Exspartakovec Pavlús ľutuje zlé rozhodnutia počas kariéry

Vydané 17.2.2012 o 09.02, autor Ján Král

Patril ku generácii spartakovcov, ktorí robili v deväťdesiatych rokoch trnavským fanúšikom veľkú radosť. Vrcholový futbal však odložil príliš skoro. Pavol Pavlús kvôli zraneniu aktívnu kariéru prerušil. Plánuje však návrat. Pokým sa vylieči, chce si spraviť trénersky kurz.

Exspartakovec Pavlús ľutuje zlé rozhodnutia počas kariéry

Pavol Pavlús si robí trénerský kurz. Foto: Ján Král

Momentálne patrí k adeptom, ktorí absolvujú školenie potrebné na získanie základnej licencie. „Rád by som sa vrátil do Spartaka ako tréner mládežníckeho mužstva. Nebránim sa ani práce okolo futbalu v okolitých obciach. Popritom si hľadám zamestnanie,“ začal debatu 37-ročný Pavlús.

Problémy s chrbticou
Posledných osem rokov hrá futbal v Rakúsku. Naposledy za divízny Bad Goisern. V júni 2011 sa však nepríjemne zranil a odvtedy nútene pauzuje. „Mám problémy s chrbticou. Lekári mi naordinovali pokoj. Mám vyskočené stavce a prasknutú platničku,“ vraví o zdravotných patáliách.

„Minimálne rok musím zostať bez futbalu, teda do leta. Potom sa uvidí. Nechcem dovtedy riskovať. V októbri som skúsil hrať, ale nešlo to. Znova som mal neskutočné bolesti. Môžem chodiť do posilňovne, primerane utužovať

svalstvo. Rád by som od leta ešte hral. Ak to nepôjde, nebudem to siliť.“

Pavol Pavlús pochádza z Myjavy. Ešte do dorastu Spartaka ho zlanárili tréneri Lihan a Matovič. V osemnástich už hral ligu, prvú šancu mu dal Valerián Švec. „Debutoval som proti Slavii Praha. O pol roka skôr než ja sa dostal do áčka môj rovesník Marek Ujlaky.“ Veľmi rád spomína aj na trénera Stanislava Jarábka.

Momentka z deväťdesiatych rokov. V drese Spartaka. Foto: Eleonóra Szombatová

Zasľúbené Rusko
V Spartaku bol s výnimkou vojenčiny do roku 1996. Potom ho angažoval Liberec, kde zažiaril a kouč Dušan Galis si ho stiahol do Trnavy. Neskôr ho angažovala Viktória Žižkov. V Prahe však už nebol úspešný. Hosťoval v Dunajskej Strede a po zostupe andelov do druhej ligy odišiel do Ruska.

Lano po ňom hodil Černomorec Novorossijsk. „Hrával som pravidelne, dokonca sme si zahrali pohár UEFA proti Valencii. Klub však zostúpil do druhej ligy, kde mohli do zápasu podľa pravidiel zasiahnuť len traja cudzinci. Nás bolo v tíme osemnásť legionárov, nuž mi ako hráčovi na hosťovaní zrušili hosťovanie.“

Na Rusko však nedá dopustiť. „Mal som smolu, za iných okolností by som určite v klube zotrval. Zažil som tam asi najtvrdšie tréningy, zároveň však veľmi kvalitnú súťaž a výborné podmienky.“ Nasledoval návrat do Trnavy, kde sa ocitol na vedľajšej koľaji v béčku. Vtedy sa rozhodol pre nižšiu rakúsku súťaž.

Rodákom dopraje
„Spravil som počas kariéry viacero chýb. Jednou z nich bolo, keď som ako 28-ročný odišiel do Klingenbachu. Mohol som pokojne ešte zabojovať o pozíciu v niektorom z českých klubov. Dnes to ľutujem. Mohol som dosiahnuť viac. Na druhej strane, závisí aj od hráčov, či dajú hráčovi príležitosť. A tá neprišla vždy.“

Napriek tomu, že roky žije v zahraničí, zostal v kontakte s bývalým spoluhráčmi. „V kontakte sme boli s Rasťom Kostkom a Tomášom Lovásikom, nedávno som hovoril s Igorom Bališom, Jarom Mačákom aj Mirom Karhanom.“

Trnavský futbal pre nedostatok času dopodrobna nesledoval, vie však, že rodná Myjava bojuje o postup do ligy. „Držím im palce, aby im to vyšlo, hoci tam už nemám väzby. Domov sa dostanem tak raz za mesiac, keď pozriem rodičov.“

ŠPORT - Futbal | | tlač

tlač