Futbalová glosa: Najvyšší čas, aby nás prišli farárko pozrieť. Asi aj s exorcistom

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 25.9.2017, 17.37, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že futbal treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Ani na ihrisku v Suchej nad Parnou šťastie Hrnčiarovciam neprialo. Foto: archív hlas.sk

reklama

Tentoraz písal o zápase Suchá nad Parnou - Hrnčiarovce 1:0 (klikni pre bližší kontext).

Milí priatelia,
minulý týždeň sa k absencii glosy takmer pripojila aj abstinencia autora, lebo šak to auto musí niekto do toho Popradu odšoférovať a potom aj naspäť.

V nedeľu sa to napravilo, doobeda sme sa rozlúčili s priateľmi z Frankfurtu, mali u nás silný víkend a vyzeralo to, že už im nezaberá ani tradičná slovenská medicína z ihličnatých lesov.

reklama

Chlapci z Hrnčiaroviec to teda museli v sobotu s Dolnými Orešanmi zvládnuť bez presstitútkovského pokrytia a ako je našim dobrým zvykom, miesto toho aby sme do polčasu súperovi naložili 5 kúskov, chronicky známi vrahovia opäť úradovali.

A tak sme opäť pykali. 0:2.

Inak v utorok v týždni sa mi snívalo, že glosu napísal Jeďo, ja som si ju dokonca stihol aj prečítať, no neskutočné veci tam ten chalan dal. Škoda, že som si ju nezapamatal.

Tak reku už nebudem písať dvakrát o tom istom, keby ste ju nenašli, napíšte Janovi, nech ju dá naspátek.

Tento týždeň sa už teda na neho spoliehať nebudem, ešte by ma hentakým štýlom vysáčkoval z redakcie.

Suchá nad Parnou, minulý rok sme prehrávali a to sme boli ešte len vo Zvončíne. Raz darmo, je to vinohradnícky kraj, my čo móžeme ponúknuť? Hrnce?

Dobre, to bolo minulý rok, tento ročník to už bolo o trochu lepšie.

Píšťalka síce pískala mierne na domácu stranu, my sme však opäť začali nepresnosťami, sami sme sa dostávali pod tlak, z ktorého však rezultovali len závary pred našou šestnástkou.

Takže bez výhovoriek, prvý gól domácich po centri zľava ide na úkor našej nekoncentrovanosti. 19. minúta a hlavou zápas rozhodol koníčkom Fridrich - 0:1.

My sme do 20. minúty bránu ohrozili leda tak pohľadom.

V polovici prvého dejstva sme sa na mäkučkej ďatelinke konečne trochu našli a kombinačne sme domácim robili nohy.

Našiel sa aj Paťo zľava pri bufete a domácim predviedol zopár krídelných akcií. Na opačnej strane sa o úniky do krídla pokúšal Dudko, zvyčajne lúbi v takýchto situáciách trafit krížnou strelou vingel, v nedeľu mu však nebolo súdené.

Z jednej aj druhej strany sme mali pár prienikov po stranách až k rohovej čiare, ale trpeli sme na nepresnú finálnu prihrávku.

Ak nám aj vyšla, ako Paťovi prudký center rovno na Dudkovu hlavu, pred opustenou bránou mu lopta trafila hranu a nad.

O zvrat sa pokúsil Sedlo po narážačke, keď vnikol až do pokutového územia domácich, loptu mal však na ľavačke, snažil sa prehodiť si ju, medzi dvomi stopérmi však o loptu prišiel.

Polčas, stále 1:0 pre domácich.

Úplne hrateľný súper, ale to sú však hádam všetky mužstvá, úplne ale úplne najťažším súperom sme si sami.

Aj druhú plovicu zápasu sme pokračovali prevahou, zo zadu sa do kombinácií púšťali aj tradične dobre hrajúci Marcelinho s Ivušom, svetlé chvíle a ofenzívne chúťky ukazovali aj obaja krajní obrancovia Milanko s Robertom.

Inak oni majú aj všelijaké iné chúťky, ale to sem nepatrí, pravda vy maškrtníci.

V strede dominovali Sedlo s Jeďom, najmä Jeďo prekvapil aj sám seba, že to všetko stíhal, vypýtal si prihrávku, naznačil prihrávku, brániacich súperov striasol jak slépka hnoj, prihral alebo vystrelil. Na našu smolu vystrelil len tesne vedľa, alebo mu loptu zblokovala obrana.

V 53. minúte, teda v posledných sekundách môjho pobytu na ihrisku mi ešte gól z kopačky vzal domáci obranca, ktorý do strely vložil nohu, konečne sa mohol trafiť aspoň jeden Peter Vozár, ale opět zmar, bída a nicota.

To však platí asi na všetkých, ktorí sa v Hrnčiarovciach postavia do útoku.

Necelé tri minúty stačili Kurovi na to, aby kolenom v prvej čistej šanci minul bránku, o ďalších 5 zase v situácii jeden na jedného neminul brankára, o ďalších 10 mu gólovku reflexívne vyrazil domáci gólman.

A to bol iba Kuro.

Do šancí sa tradične dostal aj Sedlo, šťastie skúšal spoza šestnástky strelou k tyči, skončila však mimo v p... poli.

Po rohovom kope tesne minula vingel domácej brány aj jeho prudká hlavička, no a korunu všetkému nasadil Dudko, ktorý hore príkladne bojoval o každú loptu, ale v čistých šanciach sa nedokázal presadiť.

Gól visel vo vzduchu, zápas som sledoval aj spod sprchy, to by bolo veliké prekvapenie, keby ho dáme a na vrchu radujúcej sa kopy by bol nejaký štrbavý adamita.

Ale nedali sme, v jatelinovom trávniku sme ten povestný štvorlístok nenašli, zato domáci nimi určite kŕmia zajacov, pretože v 92. minúte opäť Dudko sám pred domácou bránou mal čas si loptu pripraviť, aj si ju pripravil, obstrelil brankára a lopta sa zatrepotala v sieti.

V zadnej. Za bránkou.

Akože, dovi, dopo.

Najvyšší čas, aby nás prišli farárko pozrieť. Asi aj s exorcistom.

A nemám žiadnu veselú historku na záver, balóne si voľne poletujú po byte a už sú trochu sfučané, tak má panička sem tam zástavu srdca, ako sa zobudí, že kdo jej stojí nad posteľou, keď je sama doma.

Nazdááár.

PETER VOZÁR