Futbalová glosa: Konečne som videl trénera usmievať sa viac ako pol minúty

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 1.5.2017, 13.00, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že futbal treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Tomáš Sedlický patril v zápase s Kátlovcami medzi najlepších hráčov Hrnčiaroviec. Foto: Ján Král

reklama

Tentoraz písal o zápase Hrnčiarovce - Kátlovce 5:2 (klikni pre bližší kontext).

Milí priatelia,
v strede predĺženého víkendu zavítal na Štadión Slepého Patróna favorizovaný tím Uváčkoviec. Žebysmesa do obrazu dali, tak Štadión Slepého Patróna sme pomenovali na počesť posledných zápasov, kde nám to lítalo širinu marinu.

(Inak to je tak pekné slovné spojenie, prečo sa nepoužíva v oficiálnych reportážach?).

reklama

Ale späť k vysvetlivkám. 

Pravidelne každých 20 rokov narazím v súťaži na tím Kátloviec, naposledy ešte v minulom tisícročí, a vždy, ale že vždy sú v tom tíme aspoň dvaja Uváčkovci.

Legenda hovorí, že ich prastarý otec zabil v Kátlovciach posledného mamuta.
Takže zabijácky inštinkt v krvi.

Há, lenže to máme aj my. Chladnokrvne dokážeme zabiť aj tú najväčšiu šancu.

To je taký paradox, že komisár Šimansky na dôchodok začal trénovať vrahov. Iba na Tónka kričí, že je asasíno.

Tak ale v nedeľu to pán tréner vykoumali. Dudko na hrot, čo týždeň semä rozsieval po strednom Slovakistane.

Tónko napravo, prvé minúty, akože oťukávečka, ale, ale toto sa napísalo samé, Vozo zľava z obrny otvoril defenzívu hostí sťa sardinky, jak nevládal, posunul Pílkovi, ten len predĺžil na Tónka a chlapec v plnom behu, obišiel dvoch a spoza šestnástky taký vingel, že keby né kvalitné základy, tak sa bránka prekotúla na cestu jak ten kriak z westernu.

18.minúta a 1:0.

A týmto sme dokonale zaskotačili i seba. Vraví sa, že pred smrťou sa človeku polepší, klinicky mŕtvy Vozo dostal spätnú prihrávku od Pílku a z miesta, kde Dudko v 2012 tom našiel posledné dve modzgové bunky Voza, Vozo len autisticky načechral míč na Dudkovu hlavu.

Najlepší, že kým letela lopta, tých pifungov, že kam si to kopol...

23. minúta a 2:0.

Tak nejak sa potom očakávalo, že opraty prevezme favorit, ale ajajáj, vzadu Marcelinho s pánom Hlinkom ukázali, kto je tu doma.

Pred nima Sedlo.

Tréner vypísali dve fiksky, aby nám ukázali, kde sú Kátlovčania najsilnejší. Ale Sedlo v laufe vymazal fiksky, tabulu, aj komplet zálohu hostí. Normálne že biely Ukulele, srry Makelele.

Typische situacion.

Hostia s vervou útočili, prihrali si naľavo, napravo, dopredu, dozadu, opäť naľavo, dopredu, áááá do tri na tretiu bodiek Sedlo, o pol metra mu narástla noha, akcia, vysúvačka, vpredu voľní všetci traja aj António s Humbertom Amorimom a s nimi bežal nenásytný Dušan.

Dudkov gólový apetít však aspoň do prvej poloviny zastavil gólman hostí. 

Do kabíny sme mohli ísť s trojkou, ale zradný stav nedovoľoval poľaviť ani na chvíľu. Niekto je šťastný, keď nájde štvorlístok, my sme našli šťastlivý trojlístok.
Maťo, Pílka, Sedlo.

Do druhého dejstva vstúpili lepšie hosťujúci hráči a prinútili sa trochu rozhýbať aj Pala v Site. Tak ale Palino na pána, ked sa oproti vám rozbehne, vyzerá to, jak keby sa Karpaty zosúvali.

A tak sme tých kritických 10 minút ustáli.

Síce já, 5 zákrokov a 8 faulov, ale sa mi lúbilo, že hosťujúci útočník ma ospravedlnil slovami: "Si starý a nevládzeš, preto fauluješ".

Stav stále 2:0.

Nechcem tu plytvať výrazmi ako esencia futbalovej radosti, futbalová almázia, epický výron, tak ale toto si zaslúži samostatnú kategóriu.

Maťo si po autovom vhadzovaní prebral loptu, obtočil sa kolom dvoch hráčov, pred šestnástkou si narazil s Pílkom a spätnou prihrávkou našiel na šestnástke Dudka, a čávo príklepom od tyče zvýšil na 3:0.

Absolútne nečakaný stav, ale vzhľadom k vývoju stretnutia zaslúžený. 

Víťazstvo začalo naberať reálne kontúry v 74.minúte, keď sa na päťke dostal k lopte osamotený Partizan Arťom a jasličkami zvýšil na 4:0.

Ustáli sme úvodný tlak hostí v druhej polovici, komfortne sme zvýšili na 4:0, iné mančafty sa nevyhnú drobným zaváhaniam.

Minútu na to, sme nedostúpením hráčov dovolili Kátlofčanom korigovať na 4:1, nasledovalo striedanie a polovička nášho mančaftu utekala k postrannej čiare s nádejou, že to bude práve on.

Ešte pred zápasom Marcelinho mal také reči, že prvý polčas, potom že 50-ta, 60-ta minúta, ale stavanie mája musí počkať, tiež sa nevyberá základný kameň kostola, keď sa začne stavať nákupné centrum.

Vynikajúci výkon Marcelinho korunoval aj gólom. Po ľavej strane sa vybral na ofenzívny výlet, prebehol hosťujúceho útočníka, pravému záložníkovi ukončil kariéru, dvom kátlovským obrancom dal dôvod na zamyslenie a spätnou prihrávkou hľadal Maťa.

Tak ale gól z tohoto nebol.

Uváčkovci potom, čo znížili, trafili žrď a nešťastne odrazená lopta trafila Marcelinhov chrbát.

78.minúta a 4:2.

Taký zvrat to nevidíš ani v rodinných prípadoch. Už tomu chýbal len ten teplý hlas toho komentátora.

Zrazu to nebola taká pohodička, našťastie som už kráčal smerom do kabíny, lebo pri mojom šťastí, by som trafil vlastnú od polovice, predtým aj potom sme mali šancí na 7 či 8.

Tónko výborný výkon, ešte keby trikrát prihral, kedy mal, nemusela polovica Hrnčiaroviec po góle na 4:2 ošedivieť.

Tak, ale tu sa ukázalo povestné Pílkovo filigránstvo. Nabehol si do voľného priestoru a loptu z kopačky pustil iba vtedy, ak videl spoluhráča v 120% šanci.

Akože klobúk dole pred celou zálohou, Maťo, Sedlo, Pílka ovládli stred, aby nakoniec nechali vyniknúť Antónia po kolmici v 93.minúte.

Keby ho nedal, tak asi hráme doteraz.

Bum, da tss.

5:2.

Konečne som videl trénera sa usmievať viac ako pol minúty. Lebo on ked pozre na mna tak má taký ten smutný úsmef. Že ústa sa hýbu, ale oči plačú.

Jáááj more, ale teraz po zápase že zvonkohra v očoch.

A počul som, že vraj sa predčerom Sklíčko s nékym máruval. Že vraj mu opasek zebrali.

Nevíte, jak to skončilo?

Nazdáááár.

PETER VOZÁR