Futbalová glosa: Bufet pri čiare je pre futbalistu veľmi nebezpečný

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 17.4.2017, 13.35, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že futbal treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Veľkú šancu Hrnčiaroviec mal Ivan Jedinák, gól ale nedal. Foto: Ján Král

reklama

Tentoraz písal o zápase Dolné Orešany - Hrnčiarovce 1:0 (0:0) (klikni pre bližší kontext).

Milí priatelia,
šibáky nachystané, António Humberto cirkus Amorim sa tuším všetcia traja pohádali medzi sebou, lebo on konverzáciu zásadne v hlave a s rozhodcom.

Jaj, etabloval sa do zostavy, všetky brazílske médiá zdielali, ako nám minulý týždeň pomohol vyhrať. Totok asi nepustí do sveta.

reklama

Pálil jak Pitralón, šadze dze bol natočený. Chcel dať naj gól súťaže, miesto toho hubári v priľahnutých lesoch zaplnili košíky aspoň niečím.

Tóno si hral svoje, ale zlomkový moment prišiel v 11.minúte, Jeďo sám proti brankárovi, čávo vybehol, no passaran, že neprojdou, 0:0, domácich sme mohli načat a odkrajovat si z nich jak zo svekrušinho údzeného.

Dig, a ból tam oprotiva tej kozy sveker a furt mu huba išla, lebo do konca polčasu futbal ništ moc. Mal takú košelku, čo mu tam babka našila iniciále, aby ked zablúdzi do Horných Orešán, ho vrácili naspátek.

Inak pekná futbalová atmosféra. Až na ten futbal.

Polčas plný nepresností, nie nie nie, nebojím sa to napísať, sťaby to Marcel Merčiak vyslovil, ale o to percento sme boli lepší, v kabíne mali kominár Šimanski ťažkú dilemu, do zabije ten futbal, ked ho už Muno načal.

Všeobecne, ako prejde našich 157 rokov za polovičnú čiaru, polovica skončí ako vrah. Češi tomu hovoria: Hrobař kvalifikace.

V Hrnčiarovciach Vozo.

Na lavičke dvaja.

Tak prvý išiel tento, ale to bolo príliš blízko bufetu. Takže akoby ta ni nebol.

Ked nevíš jak dálej, vystrel, alebo napíš, že vyrovnaný zápas priniesol rozuzlenie v 65. minúte, kedy Kristián napráhol jak Šimončič a zaskočil dovtedy výborne chytajúceho Bufóna.

65. minúta: 1:0.

Lebo, v 58.minúte kopali domáci priamy kop a Majo natiahol všetkých, čo to má ale šesťdesiat rokov a nejaké drobné, padol na zem a domáci trúbkár spustil prvé tóny: "Už ma obklúčili..." ale Bufón sa zdvihol a loptu chytev do košíka.

Ako píšem, okrem tej bufetovej strany sme boli o to percento lepší. Toho sa asi zlakli ten hlavný, lebo Dudko úkosom pozrel na útočníka domácich, čistá penalta.
Za stavu 1:0.

Dobre umiestnená strela však zabila dvoch hubárov a na Záruboch zvalila telegrafný stúp. A potom sa odkotúlala na Plaveckého utorka. Do štvrtka.

Opäť sme teda mali šancí na vyrovnanie, tak ale my máme problém, vyrovnať sa ráno.

Ako to môže byť, že do polčasu odpískané klobúk dole, potom jedenástka za špatný kukuč a necelých desať minút na to, na toho normálneho Voza ruky, jak keby točil gangbang a nič.

Prvá šanca, chýbali mu centimetre, zmeniť smer lopty. S výdatnou pomocou domáceho obrancu.

Zľava potom Danielito taká zasekávačka, že tá orešanská naprávačka krížov si zabúkuvala termínovník do 25teho. Roku pána 2025.

Vystrelil z uhla, skvelý Hirner dostál slávnemu menu, prudkú strelu vyrazil, v Zavare sa k nej opäť dostal Danielito, posunul ju na jedenástku voľnému Sedlovi a domácich od pohromy zachránil mohutný chrbát striedajúceho záložníka.

Danielito potom center zľava, našťastie mi loptu z hlavy zobral Dudko, lebo dať si vlastný zo súperovej päťky nedokáže hocikto. Opäť zas a znova zase nič.

Dolnoorešanci skúšali Bufóna len zo štandardiek, tak ale Majo má rád pavúkov, lebo nedovolil, aby ich vo vingloch niečo rušilo.

Koniec a 1:0.

Radis nám potom hovorí, že pote na kávu, velký otáznik, a že však mám plnú izbu vodky, a my že ale máš málo izieb.

Nazdáááár

PETER VOZÁR