Vozo pri oslave jubilea: Želám si zdravie a svetový mier

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 29.3.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/22753-vozo-pri-oslave-jubilea-zelam-si-zdravie-a-svetovy-mier/vozo-pri-oslave-jubilea-zelam-si-zdravie-a-svetovy-mier/

Pracuje ako realitný maklér, hrá futbal za Hrnčiarovce nad Parnou a píše glosy na futbalové témy pre trnavskyhlas.sk. Peter Vozár je pohodový chlapík, ktorý okoliu rád rozdáva dôvody na úsmev. V sobotu oslávil v kruhu priateľov štyridsiate narodeniny. Rozhovor pre náš web sme si pri tejto príležitosti nemohli nechať ujsť.

Zo zákulisia: Peter Vozár sfukuje narodeninovú tortu. Foto: Ján Král

 

Kto je to vlastne Peter Vozár?

- Pochádzam zo starej šlachtickej rodiny, mojej prababky brat bol posledné trnavské knieža, on mal v Trnave napríklad desať ulíc v historickom centre. Jeruzalemskú, Invalidskú, Hornopotočnú… Nebudem všetko vymenovávať, ale tak zvládal ich všetky pozametať.

 

Pár rokov dozadu som rozmýšľal nad sloganom k mojej reklame na Linčianskej. Úplne prvý bol: „Peter Vozár, realitný maklér so zmyslom pre humor a slabosťou pre alkohol.“ Také vystihujúce, akurát si nie som istý, ako by to pôsobilo. Asi toľko o mne, ale snažím sa takmer na všetko pozerať s humorom.

 

 

Cez víkend si oslavoval 40. narodeniny? Ako dopadla akcia?

- Ako sa hovorí, boli sme do pol. „Dokedy ste boli?“ „Do pol!“ Koľkej a do ktorého dňa sa vo víre histórie ľahko stratí. Atmosféra vynikajúca, zabavili sme sa aj bez nealka.

 

 

Na Facebooku si napísal, že tvoja životná púť sa preklopila do druhej tretiny, končí ti obdobie nevinnej puberty a v druhej tretine budeš musieť začať prijímať mnohé závažné rozhodnutia. Čo od toho máme čakať?

- Už dlho ma štve ten Mugabe, tak som v nedeľu na obed napísal zopár priateľom do Zimbabwe, niečo teraz riešim v Severnej Kórei, písal aj starý Donald, žeby dobehol, „Starý môj, najprv sa ostrihaj, nech vyzeráš ako človek!“ Od teba má sprostejší účes už len Blaha a Perný!“

 

Ale už len aby som Ti zodpovedal otázku. Som si to naplánoval na tých ďalších 40 rokov, lebo ten svetový mier a ekologickú rovnováhu nedosiahnem za pár rokov. Ako v šenku to slovami dokážem behom piatich minút, vieš, ale teraz to musím aj nejako implementovať.

 

 

S partnerkou Naďou ste spolu už sedem rokov. Po takom čase sa hovorí, že buď svadba alebo rozchod...

- Svadba. A je po romantike. Je po tajomstve.

 

 

Pracuješ ako realitný maklér. Čo ti táto robota dala a čo vzala?

- Ja som sa bál jedného. Že budem fluktuant. Predtým som žiadnu prácu nevydržal robiť viac ako 5 rokov. Teraz maklérčim už 10 rokov. Boli samozrejme obdobia, keď som si hovoril „realitný malér“, ale nikdy som vážne nerozmýšľal nad tým, že by som skončil.

 

Je to najmä vďaka kolegom, ako u nás v kancelárii, tak aj v sieti. Nech to znie ako klišé, ale je to tak. Sme veľká sieť, ale viem, že keď zavolám "nejvyššímu", poradí, pomôže, zavolám do Bystrice, Nitry, Košíc detto. Poznáme sa, je to viac ako kolegialita, je to priateľstvo.

 

 

Na ktorý svoj realitný biznis si najviac hrdý?

- Sochu slobody. Ako vypukla v Amerike kríza, normálne som ju zaradil do ponuky. Síce sa mi ju nepodarilo predať ako tomu podvodníkovi, čo predal Karlštejn dvakrát, ale i šme še pobavili.

 

Hrdý som prakticky na všetky obchody. A toto bude ako z politologickej príručky, ale každému klientovi sa môžem pozrieť do očí. Viac ako provízia je dobrý pocit, najmä ak sú klienti spokojní a vidím, že bez mojej pomoci by to tak ľahko a dobre nedali.

 

S kolegami z RE/MAX-u.

 

 

Čo sa snažíš ponúknuť svojím zákazníkom okrem bežných realitných služieb?

- Teraz vážne nevolám na centrálu, ale fakt sme udávači. Udávame tón. Keď som začínal, bývanie sa predával štýlom: 3-izbový byt na treťom poschodí v dobrej lokalite. Si nevedel, či na Linke, Prengu, Družbe. Z inzerátu si zistil ešte aká kancelária. Fotka ani nebola z toho bytu. Neznámy maklér, byt veľká neznáma.

 

Ako prvý sme sa začali identifikovať v prvom rade ako makléri, takže človek vedel, komu ide volať. Predaj nehnuteľnosti nie je turistika, dobre spracovaná prezentácia šetrí čas i peniaze tak predávajúcim, ako aj kupujúcim. Už z ponuky musí kupujúci vedieť, áno toto chcem, idem si to len potvrdiť.

 

Za tých desať rokov v RE/MAX-e sa stretávam s tými najlepšími a tí najlepší nás aj vzdelávajú. Našou aj mojou výhodou je, že čerpám z vyše 40-ročných skúseností na všetkých svetových trhoch a nebudem preháňať, že práve RE/MAX prináša zásadné novinky aj na náš trh. Home staging, videoprehliadky, open house...

 

Takže klientom dokážem ponúknuť systém, ktorý funguje, alebo predajnú stratégiu, ktorá bude úspešná. Plus sa snažím k tomu pridať trochu osobnejší prístup, ale to asi viacerí.

 

Alebo jednoduchšie, radšej mať 15 obchodných prípadov v portfóliu a venovať sa im na 100 percent, ako mať  100 a venovať sa im na 15 percent.

 

"Zedol som fotbal," takto okomentoval túto fotografiu na svojom facebookovom profile. 

 

 

Poďme k futbalu. Zachránia sa Hrnčiarovce v tejto sezóne v 7. lige?

- Je voda mokrá?

 

 

Kam to chcete v tabuľke na jar dotiahnuť?

- Stred tabuľky. My sme už niekoľko rokov jarné mužstvo. Na jeseň tuším opadávame ako lístie, ale na jar zakvitneme.

 

 

Donedávna ešte tréner Hrnčiaroviec Konštantín Šimo ti dával dosť zabrať, čím si ho vždy presvedčil, aby ťa nechal v kádri?

- Elementárna úcta. V prvom rade neskutočný odborník, v druhom vynikajúci človek. Akurát to schovával pod maskou veľkej prísnosti.

 

Reku, tréner, na mňa to nehrajte! Na Dobrej Vode cez polčas im púšťala kabína, trocha sa oprel, prvý som bol, čo ho oprášil a že dobre: Vozo, nechám ťa aj druhý polčas.

 

V kabíne sme boli na rovnakej vlnovej dĺžke, že behavý futbal, akurát to potom miesto mňa nevládal odbehnúť...

 

Spomeniem aj pána Tóbla, čo ma rok trénoval v Bohdanovciach. Tiež prísny tréner, presne na čas v kabíne, o piatej vstával, aby si pripravil taktiku na štvorčekovú A5 drobným písmom na dve strany. A ja že: tréner, ževraj ste neboli prvý hore, ale vás to o piatej ťahalo k babke?

 

Teraz, keď sa stretneme, všetky infarkty a porážky, čo pri mne zažili, sú za nami, teraz sa len usmejeme a pospomíname.

 

V zápasovom tempe. 

 

 

Už dlhší čas píšeš glosy pre náš portál trnavskyhlas.sk, kde komentuješ hlavne zápasy Hrnčiaroviec. Aké boli reakcie spoluhráčov, keď si napísal prvú? Brali to všetci s humorom, alebo ti chcel niekto aj nakopať?

- Prvý blog bol ešte do komentárov pod článkom, aj druhý, potom si zbadal, že sa ma asi nezbavíš, tak si mi vymyslel rubriku. Aj ohlasy boli priaznivé a čo sa spoluhráčov týka, tak s tým nebol nikdy problém.

 

Vždy sa snažím písať v dobrom, aj keď dostaneme pakel. Slovo je veľká zbraň, radšej potopím seba, už to nejako rozchodím. No dobre, a ešte Jeďa (Ivan Jedinák, pozn. autora), keď zahodí tri čisté šance, ale on mi to vždy odpustí. Mám na neho také tajné páky. :-)

 

 

Ani tvoj brat sa nehneval, keď si ho občas spomenul v článku?

- Ja mu hovorím, že je tieňový minister práce, sociálnych vecí a rodiny za ĽSNS. Tak ale myslím si, že keď nás slniečkárov začnú vešať po kandelábroch, dá aspoň pozor, aby som moc netrpel. :)

 

Ale oni majú teraz dosť starostí sami so sebou, momentálne hľadajú zradcov vo vlastných radoch, takže možno sa budú vešať medzi sebou navzájom a nás už potom nebude mať kto.

 

Zagratulovať prišli aj spoluhráči a kamaráti, s ktorými sa lepšie spoznal pri futbale v Hrnčiarovciach.

 

 

Nikdy nezabudnem, ako sme sedeli spolu na zápase Spartaka, loptu dostal Privat Yao a ty si mi povedal len tak medzi rečou, že ten sa asi veľa nevyspí, keď má na zvončeku napísané svoje krstné meno... Nad takýmito vecami nejako rozmýšľaš alebo to prichádza len tak pri kadencii slov?

- To je taká kombinácia všetkého možného. Prídem do šenku a Kryšot hneď schováva noviny, sedím u Nadi a behom desiatich minút niečo čítam. Fakt s tým ľudí dokonale vytáčam.

 

Takže načítané, plus keď mi zoberú noviny, mobil, knihu, tak počúvam, popri tom sa mi v hlave odohrávajú asociácie, ako by dajme tomu nejaká situácia vyznela úplne do absurdna.

 

Úplne skvelou studnicou je v tomto prípade Facebook, kde mám veľa priateľov a stránok, od ktorých čerpám inšpiráciu, vlastne aj koncept pozápasovej glosy bol zo stránky FK Rača.

 

Dávno predtým, aj teraz v Športe, sa mi páčili komentáre Vlada Goffu, skvele píše Rišo Hanzlík, resp. celá stránka Tak určitee, a veľa ďalších blogerov.

 

A aby som nezabudol na priateľa Beňa Škreka a jeho legendárne statusy. Toto bolo tuším v komentároch, kde sa viedla diskusia o chorobách a nejako sa tam zaplietli kocky. Maestro napísal: „Kocky si prikladám, iba keď mi je kokocky.“

 

 

Poznáme ťa aj ako veľkého fanúšika trnavského Spartaka. Čo hovoríš na súčasný trnavský futbal?

- Škoda tej poslednej prehry. Mne sa páči jedna vec, a to, že tréner pripravuje hráčov na každého súpera osobitne a zatiaľ to až na zakopnutia s najhorším možným súperom vychádza, možno tam bol až prehnaný rešpekt.

 

Teraz zafilozofujem: „Ak poznáš nepriateľa i seba samého, nebudeš porazený. Ak nepoznáš nepriateľa, ale poznáš sám seba, máš 50-percentnú šancu na víťazstvo. Ak nepoznáš sám seba, ani nepriateľa, prehráš.“ To hovoril ten starý Sun-Tzu.

 

Hráme pragmatický futbal, nevadí, že to nie je tá smršť, čo sme predvádzali v 90-tych rokoch, jedna podobnosť by tu však mohla byť. Aj vtedy sa zišla partia, ktorých mená sa stali známymi až v Spartaku.

 

Futbalová eufória ich výkony dvihla na 120 percent, prečo by to nemohlo byť aj so súčasným kádrom? V tomto som asi večným optimistom, nemáme o moc slabší káder, ako ostatní súperi.

 

Druhá vec je, že veľa vecí by malo asi fungovať trochu inak, aby z toho zase nebolo sklamanie. Tak ale to je na dlhšie.

 

 

Čo si želáš do ďalšej 40-tky?

- Zdravie. Rodine, blízkym a priateľom, ostatné už príde samo. A samozrejme svetový mier. A možno tú prvú v športke. By bodla.

Ján Král | 23.11.2017 | Tí sú naši | https://www.trnavskyhlas.sk