Život zasvätili pohybu: Líškovci patria medzi významných činovníkov trnavskej atletiky

ŠPORT - Atletika | 11.10.2016, 08.30, prispievatelia

Manželia Líškovci sa nadlho upísali atletike, ich aktivity sú všestranné. Roky strávili v znamení pretekárskej, organizátorskej, trénerskej a rozhodcovskej činnosti.

Bratislavské majstrovstvá Československa 1969 v prekážkovom behu žien na 100 metrov. Objektív zvečnil domácu J. Hallovú (Slovan CHZJD) tretiu zľava. Rovnaká priečka jej patrila aj v cieli, za Srncovou a Hrubešovou.

reklama

V bohatej histórii trnavskej atletiky nachádzame desiatky významných činovníkov. Medzi neprehliadnuteľné osobnosti sa zaradili aj manželia Jozefína a Peter Líškovci.

Nie sú rodáci zo slovenského Ríma, no v tomto starobylom meste natrvalo zapustili korene. Po skončení vysokoškolského štúdia ich totiž na dlhé roky zvábili profesie v jadrovej energetike.

Na atletickú komunitu si ochotne nachádzali našli čas. Napriek rodičovským povinnostiam pri výchove dvoch detí. 

reklama

Celoštátny titul počas vojenčiny

Športové prostredie Trnavy mi ako novinárovi a moderátorovi poskytlo možnosť dopodrobna spoznať pretekárske, organizátorské, trénerské aj rozhodcovské aktivity tohto manželského páru. 

Niektoré z nich uvediem v nasledujúcich kapitolách. Keďže ideme sa venovať atletickému dianiu, začnime listovať v obsiahlej kronike ich prvými dotykmi so svetom kráľovnej športov. 

Cezpoľný beh Dimitrovec v Bratislave, J. Hallová na druhom stupienku.

P. Líška prišiel na svet v Nových Sadoch (*14.8.1952). S atletikou sa skamarátil vo Zvolene, pod Pustým hradom jej prišiel na chuť v období 1968-71.

Kráľovná športov ho naplno oslovila po príchode do Bratislavy. Hoci prioritou bolo náročné vysokoškolské štúdium, tréningovej drine sa vo chvíľach osobného voľna naplno venoval v tamojšej Slávii SVŠT. Petrovi imponovali predovšetkým behy na dlhé trate, od päťky až po maratón. 

Jeho najcennejší úspech? „Počas základnej vojenskej služby v Dukle Písek sme vyhrali majstrovstvá Československa 1977 v cezpoľnom behu družstiev,“ uviedol bez dlhších úvah.

Gymnastika a tance išli bokom

Jozefíne vpísali v Bratislave do rodného listu dátum narodenia 6.10.1952. Pod dievčenským priezviskom Hallová sa spočiatku neobjavovala v atletických súťažiach.

Začiatkom r. 1979 sa v piešťanskom kúpeľnom parku stretlo 132 energetikov z celého Slovenska na štarte 7. edície Behu februárového víťazstva. V hlavných pretekoch mužov na 6 km si výborne počínal P. Líška (VÚJE), ktorý skončil druhý za Košičanom Marhevským (VSE) a pred Heribanom (EBO).

Navštevovala totiž krúžok spoločenského tanca a po vzore starších sestier to skúšala aj v športovej gymnastike. 

V deviatej triede ZDŠ-ky ju vybrali na prvé atletické preteky. Bežala 60 metrov a skákala do diaľky. Uspela. Talent J. Hallovej nezostal bez povšimnutia.

Zaregistrovali ju v Slovane CHZJD, neskôr – ako študentka farmácie – prešla do Slávie SVŠT.

Bola ohybná a rýchla, takže úspechy nedali na seba dlho čakať. A dotiahla to až k trojnásobnej reprezentácii svojej krajiny. V madridskom Európskom pohári družstiev 1975 finišovala do cieľa na štvrtej pozícii.

„Vo chvíľach voľna nás zobrali na býčie zápasy, no táto krutosť so zvieratami ma neoslovila,“ prezradila s odstupom rokov jednu z perličiek.

Majstrovský pohár z celoštátneho krosu armádnych družstiev 1977 pomohol vybojovať Dukle Písek aj Trnavčan Líška.

Jej medailový sumár vo vrcholných atletických súťažiach je úctyhodný: majstrovstvá ČSSR 6-5-4, majstrovstvá Slovenska 15-2-5.

Aj federálna rekordérka

Pre portál trnavskyhlas.sk oprášila naša hostka nezabudnuteľnú majstrovskú spomienku z bratislavského štadióna TJ Internacionál Slovnaft na Pasienkoch:

„Tamojší československý šampionát z 24. augusta 1975 v behu na 400 metrov cez prekážky si v pamäti uchovám navždy. Na tartane som ho vyhrala v novom slovenskom rekorde 62,3. Zo začiatku udávala tempo favorizovaná sparťanka Perglová, no mne vyšiel záver podľa predstáv.“

Prvoligové sólo J. Hallovej, členky Slávie SVŠT Bratislava, na štadióne Interu prinieslo nový československý rekord (61,1 s).

Za najlepším československým výkonom zaostala iba o tri desatiny sekundy. Jozefína sa však čoskoro predsa len posunula v tabuľkách do čela federálnych rekordov (61,1 s).

„Na Interi sme vtedy bežali v rámci prvej ligy žien. Išlo o úvodné kolo dvojdňového programu. Naň nadviazal míting P-T-S,“ ozrejmila. 

Ani s odstupom času, v seniorskom veku, nedala súťaženiu zbohom. Rovnako úspešne presedlala do tzv. veteránskych kategórií. 

Medailový pocit okúsila J. Líšková hneď v sezóne 1990, keď v budapeštianskych ME jej zavesili na krk striebornú medailu za prekážkový beh na 400 metrov. 

Štadión Mladá garda v Bratislave (1973, Líška na druhej pozícii).

Atmosféru majstrovstiev sveta či Európy okúsila v pokročilom veku viackrát. Najďalej sa dostala na juh Brazílie, do 1,5-miliónovej krásavice Porto Alegre. 

Súťaživá nepoddajnosť starších kategórií jej imponuje doteraz. Teší sa, že aktívne pretekárske obdobie si takýmto spôsobom vedia predlžiť viacerí slovenskí atléti tiež.

V Trnave od sezóny 1978  

Na dvere atletického oddielu Telovýchovnej jednoty Slávia Trnava zaklopali manželia Líškovci v sedemdesiatom ôsmom roku. 

Žlto-modrý výstroj agilného subjektu z areálu Na rybníku si obliekli nespočetnekrát, no naplno sa upísali aj ďalším slávistickým aktivitám vo funkcionárskom kolotoči tohto úspešného olympijského odvetvia.

P. Líška pri pretekoch na Interi (1971).

Autorovi reportáže napríklad utkvel v pamäti štvrtkový podvečer 10. novembra 1977 na starostlivo udržiavanom a vždy naplno pulzujúcom vysokoškolskom areáli rozsiahleho sídliska na Prednádraží. 

Po 400-metrovom škvarovom ovále vtedajšej Pedagogickej fakulty UK sme v onen zmoknutý deň krúžili dvadsiati ôsmi v ouvertúre Trnavskej hodinovky, vôbec prvého šesťdesiatminútového behu v celej krajine pod Tatrami.

Hlavnú kategóriu historickej premiéry vyhral v nepríjemnom daždi s dostatočným náskokom práve Peter Líška (Atómové elektrárne Jaslovské Bohunice). 

Do výsledkovej listiny neregistrovaných účastníkov mu zapísali kvalitných 16 615 metrov. Od druhého v poradí, Jozefa Slobodu zo Stavoindustrie, mal odstup 665 m.

Anglický Gateshead 1999, veteránske MS v atletike (J. Líšková-Hallová prvá sprava).

Štyri sekundy rozhodli v maratóne

Masové vytrvalostné dianie sa v sedemdesiatych rokoch minulého storočia tešilo v Trnave a jej okolí nebývalej obľube, čo dokumentoval pohľad do celoslovenskej termínovej listiny.

Najmä Malokarpatský maratón, so štartom a cieľom pred Študentským domovom Miloša Uhra na vtedajšej Ulici Ludvíka Svobodu (dnes Ulica Jána Bottu), si čoskoro získal priazeň medzi vyznávačmi dlhých disciplín.

Peter Líška, inžinier v maratónkach, dokonca siahal v októbri 1978 na okruhu pod Malými Karpatmi po absolútnom prvenstve zo štvrtého ročníka.

Porto Alegre, október 2013: XX. majstrovstvá sveta v atletike veteránskych kategórií aj s trnavským zastúpením.

V dramatickej koncovke vyše 42-kilometrovej tortúry napokon skončil strieborný, iba o štyri sekundy za Jánom Kminiakom z ČH Ilava.

Začiatkom deväťdesiatych rokov si Líška na dve sezóny zasadol v Atletickom klube AŠK Slávia Trnava na predsednícky stolec.

Tiež teraz, so šiestimi krížikmi na pleciach, sa snaží kompenzovať náročný rytmus života rôznymi telovýchovnými aktivitami. Okrem rekreačného behu si s kamarátmi z trnavského VÚJE rád zahrá tenis, futbal či hokej.

Športové hry pracovníkov jadrových elektrární, Trnava 1984: Svoju všestrannosť si RSDr. J. Líšková-Hallová (VÚJE) otestovala v diaľkarskom sektore.      

Nice 2015, Európske hry veteránov (Trnavčanka Líšková-Hallová druhá sprava).

Sólo na banskobystrickom tartane (jún 2000).

Okrem atletiky majú priestor u hlavy rodiny aj iné aktivity, napríklad futbal v kolektíve pracovníkov Výskumného ústavu jadrových elektrární v Trnave (Ing. P. Líška dole v strede).

Text: JAROSLAV LIESKOVSKÝ
Snímky: archív J. a P. LÍŠKOVCOV