Dano Heriban dostal nečakaný darček! Už mu visí na stene

RELAX - Rozhovory | 3.10.2012, 18.00, Katarína Rosinová

Koncom septembra sa na festivale Divadelná Nitra rozdávali ocenenia sezóny – DOSKY. Za najlepšiu inscenáciu vyhlásili Sedem dní do pohrebu Slovenského komorného divadla Martin. DOSKY za najlepší mužský herecký výkon sezóny získal Trnavčan Daniel Heriban. Zhodou okolností za výkon v ocenenej hre.

Fotografia z obalu CD Na jeden dych.

Blahoželám! Očakával si to aspoň v kútiku duše?

- Sedem dní do pohrebu bol už ako román okamžitou literárnou udalosťou. Umelecká aj ľudská konštelácia v našej inscenácii bola od prvých skúšok vo zvláštnej symbióze, čo sa zrejme odrazilo na výsledku. Záujem kritikov o ocenené predstavenie bol od jeho prvého uvedenia vysoký, čo sa nedalo nevšimnúť si.

Čo teraz, berieš to ako záväzok k tomu, aby si bol ešte lepší, ako doteraz?

- Vnímam to skôr ako nečakaný „darček“ za dlhšie obdobie pracovného vypätia. Minulá sezóna bola nabitá. Cena, samozrejme, pohladí a poteší, ale nie je cieľom mojich snažení, to je jasné. Herec zvádza miniboje každý večer sám so sebou na javisku. Hlavný záväzok - byť ešte lepší, má teda voči sebe.

Kde máš tento hodnotný kus dreva uložený?

- Na zadnej strane dosky je predpríprava pre zavesenie na stenu. Zvládol som to doma pribiť. Pár týždňov sa z nej budem vytešovať a potom poputuje do foyer divadla.

Okrem toho, že si dobrý herec, si aj skvelý hudobník. Nedávno si v rámci jednej akcie zahral a zaspieval priamo v kníhkupectve pred nič netušiacimi návštevníkmi. Museli ťa dlho prehovárať, alebo si za každú srandu?

- Nemuseli ma veru vôbec prehovárať, celkovo ma tento projekt zaujal. Výborný nápad, krásny priestor. Len ma mrzelo, že ľudia v kníhkupectve z toho až tak veľa zvukovo nemali, podstatou bolo prísť ku klavíru a zahrať. Bez prípravy, bez ozvučenia...

Nápad dobrý, no pre hudobníka vo veľkom priestore bez ozvučenia trošku problematický. Ja mám rád kontakt s publikom, no v spomínanom videu sa to ťažko dalo pre tieto mínusy realizovať. Ale výsledok na nete je fajn. A o to išlo.

Ako sa darí tvojmu poslednému album Na jeden dych?

- Odozvy na album od poslucháčov sú zväčša pozitívne. To je to najpodstatnejšie. Snažíme sa s kapelou priebežne koncertovať, pobehali sme po Slovensku. O predaji CD sa zvlášť v našich podmienkach nemusíme ani baviť. S hudbou vzdialenou od všeobecne platných, komerčných vĺn a nemedializovanou tvárou je to dnes nie najjednoduchšia cesta.

Záväzok byť ešte lepší má hlavne voči sebe. 

Trápi ťa to?
- Nie. Len tomu už dlhší čas vôbec nerozumiem. Prečo drvivá väčšina médií nemá snahu oboznámiť bežných poslucháčov, divákov aj s inou tvorbou, ako sú už roky-rokúce tie isté mená či sem tam nejaký nový, súťaživý typ z obrazovky?

Prezraď, čo máš v pláne v najbližšom období.
- Sezóna sa pozvoľna rozbieha, niečo o nej viem, ale nechám sa tiež sčasti prekvapiť. V Martine chystáme napríklad netradičný, divadelný sitcom, bude mať takisto viac častí. Po ňom príde na rad Hamlet. Mali by sa tiež podariť menšie projekty, napr. v divadlách GUnaGU a Ticho a spol.

Rozkomunikované mám ešte dva väčšie divadelné projekty, ale nechcem predbiehať, neviem či sa to vôbec časovo bude dať stihnúť. Popritom divadelnom ťažení by som rád posunul aj realizáciu CD pre deti, ktoré mám už dlhšie v pláne.

A v súkromí?
- Synáčik začal chodiť od septembra do škôlky, čiže prišli plačlivé rána, noví kamaráti, nové chorôbky.
 

Foto: Album Dana Heribana

Čítajte aj:

Tak zavrime Trnavu a šup do Bratislavy!