Emíre Khidayer: Arabskí muži balia ženy, akoby kupovali zviera

RELAX - Rozhovory | 25.7.2011, 00.00, Katarína Rosinová

Narodila sa z veľkej lásky svojich rodičov – Slovenky a Iračana. Detstvo prežila v rodných Žlkovciach rovnako ako jej vrstovníci, no čoraz viac si uvedomovala, že je iná.

Spisovateľka Emíre Khidayer sa nevyhýba ani tabuizovaným témam. Foto: Katarína Rosinová

Emíre Khidayer (39) vyštudovala arabistiku a islamistiku a ešte počas vysokej školy vycestovala do Egypta. Po škole sa zamestnala na Ministerstve zahraničných vecí SR, neskôr pôsobila ako diplomatka v Egypte, Kuvajte a Iraku. Svoje zážitky spísala v bestselleri Arabský svet – iná planéta? Minulý rok vydala jej voľné pokračovanie Život po arabsky. Vo svojich knihách sa nevyhýba ani tabuizovaným témam ako sexuálny život, intímna hygiena či náboženský fanatizmus.

Ste napoly Slovenka, napoly Iračanka. Kedy ste si povedali, že idete preskúmať krajinu a kultúru svojho otca?
- Rozhodla som sa ešte na gymnáziu. Keďže som nemala možnosť vyrastať v dlhodobom zväzku mojich rodičov, musela som si to nejako vynahradiť. Na štúdium arabistiky ma zobrali bez problémov. To bolo potvrdenie, že sa tomu mám venovať, že je to moje životné poslanie. Prvýkrát som vycestovala ešte počas vysokej školy na pol roka do Egypta na základe posledného československého štipendia.
Otca ste vôbec nepoznali?
- Prvých pár rokov môjho života sa v ňom sporadicky vyskytol. Študoval v Prahe a občas prichádzal domov. Naši sa neskôr rozviedli a on sa vrátil do Iraku. Predtým, ako zomrel, sme boli v kontakte.
Keď ste prvýkrát pricestovali do arabských krajín, ako vás vnímali?
- Arabi ma brali ako jednu z nich, snažili sa mi vyjsť v ústrety. Všetko som vybavila rýchlo a bez problémov v porovnaní s mojimi kolegami, ktorí to také jednoduché nemali. Možno aj preto, že som žena a muži v arabskom svete ženám pomáhajú.
Cítili ste sa, akoby ste sa vrátili domov?
- Keď si spätne vybavujem ten pocit, bola to ilúzia o domove.
Navštívili ste viacero arabských krajín. V ktorej sa vám páčilo najviac?
- V Ománe, Maroku a Jordánsku. Irak ma zase zaujal preto, že odtiaľ pochádzal môj otec.
Vo svojej knihe píšete, že ste sa nikdy nezahaľovali. Obťažovali vás na ulici?
- Takmer denne. Chlapci popiskovali na každú ženu, ktorá nemala na hlave šatku. Keď ju mala, nebola pre nich vôbec sexuálne zaujímavá. Pokrikovanie, popiskovanie a žmurkanie bolo na dennom poriadku. Najhoršie to bolo v Jemene. To je krajina s nízkou vzdelanosťou, čítať a písať vie asi len tretina žien. Žiadna rozprávka tisíc a jednej noci, ale tvrdá realita. Všetky ženy sú zahalené tak, že im je vidno len oči. Cudzinka vôbec nemusí byť oblečená vyzývavo, aby pritiahla pozornosť a aby po nej začali muži doslova slintať.
Takže zbaliť arabského muža je jednoduché.
- Veľmi jednoduché, ale následky môžu byť trpké. Hoci to nemusí byť pravidlom. Tamojší muži také ženy, čo im rýchlo podľahnú, zväčša považujú za prostitútky.
Zažili ste aj vy sama vzťah s Arabom?
- Keď som prišla do arabského sveta, už som bola vydatá, za Slováka. Napriek tomu som dostala niekoľko ponúk na sobáš.
Existuje v arabských krajinách niečo ako dvorenie?
- Samozrejme. Sú rôzne formy, aj také, že vás klasicky pozvú na kávu. Na drink samozrejme nie. :-) Ale sú aj takí muži, ktorí idú rovno na vec a povedia: „Páčiš sa mi. Si dobre stavaná, máš primerané prsia. Ja som slobodný a chcem si ťa zobrať za ženu. Čo na to povieš? Mám dom a štyri autá.“ To mi povedal jeden katarský mladík. Ženu zhodnotia ako keby kupovali dôležité zviera. Bez mihnutia oka pred ňou povedia, aké má zuby, vlasy, prsia. Ide tu o tradičnú predstavu o tom, čo je pre muža dôležité na žene a akú rolu má hrať.
Arabskí muži na jednej strane chcú, aby ich ženy chodili zahalené. Na druhej strane pokukujú po každej odhalenej turistke. Ako to je?
- Pekne to vidíme na príklade Arabov, keď prídu na Slovensko. Sú takí, ktorí ako prvé začnú hľadať modlitebňu. Ďalší sú ako odtrhnutí z reťaze a prejdú všetky verejné domy. Existuje však aj zlatá stredná cesta. Pri alkohole platí, že Arabi sú extrémisti v zmysle buď alebo. Buď pijú veľa, alebo vôbec. Nevedia, čo je to dať si pohár piva či vína. Ísť si vypiť u nich znamená ísť sa opiť.
Žijete v Bratislave. Vedeli by ste žiť natrvalo v niektorej z arabských krajín?
- Ak by bola zaujímavá ponuka, ktorá by vyvážila iné stránky, tak áno. Bola by som ochotná žiť v mnou vybranej krajine, ale nie celý život. Tu u nás máme väčšie výzvy z nášho pohľadu. Stále však chodievam do arabských krajín na pracovné cesty. Organizujem si ich podľa projektov, na ktorých pracujem a zháňam materiály na ďalšiu knihu. Neprebádaných oblastí v arabskom svete je ešte stále dosť veľa, takže bude o čom písať.