V Trnave otvorili retro múzeum, vystavuje aj disko guľu na kolesách

AKTUALITY - Trnava | 15.2.2018, 09.00, prispievatelia

Trnava má nové múzeum. Okrem tradičného, hudobného a literárneho pribudlo múzeum mapujúce technické vybavenia domácností v 20. storočí, no nájsť sa dajú aj výrobky z toho predošlého. Pričinili sa o to nadšenci okolo Karola Lipovského, známeho bývalého cyklistu.

Fiat 600D z roku 1959, s takouto karosériou jediný na celom svete. Foto: trnavskyhlas.sk

reklama

Vo veľkoryso priestranných halách na Sladovníckej ulici 19/A, v ktorých ešte vlani búchali kovoobrábacie stroje, je od dnešného dňa k videniu prierez vybavenia domácností minulého storočia.

Prevahu majú retro výrobky z čias socializmu, ale nájdu sa aj relikvie z medzivojnového obdobia Prvej republiky a dokonca aj z čias c. a k. monarchie.

„Čo nezachránime dnes, nezachránime už nikdy,“ je motto Karola Lipovského, duše celej akcie.

reklama

Zapíšu sa do Guinnessovej knihy rekordov?

Deň pred otvorením pricestoval aj zástupca organizácie Slovenské rekordy Igor Svítok, pretože jeden z exponátov nemá len zberateľskú hodnotu, ale je slovenským, možno aj celosvetovým unikátom.

Na prvý pohľad vidieť, že karoséria auta nemá bežné parametre. Celá je totiž pokrytá malými úlomkami zrkadiel. Pripomína tak disko guľu na kolesách.

„Automobil Fiat 600D je vyrobený v roku 1959, tých je zachovaných ešte mnoho, no Karol Lipovský urobil z neho jedinečný kúsok. To sme prišli zadokumentovať a vydať o tom certifikát, aby to mal úradne osvedčené. Teraz budeme kontaktovať známu Guinessovu knihu svetových rekordov, či je to naozaj svetová jednotka,“ uviedol Igor Svítok, ktorý so svojou asistentkou dlhých päť hodín zisťoval presný počet zrkadielok v mozaike.

Karol Lipovský s certifikátom, že Fiat 600D ma karosériu s 10 484 zrkadielkami. 

Narátali presne 10 484 segmentov. Všetky sú osadené precíznym zabrúsením bez použitia špárovacej hmoty. Na celom aute sa nenájde žiadna ostrá hrana, povrch sa dá prejsť dlaňou bez rizika porezania.

„Tri týždne som sa učil u jedného šikovného sklenára, ako rezať a brúsiť sklo. Tých hrán som nakoniec takto opracoval celkom asi 2 600 metrov,“ priblížil majster bez výučného listu Lipovský.

„Auto je v pojazdom stave, len som ho musel vyčistiť od všetkých náplní, teda oleja, benzínu a vazelín. Robil som to totiž doma v obývačke, inak by ma manželka s ním vyhodila. Vonku sa  lepiť nedalo, len si skúste zrkadlom zasvietiť slnečným lúčom do očí. Spolu mi to trvalo asi 600 hodín čistého času,“ priblížil autor tvorbu vskutku filigránskej práce.

Vystavujú stovky exponátov

Táto fiatka môže byť hlavným ťahákom múzea, no ďalších vyše 600 exponátov bude pastvou pre oči nielen pamätníkov doby socializmu, ale aj pre mladšiu generáciu.

V troch priestranných halách nájdeme prvé televízory, vysávače, rádioprijímače, magnetofóny, či písacie stroje a domáce telefóny.

Mercedes medzi písacími strojmi pamätá byrokratov prvej republiky a možno aj monarchie. 

Takúto hraciu skriňu si nemohol dovoliť každý, nielen kvôli cene, ale aj rozmerom. 

Raritou je napríklad práčka vyrobená v trnavskom Kovosmalte v roku 1962, ktorej majiteľ ju ani raz nepoužil. Mal totiž už takú doma, keď druhú vyhral v nejakej súťaži. Ležala zapadnutá prachom na povale celé polstoročie.

Nechýbajú ani ďalšie automobily. Papalášska Tatra 603, či ľudová Škoda Oktávia alebo Wartburg a Trabant.

Vidieť sa dá aj replika dreziny z roku 1825, na ktorej Lipovský dosiahol svoj premiérový zápis do knihy Slovenské rekordy.

V roku 2012 na nej prešiel za hodinu viac ako 18 km, čo je oficiálny česko-slovenský rekord, neoficiálne aj svetový.

Rovnako aj autentický bicykel z roku 1936, na ktorom Lipovský vyhral v Kanade preteky na 100 míľ a stal sa oficiálnym majstrom sveta na historických strojoch.

"Soudruzi z NDR" vyrábali Wartburgy (modré auto) a v šesťstotrojkách sa vozila robotnícka trieda ČSSR prostredníctvom zadkov papalášov (v obchode si ju obyčajný človek kúpiť nemohol). 

Netuctové príbehy

Každý vystavovaný predmet má svoj príbeh. Väčšinou len tušený, no k niektorým sú aj písomné záznamy, čo ich muzeálnu hodnotu len zvyšuje.

Napríklad bicykel Lucifer bol vyrobený vo Francúzsku a kúpil si ho pred 2. svetovou vojnou Trnavčan tam pracujúci. Po skončení prác sa na ňom dopravil až do Trnavy, aby zarobené peniaze neminul na preňho drahú verejnú dopravu.

Inou raritou je krasojazdecký bicykel s drevenými ráfikmi zo šesťdesiatych rokov minulého storočia. Vtedy bratia Péchyovci s kamarátmi viedli v trnavskom klube Marathon cyklistický krúžok krasojazdy a bicyklebalu.

Tento šport vo svete preslávili brnenskí bratia Pospíšilovci, dvadsaťnásobní majstri sveta, v roku 1979 vyhlásení za športovcov roka v ČSSR. V Trnave sa bicyklebal ani krasojazda neujali, zachoval sa iba tento jediný exemplár bicykla.

Modrý bicykel Lucifer (vpravo) bol kúpený vo Francúzsku, do Trnavy sa dostal po vlastnej osi. Majiteľ šetril na cestovnom a cez Nemecko si spravil súkromnú etapu Tour de France. Na čiernom Lipovský úspešne súťažil o titul majstra sveta v kanadskom Ontáriu. 

Hodiny, kávové mlynčeky a váhy. Na bielej váhe v strede sa zisťovala hmotnosť batoliat, na ostatných múka do domácich koláčov. Biela váha so žltým ciferníkom bola súčasťou obchodov v socialistickom Československu. Foto: Lukáš Grinaj

Nadšenecká aktivita

Zbierka je výsledkom dlhoročného úsilia Karola Lipovského a keď svojim rozsahom prerástla obmedzené možnosti rodinného penziónu Panoráma, musel zberateľ zapojiť okrem svojej manželky Janky a dcéry Lenky aj ďalších dobrovoľných nadšencov.

„Musím pochváliť aktivitu najmä Ľuboša Bachratého, tiež bývalého cyklistu, bez ktorého by som múzeum nemohol v tak krátkom čase otvoriť a to nás ešte dosť práce čaká. Mám ďalšie cenné kúsky, tie sa všetky nevošli. V zbieraní naďalej pokračujem, to je už vášeň na celý život,“ uzavrel Karol.

Verejnosti bude Retro múzeum Trnava prístupné denne okrem pondelka od 10.00 do 16.00 h, od mája hodiny rozšíria do 18.00.

Do konca mája pre základné školy ponúkajú organizované a vopred nahlásené návštevy zadarmo.

Autor článku s Karolom Lipovským (vľavo). V ruke drží rodný list bicykla Lucifer a záznam o kúpe plášťov. Vtedy platná vyhláška dovoľovala ich kúpu len raz za rok. 

Pre verejnosť je vstupné symbolické, výťažok bude použitý na pokrytie prevádzkových nákladov.

O celý chod sa stará neziskové občianske združenie Retro Múzeum, zaregistrované Ministerstvom vnútra SR v decembri vlaňajšieho roka.

Text: Štefan Horváth