Otec brankára Spartaka Jakubecha: Prednosťou Adama je usporiadaná hlava

ŠPORT - Futbal - Spartak | 16.7.2017, 16.01, Ján Král

Adam Jakubech sa stal oporou trnavského Spartaka. V bránke predvádza výborné výkony, mužstvu v minulej sezóne výbornými zákrokmi neraz zachránil kožu. Niet divu, že sa okolo neho točia záujemcovia o jeho služby z vyspelej futbalovej Európy.

Rodina Jakubechovcov. Zľava otec Peter, mama Mária a syn Adam. Foto: Ján Král

reklama

Nie je to však prvýkrát, čo za Spartak chytá muž s priezviskom Jakubech. V roku 1997 trnavský dres obliekal Peter Jakubech, Adamov otec. Jeho návštevu Trnavy sme využili na spoločnú debatu.

Venujete sa ešte futbalu?

- Už nie. Svojho času som trénoval dorasteneckých brankárov v Prešove, už mi to ale časovo nevychádza. Pracujem na manažérskej pozícii, dá sa povedať, že mám na starosti správu majetku. Dochádzam mimo Prešov, mám pohyblivú pracovnú dobu, takže sa to s trénovaním ťažko zlaďuje.

reklama

Spomeniete si ešte na vaše trnavské časy?

- Áno, keď spolu so synom sedíme, rozprávame a neraz pospomíname. Dnes vidieť prázdne tribúny, to za našich čias nebolo.

Za vašich hráčskych čias neraz prišlo aj päťnásťtisíc divákov, niekedy aj plný dom. Ako sa chytalo v takom kotli?

- Ako každému brankárovi dobre, na to sa tešia všetci. Keď je v hľadisku iba torzo ľudí a počujete pomaly každý šum a kýchnutie, nepridáva to na pohode.

Bol tlak na hráčov väčší s plnými tribúnami?

- To nie je o tlaku ale o kráse. Hráča diváci nabudia, každý musí byť rád, že hrá v zaplnenom štadióne. Naopak, menej by mi vyhovovali riedko zaplnené tribúny, keď počuť každý pokrik.

Čo bolo pre vás z trnavskej éry najkrajšie?

- Práve divácky záujem. Pamätám si ako na náš prvý tréning prišlo tisíc ľudí. Ešte bol starý štadión s tréningovým ihriskom za východnou tribúnou. Družstvo preberal tréner Dušan Galis.

VIDEO z jesene 1997, Peter Jakubech chytal v úvodných zápasoch za Spartak:

Keď ste sa dozvedeli, že Adam dostal ponuku z Trnavy, ako ste vtedy reagovali?

- Kladne. Odchádzal som v tom čase do zahraničia, vravel som mu, nech ponuku prijme. V Trnave sa staval nový štadión, nechýbal divácky záujem a tlak na futbal. Tak to má byť. V Prešove ten tlak nezažil.

Začiatok nemal jednoduchý. Po jeho príchode dostával prednosť brankár Ivan Kelava. Keď aj neskôr dostal príležitosti v áčku, niektoré zápasy mu nevyšli. Nemali ste obavy, ako to s ním v Trnave dopadne?

- Nemal to jednoduché, ale nemyslím si, že to bolo o tom, že mu vtedy tie zápasy až tak nevyšli. Nevravím, že nespravil žiadnu chybu, ale nešlo až o také podstatné zaváhania ako sa o nich hovorilo. Zobral to však perfektne, rozprávali sme o tom, išiel si svojou cestou. Nezaťažoval sa kritikou a to je dobré.

Dnes patrí k oporám Spartaka, fanúšikovia ho dokonca zvolili za najlepšieho hráča uplynulého roka. Kde podľa vás nastal bod zlomu, ktorý Adama odpichol k nástupu do súčasnej výbornej formy?

- Dostal dôveru a zacítil to. Udomácnil sa, každý mladý hráč potrebuje, aby cítil, že ho tréner podrží a mužstvo akceptuje. Presvedčil o kvalitách a potom to už išlo samo.

V čo je podľa vás jeho najväčšia brankárska sila?

- Nezhrnul by som to do jednej vlastnosti, je pomerne komplexný. Jeho veľkou prednosťou je však usporiadaná hlava. Dokáže sa mentálne pripravovať počas celého týždňa, neovplyvňujú ho rušivé momenty z okolia. To je veľké plus.

Odborníci chvália aj jeho hru nohou, často sa zapája do rozohrávky. Zmenilo sa v tomto výrazne ponímanie brankára oproti vašim aktívnym časom?

- Iste je to rozdiel, my sme neboli až tak nútení hrať nohami, i keď neskôr aj na nás vznikol tlak hrať nohou. Zažil som však ešte časy, keď ste mohli brankárovi dať malú domov, takto sa v zápasoch často zdržiavalo. Hru nohou priniesla doba a futbalový vývoj. Každý moderný brankár už to musí ovládať. Aj Adam má ešte čo zlepšovať v tomto smere.

Ako si spomínate na synove futbalové začiatky?

- Bol štvrták na základnej škole, paradoxne, začal ako hráč. Do bránky sa dostal asi po polroku.

Kedy ste pochopili, že by z neho mohol byť kvalitný brankár v slovenskej lige, či možno aj v zahraničí?

- Už keď bol malý chlapec, naťahoval si moje brankárske rukavice, rád v nich pózoval. To bolo jeho. Keď zaujal post brankára, bolo vidieť, že medzi troma žrďami sa vie postaviť úplne inak ako ostatní chlapci. Chytil loptu do ruky, nemal s tým problém. Nebál sa zákrokov, tvrdých striel, hádzal sa, nemal problém.

Otcovia bývajú najväčšími kritikmi svojich synov, čo sa športu týka. Boli ste taký aj vy?

- Kritický som býval, myslím si ale, že mu to len pomohlo. Mali sme dohodu, že ho vždy upozorním na chyby, pretože dobré sa chváli samo a vidí to každý.

Aj dnes ho ešte upozorníte, keď mu niečo nevyjde?

- Už nie, na to má trénera Pavla Kamescha. Život profesionálneho futbalistu je o niečom inom. Keď bol v Prešove, konzultovali sme veci, v Trnave už má na to ľudí.

Prerástol už výkonom svojho otca?

- Myslím si, že áno.

Adam Jakubech počas zápasu s Györom. Foto: Lukáš Grinaj

Viac ako rok sa rozpráva o potenciálnych záujemcov o Adamove služby. Možno prestúpi už v lete, možno nie, to sa uvidí. Keby ste mu ale vy mali poradiť, uprednostnili by ste letný transfer do zahraničia alebo zotrvanie v Spartaku?

- Poradil by som mu, aby ešte rok zostal v Trnave. Má ešte čas, stále má len 20 rokov. Odchytal jednu sezónu, ak ju kvalitatívne potvrdí, môžeme sa baviť o ďalšom kroku. Samozrejme, má nejaké ponuky, ale mám dojem, že sa v Trnave skladá dobré mužstvo a zotrvanie v klube mu neublíži.

Keď minulý rok vyšiel v Športe článok, že Adama má v hľadáčiku Arsenal Londýn, rozbúchalo sa vám srdce?

- Nie. Takých článkov už bolo a o iných hráčoch.

Ako ste prežívali jeho nomináciu na šampionát hráčov do 21 rokov v Poľsku?

- Potešilo nás to rovnako ako Adama. Samozrejme, prial som si, aby dostal šancu v zápase, bolo to na rozhodnutí trénera Hapala. Stavil na skúsenú jedenástku, ktorá bojovala o postup. Treba vidieť, že na lavičke zostali aj iní hráči, nielen Adam. Bol som v Poľsku na každom zápase, milo ma prekvapilo, ako dobre zvládli chalani najmä prvý a tretí zápas. V tíme bola veľká sila, hráčov turnaj zastihol vo výbornej forme.

Chodievate na ligové zápasy Spartaka pravidelne?

- Keď sa dá, tak takmer vždy. Nemáme malé deti, takže si to môžem dovoliť. Adam súrodencov nemá, vraví sa, že dobrého je málo. (smiech)

Kto je Peter Jakubech?

Narodil sa 22. júna 1971. Po Považskej Bystrici a Chebe prešiel do Tatrana Prešov, kde si počas šiestich rokoch spravil v slovenskej lige solídne meno. V lete 1997 ho angažoval trnavský Spartaka ako náhradu za Stanislava Fišana.

V novotvoriacom sa mužstve odchytal štyri ligové zápasy a štyri v pohári UEFA. Nevyšiel mu zápas na pôde PAOK Solún, ktorý andeli prehrali 3:5, postupne sa dostal na lavičku náhradníkov.

Jeho ďalšie kroky smerovali do Žiliny, neskôr pôsobil v Ružomberku, Dukle Praha, Českých Budejoviciach, Bardejov a Ličartovciach. S manželkou Máriou majú jediného syna Adama, ktorý aktuálne chytá za Spartak.