Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Vladimír Beskid: Otvorený list Viliamovi Kubányimu

AKTUALITY - Trnava | 2.6.2011, 00.00, prispievatelia

Vážený pán Ing. Viliam Kubányi, riaditeľ Odboru kultúry Trnavský samosprávny kraj v Trnave. Tento otvorený list Ti zasielam ako nutnú reakciu na Tvoj materiál pod názvom „PhDr. Vladimír Beskid a Galéria Jána Koniarka v Trnave“ zo dňa 6. mája 2011, ktorý bol zaslaný poslancom, mnohým osobnostiam a inštitúciám. V ňom bol uvedený celý rad nepravdivých údajov a účelovo manipulovaných informácií, ktoré vedome a hrubým spôsobom poškodzujú moje profesionálne meno a účinkovanie v Galérii Jána Koniarka v Trnave (ďalej GJK).

Jediným pozitívom tohto hanopisu je fakt, že sa už neskrývaš za tragikomické predstavenie porušenia riadiacich a bezpečnostných smerníc a predpisov typu oneskoreného odovzdania majetkového priznania, chýbajúceho školenia na rebrík, nedostatočného zoznamu ochranných pomôcok a gumených rukavíc, diery v plote synagógy a pod., ale jasne (hoci manipulatívnym spôsobom) prinášaš tzv. odborné výhrady z Tvojej strany, z pozície vedenia TTST - riaditeľa odboru kultúry TTSK. Nasleduje môj krátky komentár ako bývalého riaditeľa Galérie Jána Koniarka v Trnave (odvolaný 9. 2. 2011) k najdôležitejším lživým a skresleným údajom.
 

reklama

I. k zasahovaniu do činnosti galérie, zákazom a príkazom TTSK

Toto je zásadný bod nielen Tvojho materiálu, ale celého prípadu. Ako výsmech teda vyznievajú tvoje tvrdenia, že „ vedúci predstavitelia Úradu TTSK, jeho predseda, ani výkonní úradníci do činnosti galérie nezasahovali a už vôbec nie akýmkoľvek obmedzujúcim spôsobom, zákazmi, či príkazmi“ (s. 6). V skutočnosti hrubým a arogantným spôsobom z pozície moci zasahovali do výstavnej a odbornej činnosti trnavskej galérie.
1. Nie je pravda, že za celý čas môjho pôsobenia vo funkcii riaditeľa Tvoj odbor kultúry TTSK „dal podnet a inicioval na realizáciu 3 (slovom tri) výstavy“ (s. 1). Neboli to podnety, ale priame diktáty a príkazy od poradcu predsedu TTSK Ing. Juraja Štaffu, od Teba a zamestnancov odboru kultúry. Výstavy tiež neboli tri, ale minimálne sedem (!), ktoré vznikli na priamy zásah a pokyn vedenia TTSK - predovšetkým:
- Daniel Bidelnica: Výber z tvorby (2007, kurátor: J. Štaffa);
- Tibor Huszár: Retrospektíva (2007);
- Ondrej Zimka a Milka Zimková: Babie leto (2008, kurátor: J. Štaffa);
- Ondrej 4: Kapitalistický realizmus (2008, kurátor: J. Štaffa);
- Peter Čambal st. a ml. (Gloria Dei): Ješua Mešiacha (2009)
- Martin Pala: Méthode classique (2009, kurátor: J. Štaffa)
- Tibor Bártfay - nerealizované
V istom momente poradca predsedu ako amatérsky kurátor – samouk a Ty ako výkonný úradník TTSK ste mi pripravovali výstavný program, čo bolo pre mňa ako štatutára inštitúcie s právnou subjektivitou a kurátora galérie, zodpovedného za celkový profil galérie, absolútne neprijateľné.
K tomu pridám aj ten závažný fakt, že realizovať príkaz poradcu Ing. Juraja Štaffu na zaradenie výstavy komunistického gýčiara Tibora Bártfaya som rezolútne odmietol ( aj s vedomím varovania ”viete, čo to pre Vás znamená”). Zároveň som odmietol napísať text do pripravovanej monografie Daniela Bidelnicu (editor J. Štaffa), nezrealizoval výstavu filatelistov, odmietol kurátorstvo výstavy slovenských umelcov v Bruseli s nomináciou autorov od vedenia TTSK, či zadanie napísať obhajovaciu recenziu na výstavu D. Bidelnicu, ktoré mi tlmočil pracovník odboru kultúry TTSK Mgr. Jakub Slobodník, toho času poverený riaditeľ galérie atď.
Tvoje tvrdenia, že som na vaše “návrhy” reagoval “ústretovo, aktívne sa podieľal na ich príprave” (s. 2) sú hrubozrnné lži a domnievam sa, že im nemôžeš veriť ani Ty sám, resp. ani ľudia ktorí to s Tebou pripravovali. Vždy som ich považoval za neakcep-tovateľné zásahy do odbornosti, kompetencii a právnej subjektivity tejto inštitúcie.
Posledné kroky vedenia TTSK, keď došlo k zákazu festivalu Multiplace a celkovému zrušeniu výstavného plánu je bezprecedentný krok a ďalší prejav týchto mocenským a nekompetentných zásahov. V oficiálnom vyhlásení týchto zákazov bolo „zánik Galerijnej rady GJK“ ( z listu povereného riaditeľa GJK). Znovu nepravdivý údaj. Galerijná rada bola nekompromisne zrušená na príkaz vedenia TTSK (Porada vedenia TTSK zo dňa 22. februára 2011) a dokonca aj vymazaná (!) z Organizačného poriadku galérie. Tieto kroky TTSK dávam do pozornosti Ministerstvu kultúry SR aj poslaneckej Komisii kultúry TTSK. Pre vysvetlenie doložím, že Galerijná rada bol poradný orgánom riaditeľa GJK (!) a v zmysle Organizačného poriadku čl. VI. odst.1a ju zriaďuje, členov menuje a odvoláva riaditeľ galérie (čl. VI, odst. 3). Je vôbec možné, že tieto skutočnosti nepovažuješ za neprimerané zasahovanie do činnosti galérie ako právneho subjektu s právoplatným štatutárom?

II. k návštevnosti galérie

reklama

Je zarážajúce, že úspešnosť galérie neposudzuješ ako komplex aktivít a výstupov, ale účelovo vyberáš jediný parameter – vyšší počet platiacich návštevníkov v Záhorskej galérii v Senici (ďalej ZG Senica) ako v GJK. Zavádzajúco sa tak podsúva dojem nízkej návštevnosti galérie a istý nezáujem širokej verejnosti. Opak je však pravdou. Predovšetkým nikdy som sa nebránil akýmkoľvek kontrolným mechanizmom TTSK, či potrebe porovnávania parametrov jednotlivých kultúrnych inštitúcii. Skôr naopak. Za moje funkčné obdobie GJK pripravila dve nové expozície, rekonštruovala nové krídlo a výstavné priestory Kopplovej vily, zrealizovala kompletnú protipožiarnu a bezpečnostnú ochranu, zriadila nové depozity, zreštaurovala 22 zbierkových diel, uskutočnila dve medzinárodné Trienále plagátu, priniesla dve nové periodické podujatia (bienále Skúter a Stredoeurópsky festival umení), celý rad nadštandardných výstav domácich a zahraničných umelcov atď. Domnievam sa totiž, že akýkoľvek audit odbornej činnosti galérií – počet stálych expozícií, dokumentácia a reštaurovanie zbierok, výskum, kvalita výstavného programu, publikačná činnosť, recenzie a referencie o činnosti v odbornej tlači a masmédiách, medzinárodný ohlas a pod. by jasne ukázal výsledky oboch galérii. Ďaleko by sme prevýšili ZG v Senici, ktorá svojou výstavnou činnosťou na základných školách, miestnych domoch kultúry, kúpeľných domoch a pod. je skôr fungujúcim osvetovým strediskom a v pravom zmysle „provinčnou“ galériou (s. 3) aj bez úvodzoviek. Nakoniec, potrebné údaje o nej sa nedajú zistiť, lebo Záhorská galéria v Senici ani v roku 2011 nemá vlastnú webovú stránku (!). Akákoľvek informovanosť verejnosti už nie je dôležitá?
Späť k samotnej návštevnosti galérie. Zdôrazňujem, že GJK v Trnave mala a má v poslednom období vždy vyššiu celkovú návštevnosť (!) ako senická galéria, preložené do sveta čísiel, je situácia nasledovná: rok 2008 GJT Trnava 11.017 návštevníkov (ZG Senica 9.913), rok 2009 GJK Trnava 12.523 (ZG Senica 10.650). Naša návštevnosť je plne porovnateľná a s inými partnerskými regionálnymi galériami a je preukázateľne nadpriemerná v rámci Slovenska (za rok 2009: NG Nitra 15.855; GMAB Trenčín 12.122; GU Nové Zámky 8.772; TG Martin 7.696; TG Poprad 7.065 a pod. zdroj: www.sng.sk, výročné správy galérií). Ak už používaš „ platiace“ meradlo návštevnosti, tak samotné príjmy zo vstupného boli a sú v GJK Trnava neporovnateľne vyššie (!), pre porovnanie: rok 2009 GJK Trnava 1991,90 € ( ZG Senica 603,-€); rok 2010: GJK Trnava 1.516, 50 € (ZG Senica 792,35 €).
Nakoniec ešte jeden dôležitý fakt: pred mojim nástupom do funkcie riaditeľa bola návštevnosť GJK za rok 2005 - 7. 216 divákov, v minulom roku 2010 dosiahla 11. 683 návštevníkov, čo je nárast o 61,9% (!). To je málo? Je možné, že všetky tieto ukazovatele si nevidel? Je to dočasná indispozícia, strata zraku, či programová demagógia skresľovania údajov a situácie? Nakoniec je tu uzatvorenie Synagógy GJK, kde aj vďaka Vášmu zákazu ďalšej výstavnej činnosti sa nevykonáva žiadna výstavná prezentácia. Takže teraz nulová návštevnosť (!) v objekte synagógy v roku 2011 už neprekáža?
 

III. k prezentácii regionálneho umenia a Združeniu výtvarných umelcov západného Slovenska

V tvojom texte je znovu účelovo vykreslená situácia, v ktorej akoby galéria neprezentovala regionálnych umelcov a ich umenie, a vypichuješ jedno regionálne Združenie výtvarných umelcov západného Slovenska ( kde zo 196 členov bol vystavený iba jediný – s. 3). To len znovu dokladá Tvoju neznalosť galerijnej problematiky, výstavného plánu a výtvarného umenia, alebo je to programové uverejnenie nepravdivých údajov?
1. Galéria Jána Koniarka v Trnave pravidelne každoročne zaraďovala a zaraďuje výstavy regionálnych umelcov. Dôkazom nech je len rok 2010, kedy boli uvedené nasledovné tituly s preferovaním umelcov z trnavského regiónu:
- kolektívna výstava „Plavba línií“, kde bolo predstavených 19 regionálnych autorov (J. Alexy, E. Ambrušová, J. Baláž, Š. Belohradský, Š. Cpín, O. Čepan, J. Dusík, S. Dusík, J. Filo, K. Hučko, A. Klimo, J. Koniarek, J. Machala, F. Štefunko, J. Oravský, E. Špitz, J. Šturdík, Ľ. Varga, K. Votlučka, T. Tekel); Kopplova vila GJK, Ján Koniarek, GMAB Trenčín; Teodor Tekel, Západné krídlo radnice Trnava; Pikantotéka (Cyril Blažo, Michal Černušák, Veronika Rónaiová), SI Budapešť; Ostrý pohľad, horúca krv (Marek Kvetan), SI Berlín; MASO Objekt, 4D Galéria Galanta (Ladislav Sabo, Zuzana Sabová); Ilona Németh: Brána; nové krídlo KV GJK - „CECI N´EST PAS UN PEDAGOGUE” (výstava študentov Katedry pedagogiky výtvarného umenia a ich pedagógov, PdF TU Trnava); Klub 3 GJK - Krása starých kníh, TU Trnava; - ONAON (výstava fotografií študentov ateliéru Tibora Huszára a Romana Pavloviča, UCM Trnava); Klub 3 GJK - Martin Kochan: Katedrály periférie; Klub 3 GJK - Andrej Haršány: Data Body; Klub 3 GJK - retrospektívna výstava Miloš Balgavý starší: Keramika – voľná tvorba a dizajn; Kopplova vila GJK (všetky podrobné informácie na www.gjk.sk – archív výstav).
Úhrnom 13 výstavných titulov a viac ako 30 autorov z regiónu (!), predstavených v priebehu jediného roka 2010 v galérii aj mimo nej (Berlín, Budapešť, Trnava, Trenčín, Galanta). Teda nie je pravdivé tvrdenie, že galéria neprezentuje regionálne umenie, ale naopak vytvára preň profesionálne zázemie doma aj v zahraničí. Nakoniec aj v štatúte GJK, ktorý cituješ sa uvádza, že galéria sa orientuje na „dokumentáciu a prezentáciu slovenského výtvarného umenia 20. a 21. storočia s osobitým zreteľom na tvorbu“ umelcov trnavského regiónu. To galéria naplňovala v plnom rozsahu. Nikde nie uvedené, že má prezentovať len tvorbu regionálnych umelcov. Je to len Tvoja úzkoprsá a obmedzená interpretácia.
2. K protežovanému Združeniu výtvarných umelcov západného Slovenska (ďalej ZVUZS) už iba telegraficky. Je potešiteľné, že si konečne odkryl karty a pomenoval typ tzv. regionálneho umenia a umelcov, ktorý Ty a vedenie kraja dlhodobo preferuje a presadzovala by aj v trnavskej galérii ( o aký typ umeleckej produkcie stredného prúdu ide, či hlavne o skupinu „ kytičiarov a gýčiarov“ (podľa Tvojich slov, s. 3) nech posúdi verejnosť, ich webová stránka je www.zvuzs.sk).
3.Nevieš ani presný názov tohto združenia, pravdepodobne ani ich počet členov, lebo uvádzaš 196 umelcov, kým na oficiálnom webe ZVUSZ je 163 riadnych členov (www.zvusz.sk, aktualizované 18. 1. 2011). alebo je to znovu zámer navýšiť ich počet?
4. Združenie výtvarných umelcov západného Slovenska nie je združenie trnavského regiónu (!), ale širokospektrálna skupina aj mimo regionálnych umelcov z Bratislavy, Trenčína, Levíc, Dubnice nad Váhom, Nitry, Nových Zámkov, Komárna atď. - teda z 5 krajov a 26 okresov Slovenska, dokonca aj zo zahraničia (Praha, Budapešť, Györ, Niklasdorf). Je to základná neznalosť geografie trnavského samosprávneho kraja, alebo regionálna demagógia - keď región nestačí, je ho možné postaviť širšie, ak je to potrebné pre „našich“ umelcov?
5. Ide o jedno z mnohých združení výtvarných umelcov na Slovensku (pozri profesionálne združenia Slovenskej výtvarnej únie www.svu.sk,). Prečo by sme ho mali uprednostňovať, keď je blízke Tvojmu srdcu a vkusu (nie je to znovu zasahovanie do galerijnej činnosti, určením koho má vystavovať?). Navyše ZVUZS so sídlom v Kostolných Kračanoch združuje nielen profesionálnych aj celý rad amatérskych umelcov (!) napr. S. Bajer, Partizánske – stredná priemyslová škola, navrhovanie obuvi a módnych doplnkov; N. Blaškovičová, Nové Zámky – stredná ekonomická a pedagogická škola; MUDr. M. Boledovičová – lekárka z Trnavy; G. Čech, Komárno – autodidakt; M. Dobisová, Komárno – samouk (to som uviedol mená len po písmeno „D“ v zozname umelcov, pričom väčšina autorov nemá uverejnený ani svoj profil, ani jedinú reprodukciu, zdroj www.zvuzs.sk).
6. Nie je pravdivý údaj, že do GJK je „cesta zarúbaná pre jednotlivých členov združenia“ (s. 3). GJK má otvorený webový systém podania prihlášky na výstavu vždy na budúci rok do 15. septembra bežiaceho roku. Nespomínam si na jeden, jediný individuálny návrh, výstavný projekt, či prihlášku od týchto členov ZVUSZ (!) za môjho pôsobenia vo funkcii riaditeľa a pri rokovaniach Galerijne rady GJK (overenie týchto prihlášok nie je možné bez prístupu k interným materiálom, ktoré sú uložené v kancelárii povereného riaditeľa). Nakoniec každoročné salóny združenia v Západoslovenskom múzeu v Trnave nie sú dôstojnou prezentáciou, alebo nedôstojný je priestor múzea ako kultúrnej inštitúcie v zriaďovacej pôsobnosti TTSK?

IV. k nákupu zbierok a Komisii pre tvorbu zbierok GJK

1. V Tvojom texte uvádzaš ďalšiu nepravdivú informáciu, že v roku 2010 trnavská galéria od TTSK dostala „11.285 Eur na nákup zbierkových predmetov“ (s.2) a senická galérie nemala nákupy. To vytvára mylnú predstavu veľkej žičlivosti a ústretovosti TTSK. Naopak pravdou je, že väčšiu časť akvizícií tvoril môj úspešný grant z Ministerstva kultúry SR vo výške 6.800,- Eur a TTSK dalo kapitálové financie vo výške len 3.000,- Eur (zápisnica 17. 3. 2011) + dofinancovanie grantu: 1.485,- Eur.

2. Ďalej na strane 5 uvádzaš, že nákupy diel „schvaľovala tento krát Komisia pre tvorbu zbierok GJK, ako inak opäť menovaná riaditeľom PhDr. Vladimírom Beskidom“. Toto je znovu veľmi účelová formulácia, ktorá má navodiť atmosféru neoprávneného a samovládcovského počínania riaditeľa. Je to hrubá a vedomá manipulácia a zároveň pre Teba usvedčujúci fakt, že nepoznáš ani základné právne normy (ktorými sa inak rád v poslednom čase oháňaš) – a to platný Zákon NR SR o múzeách a galériách č. 206/2009 Z. z. , kde sa v § 9 odst.3 jasne hovorí, že “Komisiu ako svoj poradný orgán zriaďuje štatutárny orgán múzea alebo galérie, ak je múzeum alebo galéria právnickou osobou” – v tomto prípade to bolo plne v mojej kompetencii štatutára GJK. Neukazuje tento fakt, že si nielen neznalý problematiky galeristiky, ale že si aj nekompetentný zamestnanec vo verejnej službe?

3. Je dôležité dokladovať, že za môjho pôsobenia vo funkcii riaditeľa sa od roku 2007 vôbec obnovila nákupná politika galérie – posledný nákup diel sa uskutočnil v roku 1995. Tak 12 rokov sa neuskutočnili žiadne akvizície (!) do zbierkového fondu galérie. Nie je to zahanbujúci údaj pre regionálnych lídrov? Zároveň je nutné konštatovať, že obnovenie nákupu výtvarných diel do zbierok GJK v roku 2007 sa neudialo z kapitálového príspevku TTSK, ale vďaka úspešne získanému grantu z Ministerstva kultúry SR vo výške 350.000,- Sk /11.617,50 Eur (+ dofinancovanie TTSK 33.700,- Sk/ 1.118,60 Eur), ktorý bol použitý na nákup diel regionálnych umelcov (zápisnica KpTZ zo 17.11.2007). To ak dovolíš bola naša zásluha – moja a galerijného tímu pracovníkov.
4. Spochybňovanie a bulvarizácia jednotlivých výtvarných diel a ich nákupných cien považujem z Tvojej strany za čistú nehoráznosť. Predovšetkým chcem deklarovať, že všetky nové akvizície za môjho pôsobenia prebehli transparentne a legitímne. Všetky ceny výtvarných diel, získaných kúpou do zbierok GJK pokladám za kvalitné akvizície od špičkových autorov za podhodnotené a hlboko podhodnotené ceny, ktoré mohli byť zrealizované vďaka osobným kontaktom, ústretovosti a pochopeniu umelcov.
Pre úplnosť uvádzam zoznam autorov/-riek z nových akvizícií GJK v rokoch 2007-2010: Blažej Baláž, Mária Balážová, Miloš Balgavý st., Erik Binder, Marko Blažo, Jozef Dóka, Dudas Brothers, Richard Fajnor, Viktor Frešo, Vladimír Gažovič, Jozef Jankonič, Peter Kalmus, Jana Kapelová, Alojz Klimo, Július Koller, Marek Kvetan, Denisa Lehocká, Juraj Meliš, Ilona Németh, Peter Rónai, T.D.. Som veľmi rád, že som mohol získať takú kvalitnú zostavu klasikov moderného slovenského umenia a prvotriednych súčasných umelcov, predovšetkým z trnavského regiónu do zbierok galérie. Spochybňovať, či zosmiešňovať ich kvalitu a postavenie na slovenskej výtvarnej scéne, vyjadrovať sa o nich ako „absurditách“ (s.5) považujem za nehanebnosť.
5. Keďže nákupná komisia má mať svoju štruktúru, pre korektnosť a objektivitu som ponúkol som aj miesto pre zástupcu TTSK. Ty osobne za Odbor kultúry TTSK si nominoval Mgr. J. Slobodníka, ktorého som následne menoval za riadneho člena komisie a na jej práci sa priebežne zúčastňoval. Nikdy ani tento zástupca TTSK (!), ani Komisia kultúry TTSK nevyjadrili svoj jediný nesúhlas, či námietku voči predloženým a zakúpeným dielam (pozri zápisnice KpTZ), preto tento dodatočný útok vnímam ako vedomú snahu poškodiť moje meno ako aj mená jednotlivých autorov.
6. Členmi Komisie pre tvorbu zbierok GJK Trnava v roku 2010 boli: PhDr. Danica Lovišková (historička umenia, riaditeľka Galérie M. A. Bazovského v Trenčíne), Mgr. Renáta Niczová (historička umenia a riaditeľka Nitrianskej galérie v Nitre), Doc. Ilona Németh, ArtD (umelkyňa, bytom Dunajská Streda, vedúca Ateliéru IN na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave), Mgr. Miroslava Sikorová (historička umenia, kurátorka Považskej galérie v Žiline), prof. MUDr. Bohumil Chmelík, PhD. ( profesor Trnavskej univerzity, poslanec TTSK), Mgr. Jakub Slobodník ( odbor kultúry TTSK)
V tejto situácii nemôžem nepoložiť otázku, na základe čoho si Ty - ako jeden inžinier z Galanty a jeden úradník Úradu TTSK dovoľuješ spochybňovať odbornú spôsobilosť a funkčné postavenie týchto ľudí a ich rozhodnutí? Nakoniec, už aj v spomínanom zákone o múzeách a galériách sa v §9 odst.3 explicitne uvádza, že „nadobúdanie zbierkových predmetov a zbierok posudzuje komisia na tvorbu zbierok.” O posudzovaní zbierok krajským úradníkom tam nie je ani slovo. Stále pritom krúžime okolo tej istej veci. Nie je to len ďalší dôkaz o povyšovaní sa úradu a zasahovaní do legitímnej činnosti a odbornej autonómie galérie – Ty nabudúce určíš koľko má stáť výtvarné dielo a od koho zo Združenia ZVUZS je potrebné niečo kúpiť?

V. k výstave Jiřiho Davida a kontroverznosti diel

1. Pri zveličovaní a účelovom vytrhávaní faktov spomínaš aj zvýšené náklady na výstavy českého umelca doc. Jiřiho Davida a nedôstojne to dokresľuješ bulvárnou správou z tlače. Predovšetkým výstavná dramaturgia GJK mala svoju jasnú štruktúru – prezentovať medzinárodné umenie( C. André, Sol Le Witt, L. Gillick, S. Morris, D. Gordon, M. Balka), výrazné osobnosti slovenského umenia ( Momonogramista T.D., Ladislav Čarný, Peter Rónai) a umenie umelcov z regiónu (Ján Koniarek, Teodor Tekel, Pavel Pecha, Ladislav Sabo, Miloš Balgavý st.). Pochopiteľne, niektoré výstavné tituly sú realizované za väčšie finančné náklady, iné spotrebujú menej. Výstavy zo zahraničia patri k tej prvej kategórii. Alebo zavedieš smernicu na rovnaké prídely na každú výstavu? Prezentácia doc. Jiřiho Davida sa uskutočnila v roku 2010 v spolupráci s Moravskou galériou v Brne a predstavila slovenskej verejnosti výraznú postavu súčasného českého umenia a silnú pedagogickú osobnosť – pedagóg Vysokej školy umelecko-priemyslovej v Prahe a na Akadémii umení v Banskej Bystrici (časopis Reflex ho označil za najvplyvnejšieho umelca českej scény 90. rokov, ak už výpisky z tlače). Predovšetkým zvýšené náklady neboli na jednu výstavu, ale na tri výstavné projekty (Kopplova vila, Synagóga, Billboart + prednáška na TU Trnava) a prezentácia v objekte synagógy bola vytvorená in situ špeciálne pre tento priestor a mala tu premiéru (to tiež prináša zvýšenie vstupov). Autor sám, vedomý si zvýšených nákladov, po výstavách veľkoryso daroval galérii do zbierok GJK jedno dielo z inštalácie Kryštalické brehy v hodnote 3.000,- Eur (zápisnica zo 4.10. 2010).
2. Moderné umenie 20. a súčasné 21. storočia už dávno neslúži iba k výzdobe malomeštiackych obývačiek a či dekorácii stien na chodbách Úradu TTSK. Ide o otvorené výskumné pole s analytickými postupmi, koncentráciu na ideové odkazy a kritickú reflexiu súčasnosti. Predmetné diela s erotickým podtextom a sexom majú svoje opodstatnenie a nesú príslušné významy: ide o feministické neónové dielo Anetty Mony Chisy, ktoré odkazuje k erotickým salónom s romantickými názvami, a pritom ide o zneužitie žien a ich vagínu; krátke video O. Brodyho „Carpe diem“ prezentuje dokumentárny snímok zo života 70-ročného muža, ktorý sa teší zo života a erotických hier aj v svojom vysokom veku. Obraz „Perlový náhrdelník“ od spomínaného J. Davida pracuje s trochou irónie so ženským znakom kosoštvorca a jeho symbolikou (exkurziu do dejín výtvarnej kultúry tentokrát vynechajme). V rámci prebiehajúcej retrospektívy autora v rokoch 2009-10 bolo dielo prezentované v renomovaných inštitúciách – v Galérii hlavného mesta Prahy, v Moravskej galérii v Brne a je zakúpené do významnej českej zbierky s medzinárodným renomé: Wannieck Galllery Brno. Prirodzene, že v týchto prípadoch ide o radikálne diela, ostro formulované otázky a zobrazenia – sú však legitímnou súčasťou dnešného vizuálneho jazyka a myslenia súčasníkov. Tvoj odkaz je teda jasný: žiadne telá, prsia, ženské akty – prirodzene žiadne prirodzenie, kultúra má byť bezpohlavná! Nie je to len ďalší dôkaz, že chceš/chcete rozhodovať čo je umenie a čo nie je? Určovať čo sa má vystavovať v galérii, čo majú umelci maľovať, alebo strihať vo videu, čo je kontroverzné a čo „-verzné“? Nechcete znovu vytvoriť ideové a ideologické komisie, ktoré určia umelecké pozície a vytváranie „umenia pre ľudí“?
 

VII. ku tvorbe a pôsobeniu Blažeja Baláža a Márie Balážovej

Táto časť Tvojho pamfletu, venovaná pôsobeniu trnavských umelcov doc. Blažeja Baláža a doc. Márie Balážovej je napísaná obzvlášť vyberaným eštebáckym štýlom s vedomím vytvoriť konšpiráciu tajného prepojenia, očierniť ich účinkovanie na scéne a kvalitu ich diela. Zvlášť nepodarené. Obidvoch považujem za silné umelecké a pedagogické osobnosti nielen na regionálnej scéne, ale aj v rámci širšieho slovenského kontextu.
1. Nie je pravda, že existuje priame spojenie medzi nákupom diela B. Baláža do zbierok GJK a petíciou výtvarnej a akademickej obce proti môjmu odvolaniu v roku 2008 – nákup sa uskutočnil 15. novembra 2007 a petícia vznikla koncom apríla 2008 (!). Nie je pravda, že „boj o záchranu PhDr. Vladimíra Beskida“ sa „rozhorel“ v roku 2007 (s.5). Vtedy prebiehali vaše „iba nátlakové stretnutia“ na zaraďovanie výstav TTSK do galejných plánov. Petícia na moju podporu, ktorej spolu iniciátorom bol aj doc. B. Baláž, vznikla tesne pred zasadnutím Komisie pre kultúry TTSK dňa 6. mája 2008, ktorá mimochodom bola proti môjmu odvolaniu z funkcie.
2. V roku 2007 išlo o obnovenie nákupnej politiky a prvé legitímne akvizície regionálneho umenia (B. Baláž, A. Klimo, P. Rónai, P. Klamus, pozri zápisnica 15.11.2007). Pri nákupe diela Blažeja Baláža je znovu nepravdivo udaný rozmer diela 30 x 21 cm s výkričníkom, ktorý má vyvolať zavádzajúci dojem protekčnej a neprimeranej ceny. Faktom však je, že zakúpené dielo B. Baláža: Mandala 4 ( Čierna), 19997-2000 sa skladá z 9 dielov: 1 ks plátno s rozmermi 200 x 200 cm (!) + 8 tabuliek, každá 30 x 21 cm. V prípade Márie Balážovej rozmery už vôbec neuvádzaš, iba cenu 3.319, 39 Eur (100.000,- SK), čo má znovu byť znamením prehnanej ceny. Opak je ale pravdou. Ide o dielo M. Balážovej: Hadia geometria 2, 1994-95, olej na plátne s rozmermi 200 x 200 m. Obdobné dielo Márie Balážej z tejto série Hadia geometria, 1995, 200 x 200 cm bolo nedávno predané na bratislavskej aukcii za 3.800,- Eur (aukcia 16. 11. 2010, zdroj: www.whiteweiss.sk). Nedokladá aj tento fakt Tvoju neznalosť problematiky, hodnoty a ceny výtvarných diel, či ich trhovej hodnoty? V tomto prípade už nie potrebné podporovať regionálnych umelcov? Alebo slobodne prejavený odborný názor sa bude trestať nepísaným zákazom vystavovania a nakupovania do zbierok?
3. Nakoniec k Tvojmu nechutnému útoku a spochybňovaniu akvizícií a výšky nákupných cien dokladám, že mnohé akvizícií boli realizované z grantových programov Ministerstva kultúry SR. Odborná komisia MK SR stanovuje často meno aj príslušnú sumu nákupu ( v roku 2010 z MK SR 6.800,- Eur a spolufinancovanie TTSK 1.485, Eur; zápisnica z 4.10.2010). Budeš teda spochybňovať legitimitu a odbornosť aj týchto ministerských komisií, lebo Ty lepšie vieš a určíš koho a za koľko je správne nakúpiť? Koniec koncov oficiálne zmluvy s MK SR za TTSK podpisuje pán predseda TTSK Ing. Tibor Mikuš, potom nasleduje zmluva medzi TTSK a GJK. Samotné posúdenie a schválenie Komisiou pre tvorbu zbierok GJK je už bežná procedurálna vec. Teda prvý kto vidí mená autorov a príslušné sumy je sám pán predseda ( v roku 2010 to bola D. Lehocká). Ak teda mal nejaké pochybnosti, či odmietavé stanovisko prečo sa neohradil, či zmluvy nepodpísal?
Vážený Ing. Viliam Kubányi, na základe uvedeného Tvoje konanie a sprostredkovane - konanie vedenia TTSK považujem za kultúrnu rakovinu slovenskej regionálnej politiky.
Po konzultácii so svojim právnym zástupcom, dovoľujem si Ti oznámiť, že tvoj hanopis zo dňa 6. mája 2011 a jeho rozoslanie napĺňa skutkovú podstatu trestného činu ohovárania v zmysle § 373 odst. 1 zákona č. 300/2005 Z. z., nakoľko obsahuje množstvo nepravdivých údajov a účelových tvrdení, ktorých preukázateľným zámerom bolo poškodiť moje profesionálne meno, moje odborné a manažérske schopnosti a ohroziť vážnosť u spoluobčanov a postavenie v odbornej verejnosti. Preto Ťa žiadam, aby si do 30 dní dementoval príslušné nepravdivé údaje a situácie a zaslal ich všetkým predtým zainteresovaným.
Na záver by som chcel poďakovať všetkým poslancov TTSK za uplynulú spoluprácu, vyzvať ich k väčšej aktivite a spoluzodpovednosti za kultúrny rozvoj nášho trnavského euroregiónu a zaželať mnoho úspechov v tomto napredovaní.

PhDr. Vladimír Beskid

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2022 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda bonus 1200
reklama