Príbeh Patrika Križana: Na škole ho šikanovali, teraz je majstrom sveta v kickboxe

ŠPORT - Bojové športy | 22.7.2017, 08.00, Ján Král

V závere júla bude mať ešte len 19 rokov, už sa však hrdí titulom majster sveta. Patrik Križan nedávno vyhral titulový zápas asociácie WKU, keď Olgierda Michalskiho "vybavil" v ringu za 40 sekúnd. Zadným vysokým kopom mu uštedril K.O., čím uviedol zaplnenú Mestskú športovú halu v Trnave do radostnej extázy.

Patrik Križan sa počas júnovej Noci šampiónov stal majstrom sveta vo svojej kategórii. Vpravo vzadu tréner Adrián Polakovič. Foto: Štefan Bajzath

reklama

Rodák zo slovenského Ríma, ktorý už niekoľko rokov žije s rodičmi v Brestovanoch, je momentálne na športovom výslní. Málokto však vie, akými útrapami si musel v minulosti prejsť a čo všetko stálo za jeho cestou na vrchol. Patrik Križan v rozhovore pre trnavskyhlas.sk vystupoval otvorene a bez zábran. Ako pravý šampión.

Keď ste prišli na prvý tréning, údajne ste budúceho majstra sveta ani zďaleka nepripomínali...

- Mal som zhruba 115 kilogramov, keď som ako 15-ročný prišiel za trénerom. Mojím zámerom bolo schudnúť. Adrián Polakovič sa mi začal hneď venovať, aj keď ma upozornil, že prvý mesiac musím chcieť hlavne ja sám. Po čase ma brával na tréningy aj so skúsenejšími chalanmi. Zo začiatku sme trénovali dva - trikrát do týždňa, neskôr sa intenzita stupňovala. Patrí mu vďaka, že ma zobral pod krídla.

reklama

Mladí futbalisti snívajú, že si raz zahrajú za európsky veľkoklub. Keď ste začínali, mali ste predstavu, že raz budete slávnym kickboxerom?

- Nie, nikdy som takto neuvažoval. Tréner mi povedal, že do prvého zápasu môžem ísť zhruba po štyroch - piatich mesiacoch tréningu. Ešte som ale mal stále nadváhu, i keď už nie takú hroznú. Nad veľkými úspechmi v ringu som ale nerozmýšľal.

Na škole ste to vraj pre nadváhu nemali jednoduché...

- Trénovať som začal ako stredoškolák a vtedy sa veľa zmenilo. Na základnej škole ma šikanovali, boli to nepríjemné chvíle, mnohí sa mi posmievali, niekedy som nechcel chodiť ani do školy. Často museli prísť problémy riešiť rodičia. Otec je priamy a ostrý, na dva týždne sa situácia po jeho príchode zvykla upokojiť, potom sa to ale vrátilo s ešte väčšou intenzitou. Sem tam si na to spomeniem, ale už sa iba nad tými momentmi zasmejem. Veľmi som chcel vtedy napredovať, skúšal som hrávať futbal i hokej. Kickbox ma ale chytil najviac. Veľmi zavážil kladný vzťah s trénerom, inde som to tak necítil, akoby si každý pýtal iba peniaze a bolo mu pritom jedno, ako to vyzerá na tréningu.

Keď sa teraz postavíte do ringu, nemáte ešte pred očami ako súpera tváre chlapcov, ktorí vám znepríjemňovali život na základnej škole?

- Vôbec nie, nad to som sa povzniesol. Teraz normálne fungujeme a komunikujeme. Beriem, boli sme deti a v mnohom hlúpi.

Ako dlho trvalo toto obdobie?

- Zhruba štyri roky, až po koniec školy.

Predtým než sa začal venovať kickboxu. Foto: archív pk

Čo ste museli spraviť, aby ste začali chudnúť?

- Samozrejme som si musel upraviť jedálníček. Veľmi mi v tomto smere pomohla mama, že varila špeciálne pre mňa. Musel som vynechať všetko sladké, vyprážané, tukové jedlá, prestal som piť sladené nápoje, nahradil ich iba minerálkami a čistou vodou.

Čoho ste sa vzdávali najťažšie?

- Koláčov. Hlavne po zápase, alebo keď mám dobrú váhu si však ešte z času na čas doprajem. Keď som ale začal s kickboxom, schudol som od januára do júla tridsať kilogramov. Rázne som na pol roka sekol všetko, čo telu škodilo. Stlačil som váhu zo 115 na 86 kilogramov a už si ju udržoval. Sem-tam mi ešte nejaký kilogram vyskočí, ale to s trénerom v priebehu tréningu spálime.

Ako reagovalo okolie, keď sa rapídne zmenil váš vzhľad?

- Samozrejme, pýtali sa, čo robím, ako som to dokázal? Popravde, nesledoval som váhu prvé tri mesiace. Keď som sa potom postavil na váhu a mal som o dvadsať kilogramov menej, motivovalo ma to ešte viac. Videl som, že sa to dá. Bol som mladý a tuk som rýchlo spaľoval. Po tréningoch som chodieval ešte aj do sauny, čo tiež pomáhalo. Najťažšie bolo zhodiť posledné dve - tri kilá do váhy. S tým sa borím aj teraz.

Patrikove kopy sú pre súperov často posledným inkasovaným úderom v zápase, mnohí po nich prehrali zápas K.O. Foto: Štefan Bajzath

Keď ste nastupovali na prvý zápas, aké emócie vami prebiehali?

- Adrenalín bol veľký, no strach som nemal. Stres cítim pred každým zápasom doteraz. Ide ale o zdravý stres, kto tvrdí, že také niečo pred súbojom necíti, tomu neverím. Prvý zápas som mal na majstrovstvách Slovenska. V klasickom pavúku som prehral na body. Moja premiéra bola strašná, pripomínala vidiecku bitku.

Víťazstvo prišlo hneď v druhom zápase?

- Áno, v klasickej lige som vyhral na body. Potom už išli stretnutia rad za radom a prichádzali víťazstvá.

Spomeniete si na zápas, kde išlo o tvrdú prehru?

- Počas ME som ako junior musel zápasiť s mužmi, pretože v kategórii nebol môj vekový rovesník. Viedol som celý zápas, ale v treťom kole mi súper zlomil nos. To zranenie bolo dosť vážne, ale dostal som sa z toho.

Nemali ste chuť niekedy s týmto športom skoncovať?

- Úplne nie, ale samozrejme, zo začiatku som to nezvládal ideálne, chodieval som domov unavený. Tréner sa síce snažil ma zasväcovať do športu jemne, aby ma neodplašil, ale niekedy po sparingoch, keď som mal tvár doudieranú a všetko ma bolelo, to bolo ťažké. Teraz už ani neriešim, či mám nejaký šrám na tvári. Všetko sa zahojí...

Premostíme ešte raz k futbalu. Pre Spartak je najväčším rivalom Slovan, má podobného rivala aj Patrik Križan?

- V mojej váhe je päť - šesť borcov, ktorí patria k špičke a chcem ich poraziť. S trénerom budeme pracovať, aby sme ich zdolali, hoci by som ich nenazýval rivalmi v zmysle, aký ste popísali.

V akcii počas Noci šampiónov. Foto: Štefan Bajzath

Ktoré víťazstvo si ceníte najviac?

- V Taliansku na majstrovstvách sveta som bol ešte vekom junior, no zaradili ma k mužom a všetky tri zápasy som vyhral K.O. Porazil som francúzskeho profesionálneho borca, dvanásťnásobného majstra Poľska a vo finále aj Kanaďana, ktorý bol šampiónom v MMA.

Akú métu si teraz pred seba kladiete?

- V septembri ideme na európsky pohár K1 do Prahy, kde bude kvalitné obsadenie. Následne 3. novembra by som chcel ísť na MS WAKO do Budapešti, kde chcem zabojovať o titul, aj keď viem, že to bude medzi mužmi v silnej konkurencii ťažké.

Vráťme sa ešte k titulovému zápas na nedávnej Noci šampiónov v Trnave. Hala bola poriadne zaplnená, hnalo vás to dopredu?

- Samozrejme, lepšie sa boxuje, keď sú diváci na mojej strane. Doma som síce pod tlakom, ale podpora je neskutočná a ľudia posúvajú človeka ďalej.

Ako prežívajú zápasy vaši najbližší?

- Priateľka Katka aj mama sa o mňa boja. Čo sa ale týka mamy, vždy chce byť prítomná na súbojoch. Drží mi palce. Zo začiatku to bolo ťažšie, jej obavy ma vedeli znervózniť, ale teraz už máme skúsenosti zo zápasov nielen ja ale i ona, zostáva ticho, drží mi palce, bojí sa, ale moje súboje si nenechá utiecť. Otec je tvrdší, stále mi hovorí, že si mám dávať pozor na nos. Berie to však tiež, rodina si už zvykla. Zo začiatku ma odhovárali, aby som s kickboxom prestal, ale už pochopili, že to nemá význam.

Chcete sa tomuto športu venovať profesionálne?

- Určite chcem ešte niekoľko rokov pokračovať. Dlhodobé méty si nekladiem, ale chcem zabojovať o dobré umiestnenie na majstrovstvách sveta WAKO, lebo v tejto federácii som ešte nevyhral. Rád by som tiež odbúchal ďalšie profi zápasy. Na Slovensku sa kickboxom živiť nedá, dá sa len privyrobiť si. Do budúcna sa chcem venovať trénovaniu mládeže. Mnoho ľudí si myslí, že kickbox nie je šport na úrovni, ale dieťa sa tu naučí disciplíne, odolnosti a nadobudne mnoho ďalších potrebných vlastností.

Vyštudovali ste za mechanika strojov a zariadení. Bude to vaša pracovná cesta?

- Týmto smerom sa uberať nechcem. Keby prišlo k tomu, že musím, tak sa v odbore nestratím, ale žeby som po tom túžil, to sa nedá povedať. V štúdiu pokračujem od septembra na Trnavskej univerzite v odbore sociálna práca.

S trénerom Adriánom Polakovičom na šampionáte v Taliansku. Foto: archív pk

Vzťah s trénerom Adriánom Polakovičom si pochvaľujte, vie však na vás byť na tréningoch aj nepríjemný?

- Jasné, je tvrdý, keď niečo flákam, dá mi to pocítiť. Keď ale vidí, že som unavený, dokáže ma pochopiť a zľaví mi z tréningovej dávky.

Tiež patril k špičkovým trnavským kickoboxerom. Už ste pocítili tvrdosť jeho rany?

- Veru hej. Keď som začínal, ušiel sa mi rázny hák. Doteraz si na to živo spomínam.

Okúsil aj tréner silu vášho úderu?

- Sem-tam sa stane, že na lapách sa šmykne rukavica. Pochopiteľne, zabrať dostávajú hlavne jeho ruky, nečudujem sa, že po celom dni môže byť unavený, lebo boxovať s 86-kilogramovým protivníkom nie je žiadna sranda. A to má ešte ďalších zverencov, ktorých trénuje.

Keď obavy nahradí radosť

Pre žiadnu mamu nikdy nie je jednoduché sledovať, ako jej syn bojuje v ringu. Marta Križanová nie je výnimkou.

Marta Križanová roky pracuje v predajni Mäsovýroby Gašparík. Foto: Ján Král

"Predpokladali sme, že kickbox bude brať len ako prostriedok na zlepšenie kondície a na vylepšenie postavy. Chytilo ho to ale tak, ako chytilo. Keď ho vidím v ringu, stále mám veľké obavy. Po rozhodujúcej rane mi ale odľahne a cítim nevýslovné šťastie," hovorí Patrikova mama.

"Niekedy by sme najradšej s manželom vybehli do ringu obaja a vyriešili to, samozrejme, nemôžeme si to dovoliť," pridáva s úsmevom.

Keď Patrik začal športovať, potreboval zmeniť stravu. V tomto mu pomohla rodina. "Varila som špeciálne podľa jeho jedálnička, to platí stále, inú stravu máme my, inú on," dodala žena, ktorá už jedenásť rokov pracuje v mäsiarstve Gašparík na trnavskej Kopánke.

Žiadny strach a žiadne limity

Patrik Križan zatiaľ zviedol 41 súťažných zápasov, 34 vyhral, z toho v 21 súbojoch zostrelil súpera K.O. Každopádne, vášeň našiel tento mladý talent nielen v kickboxe ale aj tetovaniach.

Takéto tetovanie má na stehne. Foto: archív pk

Na rukách má zvečnené svoje iniciály a znak starej gréckej Sparty. Na stehno si dal vytetovať citát Muhammada Aliho, známeho boxera: "Keď chceš byť šampión, musíš veriť, že si najlepší. Ak nie si, predstieraj, že si. Nič nie je nemožné."

Na ramenách má vytetovaný ďalší nápis v angličtine: "Žiadny strach a žiadne limity." Treba uznať, že zatiaľ tieto heslá napĺňa do bodky.