Futbalová glosa: Tajomstvo víťazstva nad Dobrou Vodou je v meditácii Silviky Šuvadovej

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 23.5.2017, 07.00, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že futbal treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Ilustračné foto: Ján Král

reklama

Tentoraz písal o zápase Hrnčiarovce - Dobrá Voda 7:2 (klikni pre bližší kontext).

Milé svetielka,
týždeň po výprasku v Špačinciach sme sa dávali dokopy, každý ako vedel, ja som si pozrel nejaké videá Silviky Šuvadovej.

reklama

Cez týždeň nás opustili ilegáli, smer Paríž, správy od nich máme, sú v poriadku, zdraví a opálení. Chudák António, mohol si schuti zastrieľať, alebo pravdepodobnejšie by sa tak zaklučkoval, že by sa mu hlava ešte teraz točila.

Na hrote sme teda miesto miesto jemnej techniky nasadili ťažké mechanizmy, Falošného Voza a Dudka.

Vďaka posledne menovanému sme však na gól čakali až do 10 minúty. Pretože v 7. minúte Maťo zľava našiel Voza, ten ľavačkou loptu netrafil na päťke ideálne, ale zostala mu pod nohou, preto ju chrbtom k bráne posunul Dudkovi, ten však zabudol, že hrá v útoku a obrannou strelou poslal loptu do zámezí.

Vynahradil si to aspoň prihrávkou do behu mladšiemu Vozovi a ten v spomínanej 10. minúte otvoril svoj strelecký účet.

O minútu na to Dudko zopakoval z tej istej pozície tú istú minelu, ale Vozo vychytil streleckú štvrťhodinu, konečne trafil aj Dudko a jedným gólom do odkrytej brány zaknihoval dobrý výkon Maťo.

24.minúta a 5:0.

V tú chvíľu všetkých zaujímala otázka, či sme vo vesmíre sami.

Dobrovoďania pôsobili bezradným dojmom, loptu často strácali, v prvom dejstve to skúšali nepresnými pokusmi zdiaľky, keby sa ich pýtali, ako vyzerá náš brankár, nevedeli by.

Do 24. minúty sme hrali jednoducho, účelne, s priamym ťahom na bránu a loptami do behu a fungovalo to, Pílka so Sedlom ovládli stred a rovnomerne si gólovými prihrávkami rozdelili zásluhy na vynikajúcom stave.

To už začali šomrať aj diváci, že ani neni kedy skočiť do Stodoly, že potom nevidia góle. Tak sme im vyhoveli.

Prepli sme teda na režim šetriča obrazovky, hru sme síce stále mali pod kontrolou, ale nepotykali sme si s koncovkou.

Postupne sme zahodili aj nemožné, skóre preto nenarastalo a ustálilo sa na stabilnom stupni 5.

Polčas.

V kabíne som vyhral majstrovstá galaxie v lezení do rekta trénerisovi, ale nechcem tu písať, že ja som to hovoril, ale naozaj som to hovoril a to, že keď teraz súpera podceníme a nedajbože dá nejaký gól, bude veľmi ťažké vrátiť sa do hry. A tak aj bolo.

Začali sme a prvých 5 minút bago. Bohužiaľ však bez priameho ohrozenia brány.

A potom sme poľavili už aj tak zo zľavneného tempa a dovolili hosťom vrátiť sa na hriščo. Začali sme kopiť nepresnosti, súper zväčša nasťahovaný v a pred vlastnou šestnástkou začal na elektrokardiograme vykazovať znaky oživenia.

Rozumíme si. Taký ten dlhý tón a rovná čiara a potom, že tudu tudu.

Tak a z tudu tudu boli dva góly v našej sieti.

Už predtým bol Bufón prinútený vytiahnuť nejaké tie robinzonády, prvý gól prudká strela zo šestnástky, druhý strata v strede laxným preberaním lopty, opäť strela spoza šestnástky, do lopty vložil nohu dobre hrajúci Ivušo, ale len nešťastne zmenil jej smer tak, že putovala do opačného rohu, ako bol nasmerovaný Buffy.

74.minúta a já nervy jak Mečiar na otázku, odkiaľ zobral na Elektru. 

Diváci opäť začali šomrať, že teda zase až takto to v tom prvom polčase nemysleli, že už by bolo na čase aj nejaký gól streliť, tak ich v 75. minúte vypočul Sedlo a spoza šestnástky umiestnenou strelou zvýšil na 6:2.

Môj tlak prestal atakovať stratosféru. Skóre napokon uzavrel Há Róberto, Pílka mu prihral do behu a zoči voči brankárovi strelil premiérový gól. To bude drahé. Nehehehehe.

87. minúta a 7:2.

Ako je našim dobrým zvykom, ďalšie 100% šance sme nevyužili, po góle volal Pílkov pokus, ale dal to na Dudka.

To, čo na začiatku vyzeralo, že zatavíme svetelnú tabuľu, sme aspoň na koniec výkon zachránili a neurobili si druhý polčas úplnú hanbu.

Je však jasné, že s takým výkonom si o týždeň v Bučanoch a potom doma s Pavlicami moc neškrtneme. Leda tak so škrkátkom na slipoch.

I tak sme však posedeli, žeby sme Bufónovi zagratulovali k 45-im nahozeninám, takže kamoško, nech Ti to chytá aj naďalej. Ty musíš vedieť kto. :-D

A zdravíčko a šťastíčko, aj tej lásečky a tak.

Nakoniec sme nahádzali všetkých Vozovcov do kufra a z Octavie spravili Simcu, podvozok mala ešte nižšie než baštrnákov Veyron, alebo svedomie ministra znútra.

A nakoniec ešte otázka: Je možné, že by sme mohli ísť celé mužstvo do tej relácie o 10 rokov mladší?

Nazdáááár.

PETER VOZÁR