som znova skúšal hrať, ale aj ja som cítil, že to nie je úplne ono. Rozhodol som sa preto pred Vianocami podstúpiť operáciu. Sedem mesiacov som bol bez futbalu. Teraz sa už cítim dobre, dá sa povedať, že som so sebou spokojný, hoci ešte čakám na góly. Verím, že mi to ale už čoskoro začne padať.

Lubin počas vášho zranenia angažoval na váš post kvalitného hráča Filipa Starzynskeho. Je to veľká konkurencia?

- Jar mal famóznu, prišiel na hosťovanie potiahol mužstvo na tretiu priečku. Dostal sa do poľskej reprezentácie, bol aj na európskom šampionáte. Obľúbili si ho aj fanúšikovia. Prednedávnom ho Zaglebie vykúpilo z belgického Lokerenu, dali za neho peniaze a očakávajú veľa.

Ako jeho príchod ovplyvnil vašu pozíciu v tíme?

- Sezónu som začínal na svojom poste hráča číslo 10. Odkedy však prišiel Starzynski na prestup, nastupujeme spolu, tréner ma ale stavia na krídlo s tým, aby som si chodil do stredu ihriska pre lopty. Nie je to pre mňa ideálne miesto, ale som rád aj za to, že momentálne hrám tam. Uvidíme časom, určite by som chcel hrať na pozícii desiny. Možno sa Filip časom posunie nižšie, ide o typ hráča, ktorý má výbornú nohu, vie dať kvalitný pas aj za obranu, neraz si chodí pre lopty k obrancom. Ja som skôr ten, čo sa motá vo voľných priestoroch, hľadá si priestor na streľbu a skúša jeden na jedného. Tréner dostáva otázky, či môžeme hrať spolu, už sme však takto niektoré zápasy absolvovali. Je to na trénerovi, ja určite chcem hrať, keby sa vyvinula situácia tak, že zostanem na lavičke, zvažoval by som zrejme posun inam.

Zaľúbený pár Ján a Daniela si v Trnave kúpil byt, zariadili si ho moderne a vkusne. 

Ako to momentálne vyzerá okolo vašej budúcnosti? Rieši sa ešte v tomto prestupovom období nejaká zmena dresu?

- S klubom sme boli dohodnutí, že keď ho kúpia, možno sa pôjdem na polrok rozohrať inam. Naskočil som však dobre, čo možno pozitívne prekvapilo aj ľudí v klube. Momentálne je situácia taká, že sa asi uvidí do zimy, ako to bude ďalej. Mám 26 rokov, chcem stále hrávať, to je priorita. Do konca prestupového obdobia zostávajú asi dva týždne. Myslím si, že minimálne do zimy zostane v Zaglebie.

V Trnave ste si urobili výkonmi veľmi dobré meno. Mnohí fanúšikovia by vás radi videli znova v drese Spartaka. Možno aj z toho pramenili informácie, ktoré sa v lete šírili o vašom možnom návrate do klubu. Bolo na nich niečo pravdy?

- Bavili sme sa aj o tom, rozmýšľal som nad alternatívou, že by som sa za polrok dostal do formy v Trnave. Na druhej strane, chcem ešte skúsiť zahraničie. Nikto nevie, čo bude v zime, možno sa aj vrátim do Trnavy, všetko je možné. Určite mi chýba toto mesto aj ľudia, raz sa sem určite vrátim, ale neviem, kedy to bude.

Tréner Dušan Radolský, ktorý pôsobil vo viacerých poľských kluboch, nám v jednej debate vravel, že v Poľsku keď začína sezóny, tak 90 percent klubov vyhlasuje, že sa chce pokúsiť o zisk titulu. Je to tak aj v Lubine?

- Začali sme veľmi dobre, stále sme na prvom mieste tabuľky. Ľudia hovoria o titule, oceňujú, že máme jeden z najlepších herných prejavov v súťaži, keďže držíme loptu a dobre kombinujeme. Minulý rok Zaglebie obsadilo tretie miesto, tento rok by chceli ísť vyššie.

S priateľkou Danielou vo svojej novučičkej kuchyni.

V Trnave chce žiť, zariaďuje si tu byt

Ján Vlasko sa už neraz vyjadril, že k Trnave má pozitívny vzťah a raz sa chce do mesta vrátiť.

„Keď sme bývali v podnájme, povedali sme si s priateľkou, že je to pre nás ideálne mesto na život. Tak som si tu pred odchodom do Poľska aj kúpil útulný dvojizbový byt. Nad domom ani nerozmýšľam, najbližších minimálne desať rokov chcem ešte hrávať aktívne futbal. A keďže nikdy neviem, kam moje kroky povedú, byt mi vyhovuje. Teraz som tu z roku možno tak jeden mesiac, som však rád, že sa vždy mám kam vrátiť,“ vraví Ján Vlasko.

Byt je útulný a moderne zariadený. S priateľkou Danielou sú spolu už viac ako sedem rokov, aj ona pomáhala pri zľaďovaní interiéru.

„Všetko sme riešili spoločne. Hľadali sme štýlové moderné riešenia a dostali sme kontakt na firmu Zama interiér, od ktorých sme si vybrali kuchyňu, šatníky, nočné stolíky, skrinku pod televízor a iné detaily. Oslovil ma dizajn a kvalita ponúkaných výrobkov tejto firmy, ktorá sídli neďaleko Trnavy. Byt však ešte nemáme hotový, priebežne vybavenie dolaďujeme, je to náročné, keďže sa domov dostanem len na pár dní v mesiaci,“ dodal.

"Neviditeľný" plyšák u Dobrivoja Rusova

V Poľsku pôsobí viacero Slovákov, medzi nimi aj bývalý hráči Spartaka. Ján Vlasko sa v Trnave v jednom tíme stretol s útočníkom Cracovie Krakov Erikom Jendrišekom či brankárom Piastu Gliwice Dobrivojom Rusovom.

„Udržujeme navzájom kontakty. Vinou zranenia som si ešte ani proti jednému z nich nezahral, keď však nastúpim najbližšie proti Jendrovi, verím, že si vymeníme dres a hlavne, že im strelím gól,“ uškrnul sa Ján Vlasko.

Nedávno bol na návšteve u Dobrivoja Rusova, ku ktorej sa mu viaže aj jedna úsmevná príhoda.

„V čase ako sa končila minulá sezóna, som začínal po zranení behávať a trénovať. V Gliwiciach majú výborné rehabilitačné centrum. Lubin chcel, aby som tam absolvoval týždeň a popracovali tam so mnou pred prípravou. S Dobom som sa dohodol, že keď pôjde cez dovolenku na Slovensko, zapožičia mi svoj byt. Recipročne som im tam niečo nechal, jeho malej dcérke Meliske sme kúpili viac ako meter vysokého plyšáka a položili sme ho na posteľ. Dobo sa po dovolenke vrátil do Gliwíc, začal prípravu, no plyšáka si všimla až jeho žena, keď po čase prišli aj s dcérkou a hneď darček zaregistrovali. Dobo chodil týždeň okolo toho a nevšimol si to...“ zasmial sa Vlasko.