Sused ako úhlavný nepriateľ. Kde je pravda, vie len Pán Boh

Vydané 8.2.2012 o 14.00, autor Katarína Rosinová

Keď niekto zavolá do redakcie s tým, že má problém a chce ho medializovať, podvedome očakávate, že on je tou obeťou, na ktorej sa pácha krivda. Nie vždy to však musí byť pravda. Aspoň nie úplne.

Dom Joštovcov (vľavo) ostro kontrastuje s domom Mrvovcov. FOTO: Katarína Rosinová

 

Zdvihla som telefón. Na druhom konci linky sa ozval ženský hlas. Pani niečo nesúvisle rozprávala. Jej rozhorčenie miestami prechádzalo do plaču. Zachytila som len to, že má problém so susedmi a že sa to už nedá vydržať. Dohodla som si s ňou stretnutie u nej doma. V Siladiciach.

Jarmila Mrvová s manželom ma privítali celkom pokojne a začali rozprávať svoj príbeh o susedoch, ktorí im strpčujú život a neoprávnene užívajú ich pozemok. V duchu som bola na ich strane a plne som s nimi súcítila. Aspoň do chvíle, kým som sa nestretla s Joštovcami, ich susedmi, ktorí všetko popreli. Otec rodiny s dvomi deťmi asi nie je svätý. V minulosti bol trestaný a na dom má viacero exekúcií. Jeho verzia však znela zrozumiteľnejšie a reálnejšie. Obidve strany mi ukázali rôzne dokumenty. Tie, ktoré sa im hodili.

Ťahanice s cirkvou
Susedia si až do roku 2007 žili podľa jedných na bode mrazu, podľa druhých úplne normálne a bezproblémovo. Pozemok pod domom Joštovcov bol cirkevný. Rodina požiadala o jeho odkúpenie v roku 2003, no v tom istom čase rovnako urobili aj ich susedia. Zatiaľ čo Joštovci chceli pozemok z jednoduchého dôvodu – že na ňom stojí dom, v ktorom bývajú, Mrvovci si tu chceli urobiť záhradku s jazierkom, vysadiť zeleň a postaviť garáž.

 

„Pozemok pod domom rodiny Joštovcov bol zo strany vtedajšieho správcu farnosti Dušana Kolenčíka v júli 2007 predaný rodine Mrvovcov so súhlasom Trnavskej arcidiecézy. Rozhodnutie odpredať dom práve Mrvovcom urobil správca Dušan Kolenčík. Súhlas s predajom potvrdil vtedajší arcibiskup Ján Sokol,“ znie stanovisko Arcibiskupského úradu Trnava.

 

Richard Jošt ukazuje parcelu, ktorej sa celý spor týka. FOTO: Matúš Kozlík 

 

Joštovci majú dodnes na cirkev ťažké srdce. „Okamžite sme požiadali o zrušenie kúpno-predajnej zmluvy, čo bolo možné urobiť do troch rokov. Cirkev nás vodila za nos, sľubovali náhradné bývanie v hodnote pol milióna korún ako formu odškodnenia. Peniaze by sme im splácali. Pristúpili sme na to, ale žiadny z domov, ktoré nám ponúkli, nebol vhodný. Niektoré boli doslova zrúcaniny. Tak sa to ťahalo až do mája minulého roka, keď vypršala trojročná lehota,“ hovorí rozhorčene Richard Jošt.

 

„Trnavská arcidiecéza nebola účastníkom kúpnej zmluvy a farnosť neuviedla žiadne právne možnosti na prípadné jednostranné odstúpenie od zmluvy zo strany predávajúceho. Preto ju nebolo možné zrušiť, ako uvádza pán Jošt. Išlo o štandardnú kúpnu zmluvu, ktorá nadobudla účinok vkladom do katastra nehnuteľností 6. augusta 2007, a preto zmienka o možnosti vypovedania zmluvy v máji 2011 je právne irelevantná,“ odkazuje arcibiskupský úrad cez hovorkyňu Luciu Drábikovú. Podľa nej si Joštovci sami môžu za to, že si nevybrali dom z ponuky štyroch, pričom minimálne v poslednom prípade malo ísť o zrekonštruovaný dom v blízkosti ich súčasného bydliska.

Močila im na múr
Pozemok neodškriepiteľne patrí Mrvovcom. Tým sa oháňajú na každom kroku. No zabúdajú na dôležitý dodatok. Majú na ňom doživotné vecné bremeno, spojené s právom prechodu, prejazdu, ale aj užívania celého pozemku pre Joštovcov. V marci 2010 o tom rozhodol Okresný súd Piešťany a o rok neskôr to potvrdil aj Krajský súd v Trnave.

Jarmila Mrvová zobrala spravodlivosť do vlastných rúk. „Chceli sme si pozemok ohradiť pletivom a nechať im len kúsok, aby mohli prejsť do domu. Starostka nám to však nedovolila. My si tu môžeme robiť, čo chceme. Aj srať, aj šťať, aj sexovať!“ neskrýva nával emócií šesťdesiatnička Jarmila Mrvová. Tým sa aj riadi a Richard Jošt má o tom dôkazy. „Nešlo nám do hlavy, že dom tak rýchlo chátra. Jeden známy nám poradil namontovať si naň kameru. Išli sme na nákupy a keď sme sa vrátili, neverili sme vlastným očiam,“ hovorí a púšťa nám video, v ktorom Jarmila Mrvová prichádza k múru ich domu, sťahuje si nohavice a močí naň.

 

Zo zadnej strany domu susedov navážajú Mrvovci kompost. FOTO: Matúš Kozlík

 

„A keby len to, vyťahuje nám tehly zo steny, búcha železnou tyčou do strechy, jej manžel nám nadvihol krov, až popraskala omietka. Do pukliny nám vylievajú pomyje... Tomuto domu nič nebolo, kým ho nezačala ničiť,“ vysvetľuje Ingrid Joštová. „Minule nás napadli, manželovi rozbili hlavu a mne dokaličili ruku,“ hovorí a ako dôkaz ukazuje video, v ktorom sa zakrvavený dôchodca Marián Mrva vrhá na nich s pracovným náradím v ruke. Vyzerá to ako z hororu. „Kameru máme, aby sme mali aspoň nejaký dôkaz pred políciou. Inak by nám nikto neveril.“

Na pokuty kašle
Aj na toto má Jarmila Mrvová vysvetlenie. Tyčou búcha, len keď chce upozorniť, že robia hluk alebo pália smradľavý odpad. A že vylieva pomyje? „Je to môj pozemok a môžem si na ňom robiť, čo chcem. Aj srať, aj....“ omieľa dookola. Jej útoky na dom Joštovcov riešil obvodný úrad ako priestupky a naparil jej viacero pokút. „Na predvolania nechodím a nič nezaplatím, lebo nič zlé som neurobila,“ znie jej odpoveď. Tak či onak, dom Joštovcov je už na prvý pohľad v takom stave, že je nemožné, aby ho „schátral“ niekto cudzí. Je viditeľne opotrebovaný a chýba mu základné vybavenie. No búchanie do stien a oblievanie vodou mu určite neprospelo.

Staré šopy
Na inkriminovanom pozemku stoja okrem schátraného domu aj staré šopy. Tiež sú tŕňom v oku Mrvovcov. „Chceli sme ich zhodiť. Dvakrát tam bolo búracie komando. On v nich podnikal – rezal, brúsil a zváral železo. Predstavte si ten hluk a smrad!“ Šopy chceli zbúrať s pomocou príbuzných. „Jošt nás napadol, bratovi rozbil hlavu. Ešte predtým muža napadol na požiarnej zbrojnici, a to nerátam vyhrážanie sa, psychické a fyzické útoky. Raz som mala zlú predtuchu a išla som z práce skôr domov. Manžel mi išiel oproti. Už ho tam čakal Jošt, ktorý tam mal nachystané kovové tyče a rozťal mu nimi hlavu.“ Za posledný čin je na Richarda Jošta vznesené obvinenie. On tvrdí, že vtedy nebol ani doma a všetko je vykonštruované.

 

Mladá rodina má v obývačke prasklinu, cez ktorú im vraj susedia lejú dnu vodu a pomyje. FOTO: Matúš Kozlík

Starostka jej odpustila
Joštovci, ale najmä Mrvovci už podali toľko trestných oznámení, že ich nevedia ani spočítať. Polícia je tam niekoľkokrát za deň. Svoje si užila aj starostka. Jarmila Mrvová na ňu podala trestné oznámenie za to, že údajne pridelila potvrdenie o trvalom pobyte a súpisné číslo domu cez mail, čím zlegalizovala pobyt Joštovcov v dovtedy čiernej stavbe. Nezabúda dodať, že notár, ktorý o to starostku požiadal, je mafián a za celým prípadom stojí Štefan Harabin. „Ja už som pani Mrvovej odpustila. Nemám k tomuto prípadu viac čo povedať. Chcela by som, aby sa situácia vyriešila k spokojnosti obidvoch strán, ale k tomu asi nedospejeme...“ končí telefonát starostka. Stretnúť sa nechce. Možno už má po krk novinárov, ktorí sa tu vystriedali, no zdá sa že ani niekoľko reportáží nič nevyriešilo. A pani Mrvová volá ďalších a ďalších, pričom na niektoré médiá vraj už tiež podala žaloby.

Chronickí sťažovatelia
Čo na to všetko polícia? I keď tá je podľa rodín nedôveryhodným zdrojom. Pre námietky na zaujatosť sa trestné činy preverujú a vyšetrujú na rôznych útvaroch mimo Obvodného oddelenia policajného zboru v Leopoldove, kam prípad spadá. Krajské policajné riaditeľstvo v Trnave tiež eviduje a prešetruje viacero sťažností na postup polície. Ak sa pozrieme na číselnú štatistiku, je to brutalita. „Od roku 2008 bolo v súvislosti so spormi medzi susedmi na Obvodnom oddelení PZ v Leopoldove na oboch stranách zaevidovaných stoštyridsať priestupkov proti majetku a na úseku občianskeho spolunažívania. Tie následne prejednával príslušný obvodný úrad,“ dozvedám sa od krajskej policajnej hovorkyne Martiny Kredatusovej.

 

„Polícia od roku 2008 preverovala osemnásť prípadov trestných činov. Päť podaní bolo zamietnutých, ďalšie boli prekvalifikované na priestupky, ostatné postúpené iným súčastiam pre zaujatosť. Sú to chronickí sťažovatelia, ktorí si navzájom robia zle,“ dodáva hovorkyňa na záver. Keď sa pýtam na nejaký konkrétny trestný čin, spomenie mi dva, pričom oba mala spáchať Jarmila Mrvová. Poškodzovanie majetku a ohováranie prokurátora.

Epilóg
Rodinu ani susedov si nevyberiete. Synonymom neúnosných susedských vzťahov je situácia Oskara Dobrovodského z Malaciek. V tomto prípade však ani jedna zo zúčastnených strán nie sú Rómovia. Len aby v tom bolo jasno. Po hodinách času stráveného nad týmto prípadom som zistila, že obe strany majú niečo spoločné. Po prvé, nenávidia svojich susedov. Po druhé, hovoria o nich, že im nedovolia ani dýchať, že nemôžu spávať a boja sa o život. Po tretie, nechcú nič iné, len svätý pokoj. Zvláštne, že napriek tomu nevedia nájsť spoločnú reč. Ale za to asi trochu môže aj štvrtá spoločná vlastnosť – zle si vykladajú niektoré zákony.

 

Takto vyzerá roh obývačky zvonka. FOTO: Matúš Kozlík 

 

Po ďalšie, nikto sa nechce odsťahovať. Jedni nemajú kam, druhí o tom nechcú ani počuť. Svoj podiel na celej veci majú aj nečinné orgány, no udivuje ma, koľko zloby a zášti sa môže nájsť v človeku, ktorý pravidelne chodí do kostola. Tento článok nemá ani tak riešiť, ako skôr poukázať na to, čoho sú schopní ľudia. Čo sa presne odohráva medzi rodinami, vedia len oni sami. A možno ani to nie. „Keby sem niekto chcel prísť a žiť tu s nami týždeň, nech sa páči. Potom nám možno uveria,“ dodáva Ingrid Joštová.
 

Podeľte sa s nami o váš názor!