Trnavské rybníky
reklama

Retro: Čo mali spoločné Andrej Radlinský a Elton John

RELAX - Retro | 19.7.2012, 12.12, Benjamín Škreko

A tak sa stal Malý Rím opäť univerzitným mestom. Od júla 1992 sa naplnil marcový zákon SNR z toho istého roka o zriadení Trnavskej univerzity.

Retro: Čo mali spoločné Andrej Radlinský a Elton John

Olympijská Barcelona klope na dvere. Sympatickým trnavským príspevkom k blížiacemu sa vrcholnému festivalu športovej mlade sveta bol Beh olympijského dňa v historickej časti mesta. FOTO: Peter Ondrejka

reklama

 

Primátor slávnostne predstavil zastupiteľstvu prvého rektora univerzity Antona Hajdúka. Trnavský hlas č. 29 spred dvadsiatich rokov s dátumom 18. až 24. júla 1992 túto historickú udalosť zaznamenal s primeranou pompou.

 

Hlavný článok hneď pod hlavičkou novín rozoberá osudy prvej Trnavskej univerzity až po rok 1777, keď sa rektor Ján Zelenay rozlúčil s mestom poslednou prednáškou pred definitívnym zatvorením školy a venoval ju práve histórii Trnavy. Už o pár dní sa dolu Váhom a Dunajom pustili plte a lode na dopravu soli, aby previezli zariadenie Trnavskej univerzity do Pešti.


Žiadni vidiečania
Rektor Anton Hajdúk bol pri otvorení novej univerzity, ktorá sa hrdo hlásila k tradíciám svojej predchodkyne, primerane sebavedomý. „Nikdy by som sa nebol podujal na takúto úlohu,“ povedal pred členmi mestského zastupiteľstva, „ak by som mal vytvárať nejakú vidiecku univerzitu pre odpad z toho, čo iné školy nezoberú.“

reklama


V prvom študijnom roku, ktorý sa mal začať v októbri 1992, sa malo otvoriť deväť odborov fakulty humanistiky. „Trnava,“ volal rektor Hajdúk, „zďaleka nie si najmenšie medzi slovenskými mestami, lebo u teba bolo rozhodnuté, že z teba vzíde výhonok spravodlivosti, že sa tu má zrodiť pravda.

 

Pred dvetisíc rokmi za veľmi skromných podmienok prichádzala pravda na svet. Akoby sa ukázalo, že pravda prichádza na svet vždy za takýchto okolností.

 

Ale dúfam, že Trnava pozná čas zrodu veľkej myšlienky, že bude schopná nadviazať na stále tradície, a ja si predstavujem, že má pre to všetky predpoklady. Želal by som vám, aby sme našli spoločný jazyk a spoločnými silami stvoríme ustanovizeň, ktorá preslávi.“


Všehochuť trvá
Človek číta Trnavský hlas extra iba spred dvadsiatich rokoch a má dojem, že sa ocitá niekde v praveku žurnalistiky. Napríklad hneď pod dokončením traktátu o slávnom začiatku budúcej slávnej univerzity na odkaze minulej slávnej univerzity ma zaujali tri materiály, nalepené na seba. Prvý sa venuje 175. výročiu narodenia Andreja Radlinského, zakladateľa Spolku svätého Vojtecha.


Hneď vedľa je dôležitá správa aj s fotkou o Eltonovi Johnovi, ktorý vraj po tom, ako sa rozlúčil s plešinou a dal si transplantovať vlasy, chce niečo urobiť aj so svojimi nehnuteľnosťami. Akurát má smolu, že svoj palácový byt v centre Londýna za štyri milióny libier tak ľahko nepredá, lebo toľko peňazí by mohol mať nanajvýš záujemca z arabských emirátov alebo z Japonska.

 

Chvíľu mi bolo úbohého Johna ľúto, ale potom súcit ustúpil inému silnému citu, a to pažravosti. Ďalší trhák totiž referoval o príprave troch špecialít z bôčikovej nátierky.

 

Prvá bola nátierka ako mozočok, druhá nátierka na hríboch a tretia so suchým lečom. Tá ma zauja najviac: Na oleji podusíme suché lečo, pridáme nátierku, vajcia, premiešame, osolíme, okoreníme. Podávame so zemiakmi alebo pečivom. „Je to veľmi vhodné jedlo pre turistov do prírody.“


Rómske kone
Som už taký starý, že starý som bol už vtedy pred dvadsiatimi rokmi, keď monitorované číslo Trnavského hlasu extra vyšlo, ale aj tak som sa z neho dozvedel niečo nové.

 

Napríklad že od júla prevzala správcovstvo vodného areálu v Kamennom mlyne firma Eko-rekrea, hoci „...má toho na pleciach dosť: mestskú tržnicu, výsadbu verejnej zelene, prevádzku zimného štadióna. Štart firmy bol svižný.

 

Aj Kamenný mlyn sa teší záujmu kúpajúcich či opaľujúcich sa návštevníkov. Chodia sem denne od desiatej do devätnástej. Deti do desať rokov zaplatia za lístok tri koruny, starší šesť. Voda sa vypúšťa v dvojtýždňových intervaloch (utorok, streda). Cez noc je areál strážený. To preto, aby napríklad nechodili Rómovia sem kúpať kone.“


Haló, polícia
Krimirubrika je nevyhnutným spestrením každých novín. Aj v čísle THE č. 29 z roku 1992 sa radostne dozvedáme, ako polícia klepla darebákom po prstoch. V tomto prípade ide o darebáčku: „Tiežpodnikateľka M. R. z Trnavy v priebehu roka 1991 úmyselne neodviedla daň zo zisku vo výške 134-tisíc korún. Uvedený príjem sa jej zrejme zdal nepostačujúci, a tak ešte aj neoprávnene poberala podporu v nezamestnanosti v celkovej sume päťtisíc korún.“


Varovný podtón má správička o tragédii vo vani: „Dňa 2. júla našiel M. V. doma vo vani napustenej vodou svojho švagra oblečeného a s elektrickým sušičom v rukách. Menovaný nejavil známky života. Lekár konštatoval smrť v dôsledku zásahu elektrickým prúdom.“


„Bolo mu zima?“ pýta sa správička o zlodejovi z chatovej oblasti pri Hlohovci. Z rekreačných objektov J. Š. a A. N. „...odcudzil rôzne druhy nástrojov, zvárací aparát, paplóny, spacie vaky a ďalší tovar...“ Teraz nie je jasné, či skutočne išlo o chaty, alebo predajne. Alebo iba o štylistickú nemotornosť.


Muži zákona strieľali
Tu už nejde o žiaden policajný zákrok, ale o spravodajstvo zo športového podujatia mestských policajtov. Na počesť vzniku svojej organizácie usporiadali v areáli TJ Stavbár v Modranke turnaj O pohár primátora a strieľali nie z pištolí, ale góly na futbalovom ihrisku.

 

Uverejnili by sme aj poradie, ale to by sme šli proti duchu turnaja, ktorý deklarovali šéfovia podujatia takto: „Výsledky vonkoncom neboli prvoradé. Športová oslava výročia mestskej polície poslúžila hlavne na bližšie spoznanie sa chlapcov z jednotlivých útvarov.“
 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda
reklama