Futbalová glosa: Na turnaji v pilke nožnej sme boli druhí, na parkete prví

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 23.10.2017, 17.40, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že futbal treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Spoločná fotografia účastníkov turnaja v Poľsku. Foto: archív pv

reklama

Tentoraz písal o turnajoch mestských polícií, na ktorých sa zúčastnil ako hráč. 

Milí priatelia,

sezóna výberov mestských polícií a hostí skončila u našich severných susedov v poľskom Zabrze. Predtým sme absolvovali turnaje v Hodoníne, doma v Modranke a Bohumíne.

reklama

Ja viem, strašne suchý úvod, ako v hube v sobotu ráno.

Ta ale dačo trebalo napísať, nach to aj vyzneje ako "úvodom môjho listu..."

Prvý turnaj tot, kúsek, čo by slinou dohodil a kamenom doplul sa odohral hentam za tými kopcami, v Hodoníne. Presunuli sme sa vo viacerých skupinách, manažment v autobuse, druhá skupina na aute a my kovaní športovci na bicygloch.

José tam v rámci kondičného tréningu prebehol.

Po kvalitnej rozcvičke, ešte kvalitnejší výkon, nad tímom Bohumína sme jasne dominovali výsledkom 7:2, ked sa utrhol Bugro so štyrmi banánmi.

V útoku hral v tandeme s bratom, ten dal tuším dva, ale spoločne môžu založiť krematórium, to by im išlo, na to, koľko šancí spálili.

Hrali len tri tímy, automaticky teda zápas s domácim Hodonínom bol finálový. Ako v prvom, tak aj druhom zápase na ihrisku dominoval jeden muž, pán Ladislav z Opoje.

Hlava hore, v nohách magnet, v strede hrišča bol takmer pri každej lopte, či ju dostal, či vybojoval, radost pozerat.

K jeho epickému výkonu sa pridali ďalší, trebárs taký Mirko Tenký vzadu s Jeďom vynikajúco, akurát nám tam chalan furt opadával. "já odpadnem" a už aj išol dole jak kabela.

Aj tým, že sme hore menovaným zdarne sekundovali, sme nakoniec po tvrdom boji zaslúžene 3:1 vyhrali, keď sme rozhodujúci gól strelili v posledných minútach zápasu. Naspäť sme mohli ísť za odmenu autobusom.

Doma nás ako sa hovorí, čakala neľahká úloha, obhajoba prvého miesta zo spomínaného Hodonína.

Mierne obavy vzbudzovala aj neúčasť niektorých kľúčových hráčov a už aj viac ako štvrťstoročie trvajúca tradícia turnaja, ktorý organizuje stále ten istý kolektív.

Opäť Bohumín a od úvodných minút sme rozptýlili všetky chmúry. Najmä motorový Jožko mal svoj deň.

Zprava hýril aktivitou, ako sa hovorí, konečne to svoje hýrenie nasmeroval správnym smerom a odmenou mu boli strelené góly.

Skóre otváral hlavičkou po rohu Mirko Tenký, ktorý doma odpadol už len dvakrát, nakoniec zápas skončil hokejovým 8:0. José 4.

To už sme boli, čo sa týkalo finálového zápasu mierni optimisti aj vďaka tomu, že sme v priamom prenose videli ako v zápase o postup poľský obranca zvaný Kosič postupne redukuje počet hráčov Hodonína, až ich zostalo len osem.

No a nebolo ich osem. Bratři se pobratřili a spoločne Bohumín aj s Hodonínom vybrali to nejlepší, co měli a my sme mali problém.

Vybrali takmer všetkých okolo tridsiatky. Mladí chalani išli ako sršni, my ako favorit, kým sme sa prebrali z liturgie bolo 1:0.

Zápas predtým to bola almázia. Osem gólov v sieti Bohumína nás uspalo, darmo po pravej strane vrnždal motorový Jožko, ked mu nemal do prihrát.

Raz darmo, kemu čest, temu čest. Teraz cvičí šecko v dosahu MTT. Že je kondičný tréner, ukázal aj v meskej televízii, ale aj na hrišči.

Bohužial, čo nám fungovalo v prvom zápase, do finále sme nepreniesli. Náznaky tam boli, ale Bugro to chcel všetko zobrať na seba, ale čím viac sa snažil, tým viac sa v úmornom horku smažil.

Kvalifikační výběr nás, ako sa hovorí, dokonale zaskočil. Miestami taký tlak, že myslíte, že máte malý byt? Všetko je relatívne. Ked vás chytia tlaky, zrazu aj chodbička v garzónke je ako piata etapa túr de fráns.

Ten Andrej to už fakt nechcel. ...a českého slavíka získává... Karel Gott ...a cenu pre najlepšieho brankára získava ....Andrzej Potockowy. Rok čo rok, ten istý scenár, ten istý brankár. Ale po týchto fázach zaslúžene.

Aj vďaka nemu sme polčas uhrali na 0:1. Samosebou aj vďaka Nováčikovi, lebo nikdy som ho nemal rád ako protihráča. Obídeš ho, potom brankára, vystrelíš do prázdnej brány a trafíš Maja.

Zápas zdramatizoval motorový Jožko, ktorý podpornou lavačkou nedal hosťujúcemu gólmanovi pod brno šancu.

Teraz to už bolo, kto z koho. V úmornom horku, že už sme aj minerálku pili, sa hra prelievala z jednej strany na druhú a vo vyrovnanom druhom polčase sa Hodonínčania ujali vedenia na 2:1, my sme zahodili aj nemožné, ako sa hovorí, bozkávali sme si lakeť.

Že to teraz skúšaš, čo?

Tak nám identickým výsledkom vrátili požičané. V Modranke boli aj baby s guláma, teda nie priamo Serena s Venušou Williams, možno ešte tak venušine guličky, ale totok som chcel, súbežne s futbalovým turnajom sa hral aj kolkársky turnaj, kde dievčatá z Trnavy rovnako ako my v konkurencii ďalších troch tímov obsadili druhé miesto.

Letná prestávka, v septembri prvý turnaj v Bohumíne, tak ale tam som nebol, lebo ma pozvali Lujza s Didou na loď, tak len krátke info. Opäť druhé miesto a Andrzej zase vyhlásený za najlepšieho brankára.

V Modranke sa predstavili aj ženy. Na turnaji v kolkoch.

Nakoniec nás čakal výjazd k nášmu severnému susedovi do rázovitého baníckeho mesta Zabrze.

Náročnú cestu sme zvládli bez straty čo i len jedného hráča, dostalo sa nám oficiálneho privítania od popredných zastupiteľov mesta, akurát Jožko sa stále pýtal na jeho priateľa Kofúza.

Potom sme sa vymočili. A v miestnom aquaparku si i na tobogáne zašantili a vybrali sa spoznávať aj nočnú kultúru mesta, opäť bez strát na životoch.

Ráno nás čakala dvojzmenná šichta v šachte, obrazne povedané, rozhodlo sa, že turnaj sa predsa len odohrá vonku (k dispozícii bola aj najväčšia krytá futbalová hala v Poľsku) a to aj napriek tomu, že celkom kosa a mrholilo.

Hovoríme si, aspoň nefúka. Jasné, nazdáár a zaduli vetry a rozpršalo sa.

Rozlosovanie nám prinieslo výber štátnej polície. V úvode to bol taký zoznamovací futbal, ktorý priniesol dve šance, pološance na oboch stranách.

V 7. minúte sme však inkasovali zo zaujímavo nariadenej jedenástky. Verím, že hlavný arbiter si týmto počinom aspoň zahladil nejaké resty, ktoré by voči nemu mohla polícia mať.

Od tohto okamihu sme sa však naštartovali a zapamätajte si toto meno: Kamil Ivanovič. Lebo už ho nebudete nikdy počuť, on sa totiž volá Emil Ivanovič, len tréner ho premenoval.

Taký talent, a že kde sa zjavil? Náčelník ho našiel na fajčiarke. Teda na mieste vyhradenom pre fajčiarov, nie na dievčine s orálnou obsesiou, aby nemal doma problémy.

Kamilko, síce najmenší na trávniku, v premiére za výber spravil zo súpera trhací kalendár. Tí boli nešťastní, nikde nikoho, schovaný v tráve číhal a zrazu vyletel na lopty za obranu a zoči voči brankárovi mu 5-krát nedal šancu.

Bugro, ktorý ležal doma so soplíkom, bude mať čo robiť. 5:1. Vynikajúci výkon, spokojné bolo aj vedenie tímu, už sme vedeli, že naspäť budeme môcť ísť autobusom, otázkou bolo už len, či ťahať, tlačiť, alebo sa viezť.

Čakal nás už len domáci výber policie miestnej. Veľmi ťažký súper, ale nepřítel se nelekejme, na množství nehleďme, za domácich nastúpil aj hlavný rozhodca.

Rozhodli sme sa začať pozorne v obrane, čo sa nám aj darilo, súper si síce vytvoril pár šancí, tie ale zväčša leteli mimo bránu, vzadu obetavo Tomáš, Roman, Majo, Juro, v strede Andrej, Filip, José, Stanko, dokonca sem tam aj ja, sme nedali Darekovi a spol. dostatok času na prípravu k streľbe.

Podarilo sa im to iba jedenkrát v 15. minúte, kedy Andrzej kapituloval. Ale stále dobre, občas sme domácim podkúrili v jesennom počasí aj my.

Polčas.

Len vydržať, všetko ostatné bude bonus. A ten aj prišiel. Pred šestnástkou sa dostal k lopte opäť Kamil, zamieril a k tyči nedal domácemu gólmanovi šancu. 1:1.

A mohlo byť ešte lepšie. Po kombinácii zprava si loptu posunul José a ak by v poslednej stotine neuskočil, dnes by bol o oba členky kratší, keď 1.90 m vysoký a 105 kg vážiaci Kosič vletel pred šestnástkou do sklzu oboma nohami.

Našťastie si loptu neposunul, lebo by ho vyzul jak autonehoda v 200 kilometrovej rýchlosti. Na svadbu by si potom asi priniesol členky pod pazuchami, alebo čo.

To už sa schyľovalo k penaltovému rozuzleniu. Ktoré aj prišlo. Trpezlivosť ruže prináša, aj hlavnému sa oplatilo počkať na Nováčikov kontakt dve minúty pred koncom a nekompromisne ukázal na biely bod. 2:1. Koniec.

Ako minulý rok, tak aj tento v turnaji pilky nožnej opäť druhé miesto. Ale so cťou. Večer už emócie opadli, na miestnom ranči sme boli potom jednotkou na parkete.

Celková bilancia: jedno prvé miesto a tri druhé. Áno, tri druhé, môže sa niekomu máliť, ale čo my by sme za to v Hrnčiarovciach dali.

Záverom, už len poďakovanie všetkým, ktorí sa postarali, organizovali, bojovali, za skvelý kolektív hráčov aj funkcionárov, o tomto je ten futbal.

Aj o zábave. Politicky nekorektnej, genderovo nevyváženej, aj sexisticky motivovanej.

Ako spravíš zo sliepky pitbulla? Vezmeš si ju za ženu.

Nazdáááár

PETER VOZÁR