Na všetku hudbu na svete by ste potrebovali tri životy, aj preto v Trnave vzniklo Očúvadlo

AKTUALITY - Trnava | 14.11.2016, 17.31, prispievatelia

Započúvajte sa do hudby a jej príbehov už tento utorok v trnavskom Berlineri.

Plagát k akcii. Zdroj: organizátori

reklama

Najväčší svetový predajca hudby iTunes mal v roku 2012 v digitálnej databáze 43 miliónov piesní. Ak predpokladáme, že priemerná dĺžka jednej piesne je 3 minúty, na vypočutie všetkých by ste potrebovali 245 rokov a 157 dní.

Nie je v možnostiach jednotlivca ani len povrchne spoznať túto zásobu svetového hudobného dedičstva.

Preto sa občianske združenie Publikum.sk rozhodlo v dočasnom kultúrnom priestore Berliner usporadúvať sériu prednášok o hudbe pod názvom Očuvadlo.

reklama

„Pod povrchom masívnych marketingových kampaní a mediálnej hystérie sa ukrýva množstvo síce popovej, ale neveľmi populárnej hudby. Samozrejme, aj haldy balastu, opičenia sa a šedého priemeru. Niekedy však bez komerčného tlaku na prispôsobovanie sa masovému poslucháčovi vzniká originálna, inšpiratívna a vplyvná hudba. V Očúvadle práve takú chceme púšťať a hovoriť o nej,“ vysvetľuje jeden z dramaturgom programu, Juraj Kovalčík.

Dôvod, prečo sa ho oplatí zažiť, je, že prinavracia rituálnu skúsenosť vnímania hudby. Nie je to rutina, hudba do pozadia v domácnosti či hudba ako filtrovanie okolitých ruchov v aute, pri presune pešo či v MHD.

Neznamená to, že počas Očúvadla sa s posvätnou úctou púšťajú vinyly na vypečenej audiofilskej reprosústave v cene priemerného dvojizbového bytu, no hudba sa počas podvečera pre skupinu poslucháčov stáva najdôležitejším vnemom. Dopĺňa ju iba projekcia, aby sa do nej mohli ľahšie aj hlbšie ponoriť.

Príbehy hudby

V Očúvadle nebudete zasypaní množstvom údajov. Rozprávajú sa príbehy ľudí, autorov a interpretov hudby, ktorú počúvate. Príbehy hudby: ako vznikla, ako mutovala, rozvíjala sa a šírila alebo naopak, prečo sa vytratila z povedomia a ako sa doň opäť vracia.

Jeden taký príbeh oslovil dramaturgov pri zostavovaní playlistu najbližšieho Očúvadla o elektronickej hudbe v 70. rokoch.

Bol to príbeh Gershona Kingsleyho, ktorý sa narodil ako Götz Gustav Ksinski v nemeckom Bochume v roku 1922. Jeho otec mal židovský pôvod, matka bola Nemka a pred vydajom katolíčka.

Vyrastal v Berlíne, no ako 15-ročný Götz sám, bez rodiny, ušiel pred nacistickým terorom do Palestíny, ktorá bola v tom čase pod britskou správou. Tam sa naučil hrať na klavír a po službe v Hagane (židovskej polovojenskej organizácii) začal študovať na konzervatóriu.

Neskôr v sa v Amerike spoznal so Jean-Jacquesom Perreym, ktorý vytváral hudbu strihaním, prehadzovaním a spájaním prednahratých záznamov na páskach.

V roku 1966 títo dvaja spolupracovali na albume The In Sound from Way Out, kde využili Perreyho metódu manipulácie s páskami v spojení so štúdiovými hudobníkmi.

Vznikol tak úplne nový zvuk, ktorý posunul elektronickú hudbu a album sa stal hitom v reklamnom odvetví.

Na jednom zo svojich ďalších albumov schoval Gershon Kingsley skladbičku s nenápadným názvom „Pop Corn“.

Po vydaní albumu Kingsley dal dokopy skupinu First Moog Quartet, ktoré ako prvé hralo syntezátorovú hudbu v slávnej Carnegie Hall.

Pokračovalo na turné po Štátoch so zámerom popularizovať nový elektronický hudobný nástroj. Počas týchto koncertov sa „Pop Corn“ ukázal ako ideálny materiál na prídavok.

Dodnes z nej bolo vydaných vyše 500 verzií tejto skladby (slovenské deti ju už niekoľko generácií poznajú z ruského kresleného seriálu No, počkaj!).

Dnes panuje široká zhoda, že „Popcorn“ je značka udávajúca smer k diskohudbe a synthpopu. Bez neho by neboli skupiny ako Kraftwerk a ich albumy „Autobahn“ alebo „Das Model“, ako ich poznáme.

Alebo „Oxygène“ od Jean-Michela Jarre. A vskutku nemuseli byť, keby 15-ročný Götz nepozbieral všetok rozum a odvahu a neušiel pár dní pred Krištáľovou nocou z Berlína cez pol sveta, spoliehajúc sa iba na vlastné sily. Gershon Kingsley má dnes 94 rokov a stále tvorí hudbu.

Elektronickej hudbe, krautrocku, progresívnej elektronicke, noisu, ambientnej a disco hudbe a ďalším príbehom sa budeme venovať v utorok 15. novembra od 19.00 v Očúvadle s podtitulom Človek-Mašina.

Kto nepočúva, nedostane odpovede.

(TS)