Futbalová glosa: Remíza by bola na Sparte spravodlivá, ale...

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 27.3.2017, 17.00, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že futbal treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Futbalista Košolnej Roman Greguš z tejto šance brankára Hrnčiaroviec Pavla Sita neprekonal. Foto: Gabriela Jursová

reklama

Tentoraz písal o zápase Košolná - Hrnčiarovce 2:1 (klikni pre bližší kontext).

Milí priatelia,

sťa úbohé sirôtky bez trénerisa sme vycestovali do obce Košolná, kde už pred 20000 rokmi dokázali prítomnosť človeka (čerpané z oficiálneho portálu obce).

reklama

Teda sme zákonite predpokladali, že na nás čaká súper z mäsa a kostí, možno v krvi trochu toho košolanského.

Tabuľka hovorila jasne. Štvrtý proti desiatemu, papierové predpoklady však od začiatku rozfúkal veter.

Keďže trénera skolila zákerná viróza ukrytá v studenej malinovke, zostava zostala na pleciach najskúsenejších hráčov.

Príležitosť tak konečne dostali Pílka s Hruškom. Po vyhratom lóse sme vybrali stranu s vetrom, napli plachty a pustili sa s vervou do favorita.

Umnou kombinačnou hrou sme domácich dokonale zaskočili, takže domáci si proti nám museli pomáhať aj za cenu nedovolených zákrokov.

Po jednom z nich Pílka v 10. minúte peknou strelou z priameho kopu opečiatkoval spojnicu košolanskej brány.

Prvých 20. minút bol vetrík náš kamarát, FK Spartu sme pritlačili na jej polovicu a len naša nedotiahnutá predfinálna fáza a pár zákrokov domácich, ktoré volali po karte mohli za to, že sa skóre nemenilo.

V 6. minúte neprešla lopta Jeďovi za stopéra, v 15. minúte si Róberto loptu osamotený pred domácim gólmanom loptu príliš predkopol.

Po 25. minúte však dvihli hlavu aj domáci a párkrát pohrozili najmä po dlhých centrovaných loptách a závaroch pred a v našej šestnástke.

Dvakrát v čistej šanci lopta neprešla cez Sitko, dvakrát domáci mierili nad. V 37. minúte po chybe domáceho stopéra sa k lopte dostal Pravý Vozo, ale ukázal, že je vlastne Ľavý a sám pred brankárom mieril len do bočného sita.

Do vlastnej trafiť mu nerobí žiaden problém.

A to ešte tie Jeďove jedové pohľady, lebo na jedenástke stál sám jak kúl v plotě. Ani sa potom na mna už pekne nekukol.

Našťastie však po Tónovej časovanej prihrávke za obranu kukol na vybehnuvšieho gólmana domácich a pohotovým lobom odklial v 39.minúte domácu bránu - 0:1.

Do polčasu stihli Košolanci už len pohroziť z druhej vlny, zatiaľ čo naša záloha ešte oslavovala na polovici, ale domáci čarostrelec mieril vysoko nad.

Ako rozhodujúci sa ukázal iný moment a to Maťovo zranenie boku, pre kroré musel ihrisko opustiť. Skúšal to ešte zhruba 5 minút, ale nešlo to a tak musel nastúpiť žolík druhý Vozo.

Minulý zápas nám Maťo vystrieľal víťazstvo a aj v zápase s Košolnou vytvorili s Pílkom v strede kreatívno-invečno-dynamický motor hry.

Nedalo sa svietiť, do druhého dejstva bola taktika jasná, udržať proti tomu drblému vetru čo najdlhšie pre nás priaznivý stav a z kontier sa pokúsiť naše vedenie zvýšiť.

Prvá polovica sa nám vcelku dobre darila, domáci sa síce dobýjali do našej šestnástky a s vetrom ovládli hru, naša defenzíva na čele so Sedlom a Marcelinhom však odolávala.

Z tlaku Košolnej tak rezultovali zväčša rohové kopy, alebo priame kopy, ktoré však neznamenali primárne nebezpečenstvo, alebo ich cez Sitko domáci neprecedili.

V týchto fázach hry nám na kopačkách, najmä v strede chýbalo trochu viac pokoja na podržanie lopty, i napriek tomu sa Jeďo s Radom pokúšali vpredu niečo vymyslieť, pri zopár kolmých loptách dopredu chýbali falošnému Vozovi pred domácim gólmanom centimetre.

Domáci tlak však neprestával a asi pri patnástém rohu loptu stočilo na voľného Holekšiho, ktorý bez námahy osamotený hlavou vyrovnal - v 77. minúte 1:1.

Vzhľadom na priebeh zápasu asi spravodlivý stav. 

Na hrišči pobehoval však aj jeden človek, čo si zabudol pretočiť v noci hodinky, ani nebudem menovať.

Domáci o víťazstvo bojovali, to sa nedá poprieť, ich bojovnosť často za hranicou regulárnosti by si však zaslúžila minimálne žlté karty, spiaci krásavec v tyrkysovom však rozdával karty len na upozornenia hosťujúcim.

Čo by bolo keby, sa nehrá, ale minimálne jeden z domácich si zaslúžil už do prestávky ísť pod sprchy.

Predtým aj potom sme aj s dávkou šťastia odvrátili gólové pohromy, keď sa netrafili domáci strelci, alebo dobre zapracovala hosťujúca defenzíva dirigovaná Sitkom.

Sitkom (situačnú komédiu) nakoniec predviedol pozahlavný, keď po nakopnutej lopte do našej šestnástky pri odhlavičkovávaní zozadu nedovolene sotili Sedla, lopta spadla pred voľného Zachara a ten z päťky rozhodol o žatve domácich.

Jasný faul, miesto toho 89. minúta a 2:1. 

Nebudem tu vyplakávať, mali sme do polčasu viesť o dva, hlavná vina padá na našu hlavu, jak keby sme nevedeli, ako to chodí.

Ale s futbalom je to ako s robotou. Hovorí sa: Mladým sa nechce, starí nevládzu a my cigáni to nevytrhneme. Škoda, čo už.

Teraz týždeň voľna, potom svätojánske mušky z Jaslovských Bohuníc, dúfam, že pošlú ale 5 áčkarov.

Nazdáááár

PETER VOZÁR