Brankár Rusov s Gliwicami nepredĺžil zmluvu, najradšej by sa vrátil do Spartaka

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 29.3.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/22940-brankar-rusov-s-gliwicami-nepredlzil-zmluvu-najradsej-by-sa-vratil-do-spartaka/brankar-rusov-s-gliwicami-nepredlzil-zmluvu-najradsej-by-sa-vratil-do-spartaka/

Futbalový brankár Dobrivoj Rusov po troch odchádza z Poľska. Odchovanec trnavskej Lokomotívy, ktorý sa dostal do ligového kolotoča v trnavskom Spartaku v mladom veku, sa rozhodol nepredĺžiť kontrakt so svojím klubom Piast Gliwice. V januári sa tak stane voľným hráčom.

Dobrivoj Rusov ešte v čase, keď chytal v Spartaku. Foto: Dominik Trubač

 

V rozhovore pre náš portál poodkryl 24-ročný gólman dôvody svojho rozhodnutia.

 

V Gliwiciach vám končí zmluva a rozhodli ste sa ju nepredĺžiť. Prečo?

- Zažil som tam veľmi ťažké tri roky, príležitosti som takmer nedostával. Zrejme by sa tak ako ja rozhodol každý. V zostavách ma možno občas niekto zazrel, boli to väčšinou ale len prípady, keď prvý brankár Jakub Szmatula chýbal pre trest alebo nemohol chytať z iného dôvodu. Cítil som, že tam šancu chytať nemám. Okolnosti rozoberať nechcem, len poviem, že pred Szmatulom by som asi uprednostnený nebol, ani keby som bol lepší. Podstatné je pre mňa tiež, že aj ako rodina sme tam neboli šťastní.

 

 

Vyvinul klub snahu udržať si vás v kádri?

- V podstate už od leta sme to s vedením riešili. S trénerom Látalom sme si rozumeli, cítil som, že by mohla pod jeho taktovkou prísť šanca. Potom ale prišla trénerská zmena, stále som mal prísľuby, ale zostalo pri rečiach. Aj teraz v závere sezóny, keď som sa po červenej karte môjho kolegu dostal do základnej zostavy a vyšli mi zápasy, ma z klubu naťukávali, či zostanem. Pre nich bolo výhodné, že ma poznajú, nemuseli by zháňať nového brankára.

 

 

V jednom zo zápasov národného pohára ste odchytali celý duel aj predĺženie bez inkasovaného gólu. Napriek tomu vás vystriedali v poslednej minúte zápasu a na penalty išiel váš kolega. Aj toto bol jeden z momentov, keď sa u vás lámali pocity v neprospech klubu?

- Po tomto zápase som chcel ísť za vedením a rozviazať zmluvu, nebolo to ale možné. Bol to vrchol všetkého! Svedčilo to o vzťahoch, nechcem nikoho ohovárať, na toto obdobie mám ale určite ťažké srdce. Nebol som horší v jedenástkach ako brankár, ktorý išiel na penaltový rozstrel. Môj vzťah s trénerom vtedy poriadne zaškrípal. Brankár potrebuje aj šťastie a podržať, ja som túto podporu počas pôsobenia v Gliwiciach nepocítil.

 

 

Znie to tak, že vám futbal poriadne zhorkol...

- Dá sa to tak povedať, po troch rokoch by toho mal plné zuby asi každý. Zažil som tam veci typu, že tréneri mi hovoria, že som lepší, ale tak či tak som dlhšiu šancu nedostal, resp. po jednom odchytanom zápase som bol opäť na lavičke. V jednom zápase podať istý a zodpovedný výkon bez chyby a zároveň sa cítiť dobre v bránke, to sa hádam ani nedá. Keď som chytal teraz po červenej karte viac zápasov, už som sa cítil lepšie, aj na výkonoch sa to odzrkadlilo. Predtým, keď som naskočil na jeden duel raz za čas, logicky prišli aj momenty, keď mi nie všetko vyšlo.

 

 

K dcére Meliske vám čoskoro pribudne ďalšie dieťaťko. Zohralo to úlohu pri vašom rozhodovaní o odchode z Poľska?

- Termín máme v máji, aj to je jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol pre odchod z Poľska. Chcem byť s deťmi, manželkou a nezanedbávať ich. Mal som spoluhráčov s rodinami, ktoré ťahajú z miesta na miesto. Deťom chýba pevné zázemie, všetko je to na úkor niečoho.

 

 

Ako na vás zapôsobilo Poľsko po futbalovej stránke?

- Na Slovensku máme veľa šikovných hráčov, podmienky však majú lepšie v Poľsku, navyše, je tam aj veľký záujem o futbalu, čo robí ligu zaujímavú. Nie je to ale svetoborná súťaž, o čom svedčí, že sa ich klubom nedarí pohárovej Európe. Každopádne, Ekstraklasa je vhodná na rozvoj hráča a posunutie sa do ďalších väčších klubov. Nezriedka sú na zápasoch aj 20-tisícové návštevy, každý duel tak má vďaka divákom grády. To je hlavný rozdiel oproti Slovensku, kde ľudia prídu vo väčšom počte len na niektoré atraktívne stretnutia.

 

 

Čo bude teraz s vami ďalej? Máte ponuky na prestup?

- Na papieri nemám žiadnu. Vyjadril som sa, že by som sa chcel raz vrátiť do Trnavy. To platí. V lete som volal s funkcionármi ohľadne možného comebacku, dohodli sme sa, že ak príde k predaju Adama Jakubecha, môže sa riešiť môj príchod. Potom z toho zišlo. Keď som odchádzal, bolo mi povedané, že sa raz musím vrátiť. Rád to naplním. Život v trnavskom regióne sa mi páči. Keby mi v Spartaku ponúkli aj desaťročnú zmluvu, asi by mi to aj vyhovovalo.

 

 

V Spartaku je momentálne jednotkou Vantruba, chrbát mu kryje Chudý. Máte aj iné alternatívy, ak by nevyšla Trnava?

- Mám, ale určite preferujem Spartak.

 

 

Čo hovoríte na výkonnosť Martina Vantrubu?

- Pamätám si, ako s nami chodil trénovať ešte ako dorastenec. Hovorili sme si vtedy s trénerom Andrejom Kostolanským, že pri správnej futbalovej výchove to raz môže byť veľmi dobrý ligový brankár. Teším sa, že Spartak má ďalšieho vlastného gólmana a stáva sa liahňou brankárov.

 

 

Nebojíte sa, že ak by aj Spartak teraz po vás siahol hrozí vám to, čo v Poľsku – pozícia dvojky?

- V Poľsku som mal veľkú konkurenciu, cez Szmatulu to bolo ťažké, dokonca ho v našej úspešnej sezóne, keď sme skončili druhí, vyhlásili za brankára sezóny. Pozrite, svet nepadne, keby som nechytal a sedel na lavičke. Keď bude chytať lepší, vždy to bude správne rozhodnutie trénerov.

 

 

Ešte cez víkend ste chytali v poslednom kole za Gliwice, na Slovensko ste prišli len v nedeľu. Stihli ste už nasať vianočnú atmosféru?

- Vianoce strávime doma, budeme behať po rodinách, klasický režim, už sa toho nevieme dočkať, ako si oddýchneme. Na stole mávame kapra, lososa a iné ryby. Cez sviatky sa zídeme širšia rodina a užijeme si pohodu.

 

Ján Král | 19.12.2017 | Spartak | https://www.trnavskyhlas.sk