Otrasné skúsenosti čitateľky na traumatológii. Spravím ti uzol na brade!

AKTUALITY - Trnava | 26.9.2011, 00.00, Gabriel Kopúnek

Prepúšťanie i avizované výpovede lekárov. S trnavskou fakultnou nemocnicou to zrejme ide dolu vodou. Situácia ťaživá natoľko, že krvácajúcu sečnú ranu namiesto zdravotníkov musí ošetrovať upratovačka!

Na vyšetrenie na pohotovosti sa čaká dlhé hodiny. Nervozitu stupňujú aj arogantní lekári. Foto: sita

reklama

Nielen takýto zážitok má naša čitateľka Daniela z návštevy pohotovosti na traumatológii. Možno osud, možno zhoda náhod, že jej dcéry s odstupom roka ošetroval ten istý lekár. „Minulý rok si mladšia dcéra na kúpalisku rozbila bradu. Prišli sme do čakárne, kde bolo asi dvanásť ľudí. Krvácala jej brada, bolelo ju to, tak sme zaklopali na dvere ambulancie. Sestrička nás odbila s tým, že tu nie sme sami, že je tu len jeden lekár na pohotovosť aj na lôžkovú časť, že máme čakať. Lekár má momentálne vizitu,“ opisuje zážitok Daniela. „Po šiestich hodinách čakania sme konečne prišli na rad. Lekár sa na mňa osopil, že nedávame na dieťa pozor, a keby sme si ho viac strážili, nemuseli sme tu toľko čakať. Dcére tu bradu musel zašívať a očividne nebol z toho nadšený, pretože na ňu stále kričal, aby držala hubu, lebo jej tam spraví taký uzol, čo ju bude bolieť, a podobne. Keď som sa ozvala, odbil ma slovami, že ak sa mi nepáči, mala som jej to zašiť doma. Sestričke povedal, aby nás už vyhodila z ambulancie.“

Na pomoc lekára traumatologickej pohotovosti bola druhá Danielina dcéra odkázaná teraz 18. septembra. „Na školskom výlete sa pošmykla a spadla z kopca, napuchla jej noha. Vyšetrenie na RTG sme absolvovali rýchlo, ale potom znova to čakanie. Ubehli dve hodiny, nič. Rozruch urobilo len striedanie služieb o 18. hodine a pán, čo si sekol sekerou do nohy. Rana mu stále krvácala, čo naštvalo aj upratovačku, pretože už nemienila stále umývať dlážku. Upozornila na muža sestričku i lekára, na čo jej sestrička dala do ruky obväz, aby mu to ošetrila. A tak upratovačka odložila handru a obviazala pánovi nohu.“

Daniela neverila vlastným očiam, pochopila, až keď vošla s dcérou do ambulancie. „Vyšetroval nás opäť ten istý lekár – tridsiatnik. Na tú aroganciu sa nedá zabudnúť. Najskôr nás hnal dovnútra. Keď som povedala, že ideme tak rýchlo, ako sa dá, odvrkol, že to nie je jeho starosť. Keď som mu povedala, že dcéra spadla z kopca a nemôže stúpiť na nohu, tak sa ma asi dve minúty vypytoval, aký to bol kopec a prečo neviem, z akého kopca spadla. Vytočená som mu povedala, že dcéra má 14 rokov a s takými deťmi už rodičia nechodia na školský výlet. Moja reakcia ho zrejme zaskočila, lebo potom začal po ordinácii vykrikovať, že to je chyba nás všetkých, čo sme vonku, že sa rodí málo detí, čo si zvolia profesiu zdravotníka. Neviem, čo to malo spoločné s boľavou nohou, ale bola som ticho. Upozornila som ho, aby sa venoval mojej dcére a povedal mi, čo jej vlastne je. Odbil ma s tým, že keď sa mi nepáči, mala som ísť na pohotovosť do Piešťan alebo Galanty. Že tam by som toľko nečakala. Keď som mu vysvetlila, že nemáme auto, odpovedal mi, že keď si neviem dávať na dieťa pozor, tak aby som si to auto kúpila. Že ani on to auto nemá a všade chodí pešo. Nad týmto spôsobom rozhovoru začala už aj sestrička krútiť hlavou a vyšla z ordinácie von. Čo vlastne mojej dcére je, mi povedal napokon ošetrovateľ, lebo lekár sa so mnou nerozprával a ignoroval nás. Namiesto neho a sestričky som ošetrovateľovi pri obväzovaní dcérinej nohy asistovala ja a za toto nadštandardné vyšetrenie sme navyše zaplatili dve eurá.“

reklama

Podľa Daniely nie je prvá, čo s týmto lekárom prišla do konfliktu. Jej skúsenosti sme adresovali aj riaditeľovi FN Trnava Gabrielovi Pavelekovi. Podnet dal preveriť oddeleniu kontroly a prisľúbil, že nás o jej výsledkoch bude informovať.