Futbalová glosa: Na Bučany sme nasadili aj nášho precedu. Úspešne
Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 23.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/22648-futbalova-glosa-na-bucany-sme-nasadili-aj-nasho-precedu-uspesne/futbalova-glosa-na-bucany-sme-nasadili-aj-nasho-precedu-uspesne/
Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že futbal treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.
Gól Hrnčiaroviec v Bučanoch. Foto: Roman Pavelek
Tentoraz písal o zápase Bučany - Hrnčiarovce 1:1 (klikni pre bližší kontext).
Milí priatelia,
anglický týždeň sme zakončili v dedinke za motorestom schovanej i Bučany nazývanej.
Papierové predpoklady hovorili jasne, otázkou bolo len koľko. Opäť sa nás zišlo hojne, keby sme mali nejakého trénera, mal by z toho celkom hlavu.
Samozrejme srandujem, s precedom nás bolo jedenásť, ako robiť okolo futbalu to neni len chlebíčky a párky žrať na poradách, preceda nepreceda, obúvaj kopačky a hybaj aspoň zavadzať.
Naposledy keď nastúpil, tak sme vyhrali v Bohdanovciach, takže v sebe niečo také magické a nedefinovateľné musí mať.
A vskutku. Svojim nevypočítateľným pohybom počaroval celému mužstvu súpera tak, že nevedeli nájsť cestu k našej bráne.
Začali sme protiva vetru a domáci hráči mali najväčší problém s dlhými pasmi, ktoré zväčša končili za rohovou čiarou.
A nakoľko kvôli vetru pravdepodobne nebola tabuľa, tak si asi niektorí domáci funkcionár neuvedomil, že je nerozhodný stav, preto schoval loptu spoza našej brány a tak sme po každom nepodarenom pase Bučian úspešne získavali čas.
Čo samozrejme hráčov domácich vyhecovalo a tak do prihrávok dali ešte viac razancie, takže Dudko v bráne musel šliapať pre lopty ešte ďalej.
Inak domáci sa v priestore šestnástky vďaka skvele hrajúcej stopérskej dvojici Ivuša s Marcelinhom k čistým šanciam nedostali, nejaké závary tam boli, ale domáci strelci nedokázali prekonať hradbu tiel.
K stopérom sa pridali obetavosťou aj krajní obrancovia, ktorí chybovali oveľa menej, než ako sme u nich zvyknutí.
Najbližšie ku gólu bol v prvom polčase domáci záložník, ktorého strela z 25 metrov už už smerovala pod brvno, ale Dudko vytiahol zákrok kola a loptu končekmi prstov vytlačil nad.
Čo sa týka našej ofenzívnej fázy, párkrát sme sa dostali aj na dostrel, asi v 15. minúte Sedlo mi miesto prihrávky zvolil propagačnú strelu a tak som sa mu strašne pomstil a až do konca polčasu musel behať aj za mňa.
Z ľavej strany konečne odohral dobrý zápas Paťkoló, veľa nabehal a vybojoval, skúšal do kombinácie aj precedu, ten sa dokonca ocitol aj v úniku sám na brankára, už už sa schyľovalo k futbalovej senzácii, postranný však odmával ofsajd.
Neujal sa ani Vozov volej, kedy Paťo zľava poslal center do domácej šestnástky, obrana loptu nevykopla, dostala sa na pravo až ku mne a pravačkou z prvej som si v šmyku nastrelil ľavačku, takže zase nič.
Polčas, plichta.
To nám len hralo do kariet. Cez polčas sme v radostnom očakávaní čakali na Kura, najväčšiu radosť z jeho príchodu mal však preceda.
Aspoň z niečoho mal v ten deň radosť, keď už tie voľby dopadli tak ako dopadli. A ja mu to hovorím stále, "Uvidíš to, tie k...y to všetko hodia na teba!"
A vyzerá to, že ten čas je už za dverami.
Naspäť k fotbalu.
Domáci opäť začali ofenzívne, vypracovali si aj niekoľko čistých šancí, ale buď ich vychytal Dudko, alebo osamotený pred našim gólmanom nemierili presne.
Neprišli sme s veľkými očami, skôr sa dá povedať, že niektorí ich ešte ani poriadne nerozlepili, ale každá nasledujúca minúta hrala v náš prospech.
Oproti zápasu s Ružindolom v týždni sme spravili jednu taktickú zmenu a to, že sme sa až tak nestiahli pred vlastnú šestnástku.
Ako teda defenzívne sme hrať prišli, o tom žiadna polemika, ale sporadicky sme sa pokúšali dopredu aj niečo vymyslieť.
Zhruba v 65. minúte dostal možnosť priameho kopu z 25 metrov Jeďo, jeho dobrú strelu len domáci gólman vyrazil pred seba a v najväčšej šanci sa ocitol Sedlo v tesnom súboji loptu cez brankára neprepasíroval a nepretlačil sa cez neho ani on, takže z toho bol nakoniec karambol a faul.
Bučančania pokračovali v obliehaní našej brány a zahadzovaní šancí, k nerozhodnému stavu prispela aj skvele pískajúca a mávajúca rozhodcovská dvojica, ktorá sa nedala búrlivou atmosférou uniesť.
Nespokojných domácich divákov som preto musel potešiť ja malou hereckou etudou a ako sa hovorí, rozihral som im úsmev na tvári.
Za bezgólového stavu domáci vystriedalo všetko, čo malo ruky a nohy, šťastný žolík však prišiel až na konci a Paulovič prvým dotykom po odrazenej strele odklial našu bránu.
79. minúta a 1:0.
Fintu do žita sme však nehodili, Jeďo v 84.minúte poslal loptu dopredu, obrovské penzum práce som odviedol tým, že som uhol Sedlovi, ten si prvého stopéra zasekol, cez druhého loptu pretlačil, respektíve sa našťastie odrazila k nemu a sám zoči voči Jamrichovi nezaváhal.
84. minúta - 1:1.
A mohlo to byť ešte veselšie, keby som mal lepšie nastavený budík, Sedlo vypichol loptu obrancovi rovno ku mne, predo mnou otvorená diaľnica, lenže prispatého ma dobehli obrancovia domácich, tak som loptu posunul do prava Munovi, z ktorého mohol byť gólový hrdina, lenže nevyužil ani jeden z troch sľubných okamihov na skórovanie, buď mal loptu na ľavú nohu, na hlavu, na vajcá.
Ale dobre aj tak.
1:1 z horúcej pôdy, tomu neverili asi ani tí najväčší optimisti.
Budúci týždeň doma dáme lídra súťaže a večer hurá na zábavu. Šeccia sú pozvaní.
Záverom už len pripájam jednu dôležitú výzvu, ktorá dnes doslova valcovala internety:
Nazdááááár
PETER VOZÁR
prispievatelia | 7.11.2017 | Futbalová glosa | https://www.trnavskyhlas.sk