Siladická keramika: Výrobky manželov Sklenárovcov sú dodnes pýchou obce

RELAX - Tí sú naši | 9.2.2017, 18.47, prispievatelia

Tradície a zvyky našich predkov, krásne kroje, či keramika. Všetko tak úzko spolu späté a zároveň rozdielne. Čo takto sa vydať po stopách keramiky z malej obce spod Fraštáku? Jej pôvod, zveľaďovanie, a žiaľ, postupný zánik...

Alexander a Janka Sklenárovci. Foto: archív manželov AS

Existujú dôkazy, že Siladice osídľovali ľudia ešte dávno pred Kristom. Zažili obdobie rozmachu, ale aj úpadku. Od ich počiatku až po súčasnosť ich poznačilo a formovalo množstvo udalostí.

ozsiahlu históriu Siladíc dosvedčujú aj nemí svedkovia - kostol, rôzne budovy, listiny, knihy a umelecké diela. Pýchou obce je keramikárske remeslo, ktoré dodnes zastávajú Alexander Sklenár a jeho manželka Janka.

V tejto krásnej obci ležiacej pri Váhu nie je problém nájsť ich priam rozprávkový domček zdobený krásnym ornamentom, o aký sa postaral ešte miestny chýrny keramikár Ján Sklenár, otec Alexandra.

„Kedysi bolo zvykom, že deti pomáhajú rodičom pri práci. Nebol som výnimkou, chystal som mu hlavne hlinu. Neskôr, už ako desaťročný, som sa dostal aj ku kruhu,“ spomína na svoje začiatky Alexander.

Ak nás v živote dokáže chytiť za srdce činnosť, ktorá nás napĺňa a robí šťastnými, len ťažko sa jej dokážeme vzdať. Túžba vdýchnuť život do hliny premohla Alexandra Sklenára už ako dieťa.

„Vyštudoval som odbor umelecký keramikár, keď toto štúdium organizoval ÚĽUV, ale mal som výnimku - teóriu som sa učil v Bratislave, no prax som mal doma, u otca.“

V roku 2015 získal ocenenie majster ľudovej umeleckej výroby. „ Titul majster bol pre mňa zadosťučinením, že celé tie roky driny mali zmysel.“

Jeho manželka Janka akoby našla v manželovej práci zabudnutý sen. „Keby ma neprijali na strednú školu, v zálohe som mala ísť sa učiť za maliarku keramiky. Zobrali ma však, a tak šla keramika bokom.“

Náhoda, či osud? Nad otázkou sa možno zamýšľať rôznymi spôsobmi, ale odpoveď nedostaneme jednoznačnú.

Zrejmé však je, že keď spojili svoje šikovné ruky, dokázali tvoriť dokonalé produkty, ktoré šírili dobré meno Siladíc na stovky kilometrov ďaleko.

Manželmi sú už 37 rokov. „Vychovali sme spolu tri deti. Keramike sme sa venovali od rána do večera. Všade bola rozložená. Žila tým celá rodina. Deti nám pomáhali, no videli, aká to je namáhavá práca, preto sa jej asi ani synovia ani dcéra už nevenujú,“ hovorí Janka.

Ešte pred pár rokmi bola výroba keramiky ich hlavným povolaním, teraz sa k nej vracajú ako k záľube.

Manželskej dvojici prešli rukami už tisícky výrobkov a s nejedným sa ťažko lúčili. 

Roky však plynú a ľudia starnú. Mladosť a krása ostane už len v dielach, aké dokázali vytvoriť. Aj tie ich prispievajú k budovaniu krásnej histórie Siladíc.

Vkladali do nich pokoru a ľudskosť, ktorú si môžu pripomínať spokojní zákazníci Sklenárovcov.

LENKA MORAVCOVÁ