Učíme sa po anglicky: Ako šermiari v kaviarni vymysleli poviedku

Vydané 15.2.2012 o 16.17

Pán profesor sa po živote v desiatkach rôznych krajín sveta usadil práve u nás. Všetci sa ho pýtajú, prečo práve tu? Každý týždeň vám v rodnom jazyku odpovie: je to vo vás.

Creativity 

One evening in Radničná Cukráreň AIDA, at the center of the old walled city of Trnava, I sat down to think. I ordered a cappuccino and tried to compose an outline for a short story. This was when I still drank coffee and before my doctor told me I had to stop drinking it for my health. In the next booth, six friends sat chatting at a table: Suzanna, Monika, Mara, David, Marcel, and Matúš. Interestingly, one of them had a medieval broadsword. This was too tempting to ignore. I put down my pencil and inquired about the sword.

 

Between my minimal Slovak and their basic English, I understood that they were waiting until it was time to go to a class in swordsmanship. I asked to see the broadsword and they passed it to me. Wrought of iron, it was surprisingly heavy and well-made. This was no toy; this was a fully functional historical replica. The grip was long and two-handed, and the pummel and peen-block finely forged. Both edges of the wide blade were notched and scarred from mock battle. They said they were practicing for a public event, the reenactment of a historic battle at the ruins of Castle Branč near the City of Senica. They asked what I did and I told them that I wrote books.

 

This seemed interesting to them, and we discussed what they liked to read and several different genres of literature. They revealed that they best enjoyed fantasy. Sadly, this was a genre I knew little about and had no experience in writing. I apologized that I had never written a short story about magical people who wielded swords. This however would be a challenge, I thought.

 

I offered to write one, just for the six of them, if each would define an element of the story. One by one, I assigned them tasks and they provided suggestions for two protagonists, a time-frame, an historical setting, a cultural feature, a physical landscape, and a magical element; six components which I would incorporate into a fantasy short story. Some of the youth were fairly specific in their suggestions: two queens in a kingdom in the year 1328; a city named Pryma and a mysterious place called the City of Ghosts; a cliff-fortress and a species of shape-shifting rats. When I read these, I saw that this would be quite an endeavor.

 

Finally, I asked each of them to write a single random word in English on a separate piece of paper and to pass it to me. I told them that the added challenge was that these six words would form a meaningful subtitle to the story. The final draft of the story in English took twelve days to complete. When it was finished, I emailed a copy to each of them. A Story Initially Entitled: Ribbon, Creature, Passion, Jewel, Vampire, Rain was later published under the title: The Kingdom of Queens.

 

Joseph Roy Sheppherd

Tvorivosť

Jedného večera som sa usadil v radničnej cukrárni AIDA, v centre starobylého opevneného mesta Trnava. Chcel som rozmýšľať. Objednal som si kapučíno a snažil sa načrtnúť poviedku. To som ešte pil kávu, bolo to predtým než mi môj doktor povedal aby som ju pre zdravie prestal piť. Za vedľajším stolom sa rozprávali šiesti priatelia: Zuzana, Monika, Mara, Dávid, Marcel a Matúš. Zaujímavé bolo to, že jeden z nich mal stredoveký meč so širokou čepeľou. Nedalo sa ignorovať. Položil som ceruzku a spýtal sa na meč.

 

V rámci mojej veľmi chabej slovenčiny a ich jednoduchej angličtiny som pochopil, že čakajú na hodinu šermu. Opýtal som sa, či si môžem pozrieť meč. Podali mi ho. Ukutý zo železa, prekvapivo ťažký a kvalitne vyrobený. To nebola žiadna hračka, ale úplne funkčná historická replika. Rukovať bola dlhá a obojručná, hlavica i záštita jemne kovaná. Oba okraje širokej čepele boli plné zárezov a škrabancov od fingovaných súbojov. Povedali, že sa pripravujú na vystúpenie, rekonštrukciu historickej bitky pri ruinách hradu Brač pri Senici. Spýtali sa čo robím, povedal som im, že píšem knihy.

 

To ich zaujalo, bavili sme sa o literatúre a žánroch, ktoré čítajú. Prezradili mi že, najradšej majú fantasy. Bohužiaľ, o tomto žánri som vedel len málo a skúsenosť s jeho písaním som nemal žiadnu. Ospravedlnil som sa, že som nikdy nenapísal poviedku o čarovných ľuďoch ovládajúcich meče. Ale bola by to výzva, pomyslel som si.

 

Ponúkol som im, že jeden príbeh napíšem len pre nich šiestich – ak každý z nich definuje prvok príbehu. Pridelil som im úlohy a oni mi jeden po druhom poskytli nápady na dve hladné postavy, časový rámec, historické umiestnenie, kultúrne črty a prostredie - šesť prvkov, ktoré som mal zakomponovať do krátkej fantasy poviedky. Niektorí mali pomerne špecifické návrhy: dve kráľovné v kráľovstve v roku 1328, mesto s názvom Pryma a tajomné miesto nazývané „Mesto duchov“, pevnosť na útesoch a druh potkanov meniacich svoj tvar. Čítajúc ich návrhy som videl, že to bude makačka.

 

Nakoniec som každého z nich poprosil, aby na samostatný list papiera napísal náhodné anglické slovo a podal mi ho. Povedal som im, že týchto šesť slov bude pridanou výzvou, spolu vytvoria zmysluplný podtitul príbehu. Koncept poviedky v angličtine som dokončil o dvanásť dni. Hotovú som ju každému z nich zaslal e-mailom. Poviedka s názvom Stuha, Netvor, Vášeň, Drahokam, Upír a Dážď neskôr knižne vyšla pod názvom Kráľovstvo kráľovien.

 

Preklad: Vallis – jazykové vzdelávanie, s.r.o a Peter Bestvina

Podeľte sa s nami o váš názor!