V Zelenči otvorili výstavu Fenomén Bednárik

AKTUALITY - Región | 3.3.2018, 19.24, prispievatelia

Výstava je inštalovaná v kultúrnom dome, v ktorom robil Jozef Bednárik svoje prvé kroky na doskách, ktoré boli neskôr jeho svetom.

Scénické prvky asi z najúspešnejšej inscenácie legendárneho Z - divadla Guľôčka sú tiež súčasťou výstavy Fenomén Bednárik. Foto: Pavol Machovič

reklama

Výstavu Fenomén Bednárik, ktorá mapuje tvorbu výraznej osobností slovenského divadla Jozefa Bednárika, otvorili dnes v jeho rodnom Zelenči pri Trnave.

Aj keď už bola inštalovaná v priestoroch Divadla Nová scéna, Slovenského národného divadla a Divadla Andreja Bagara v Nitre, výstava v Zelenči je predsa len iná.

Jej súčasťou sú aj scény zo štyroch inscenácií legendárneho zelenečského ochotníckeho Z – divadla.

reklama

,,Výstava v Zelenči je iná tým, že je na doskách, ktoré pre nás Zelenčanov znamenali celý svet. Tu bol začiatok fenoménu Jozefa Bednárika. Všetky tie scény, ktoré tu vystavujeme, vytvoril on a my sme ich len realizovali, manuálne vytvorili. Je unikátom, že sa v takomto stave zachovali,“ povedal Bednárikov blízky spolupracovník a vedúci Z – divadla v Zelenči Ľubomír Jedlička.

Scény z predstavení Guľôčka (1981), Matka Guráž (1983), Premena (1985) a Impresário zo Smyrny (1987) sa podarilo zachovať vďaka správcovi skladu Z - divadla Milošovi Tibenskému a Ľubomírovi Jedličkovi.

Ten naznačil, že aj keď momentálne ochotnícke divadlo v Zelenči už prakticky neexistuje, scény z niektorých predstavení by nemuseli zostať len v sklade, ale mohli by sa vrátiť opäť tam, kam patria, teda na javisko.

Výstava Fenomén Bednárik v kultúrnom dome v Zelenči potrvá mesiac. Potom pôjde do Piešťan a ďalších slovenských miest, kde o prierez tvorbou herca, ale predovšetkým režiséra Bednárika prejavili záujem.

Účastníci dnešného otvorenia výstavy si minútou ticha uctili pamiatku úkladne zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Jeden z najvýraznejších predstaviteľov moderného slovenského divadelníctva Jozef Bednárik sa narodil 17. septembra 1947 v Zelenči a zomrel 22. augusta 2013 v Bratislave.

S divadlom sa po prvýkrát stretol v rodnom Zelenči, kde ochotnícke predstavenia režírovala jeho mama.

Zásadný vplyv na jeho neobyčajné videnie divadelného sveta malo štúdium na Škole umeleckého priemyslu, počas ktorého sa skontaktoval s tvorcami Divadla za rampami.

Scéna z inscenácie s netradičným názvom Premena alebo o tem, jako sa ráz zobudzil pán Gregor Samsa ve svojej postely a ziscil, že sa premenyl na obludný hmyz. Foto: Pavol Machovič

Počas štúdia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení ho najväčšmi ovplyvnili pedagógovia Jozef Budský, Karol L. Zachar a Viliam Záborský.

Po štúdiu bol hercom Krajového divadla Nitra (od roku 1979 Divadlo Andreja Bagara, DAB). V polovici 70. rokov viedol a formoval ochotnícky súbor Z-divadla z rodného Zelenča, ktorý si v tom čase získal medzinárodné uznanie.

Ako režisér sa preslávil inscenáciami v 80. rokoch na pôde DAB. Výraznou kapitolou Bednárikovho tvorivého diela boli jeho inscenácie muzikálov, opier a baletov nielen v slovenských, ale aj v českých divadlách.

Z jeho operných inscenácií zaznamenala najväčší ohlas interpretácia Gounodovho Fausta a Margaréty v Opere SND (1989), ktorú odborná verejnosť označila za medzník v dejinách Opery SND.

SITA