Čierno-bielo pruhovaný sirotinec

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 28.3.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/2975-cierno-bielo-pruhovany-sirotinec/cierno-bielo-pruhovany-sirotinec/

Trasa dávnych vyberačov daní v poslednej mestskej štvrti viedla kroky niekoľkých nadšencov trnavských dejín dolu Ulicou Mikuláša Schneidra-Trnavského. Posledné tri či štyri stredoveké domy na konci ulice ustúpili v 17. storočí šľachtickému domu Mikuláša Esterháziho s vchodom do Halenárskej ulice.

Kamenný reliéf nad vchodom Stefanea pochádza zrejme zo 17. storočia. Na jeho pravej časti (na fotografii) sa kľačiaci kňaz nápadne podobá na Petra Pázmaňa.

 

O necelé storočie bol palatínov dom rozšírený o susedné parcely a prebudovaný na Seminár sv. Štefana - Stephaneum.


Vyškľabení démoni
V uličke medzi bývalým Šľachtickým konviktom a Stephaneom náš sprievodca Georgius náhle zastal pri lešení. Rovnako ako on, aj my sme sa snažili zaostriť zrak cez protiprašný závoj. Márne. „Pri odstraňovaní vrchnej vonkajšej omietky pred štyrmi rokmi boli prekvapení reštaurátin aj okoloidúci. Ukázala sa pôvodná farebnosť fasády, odvážna aj na dnešné pomery. Prízemie zdobili striedavo čierne a biele vodorovné pásy, na poschodí zvislé. Horná rímsa každého okna bola vyzdobená odlišnou dvojicou vyškľabených tvárí démonov.“
Trasa vyberačov daní nás viedla popri lešení za roh do Halenárskej ulice. „Tak toto bola odnepamäti Súkenná ulica. Po znovuotvorení Židovskej mestskej brány pri klariskom kláštore ju začiatkom 19. storočia nazývali Novobránska. Od roku 1889 sa v listinách objavuje jej nový názov Ulica Jána Šimora – ešte za života tohto ostrihomského arcibiskupa, kardinála a veľkého podporovateľa umenia. Svoje súčasné meno nosí práve deväťdesiat rokov. My sa po nej teraz vydáme rovnakou trasou ako kedysi vyberači daní, najprv jej celou východnou stranou. Na začiatku si pozrime úsek medzi Ulicou Mikuláša Schneidra-Trnavského a Haulíkovou ulicou, najlepšie od bývalého východného krídla uršulínskeho kláštora na druhej strane ulice.“
 

 

Zlatá reťaz a sud
Nasledovali sme Georgia od lešenia, ktoré zaberalo celý chodník pred Stephaneom, k základnej škole na druhej strane frekventovanej cesty. Odtiaľto sme mali budovu i susedný pozemok so synagógou a modernú budovu na rohu Haulíkovej ulici ako na dlani. „Haulíkovu ulicu, ktorá spája Halenársku s Kapitulskou, spomínajú písomné pramene z roku 1582 ako, citujem: „...verejnú malú uličku, ktorá má slobodne slúžiť bez akýchkoľvek požiadaviek.“
Mníchov pohľad opäť zamieril k lešenárskym rúrkam. „Daňový register z roku 1538 spomína ako majiteľku prvej zo štyroch parciel v tomto úseku istú pani Macedóniovú. O rok neskôr, v roku vyhnania Židov z Trnavy, ju spomína v liste trnavskej mestskej rade aj krajinský sudca a palatín Alex Turzo. Zo svojho zámku v Hlohovci vyzýva náš magistrát, aby prevzal zo zálohy zlatú reťaz a sud, čo dala pani Macedóniová na jeho príkaz do zálohu trnavským Židom. Jej susedom bol Šimon Husák, ďalší dom patril obchodníkovi Baltazárovi, zakrátko šľachticom Kériovcom. Na rohu s Haulíkovou ulicou bývala dlhé desaťročia rodina Ryšavých.“


Sused majstra Spazza
„V 20. rokoch 17. storočia priviedli do Trnavy pracovné povinnosti baróna Mikuláša Esterháziho. Jeho meno majú Trnavčania dodnes veľkými písmenami napísané na fasáde Kostola sv. Jána, ktorého výstavbu o pár rokov neskôr sponzoroval. Dokonca tuná vedľa jeho domu s veľkou ovocnou záhradou stál aj dom staviteľa chrámu Petra Spazza. Mikuláš Esterházi sa sem neskôr prisťahoval aj s druhou manželkou Kristínou Ňáriovou a deťmi, v iných mestských štvrtiach si našiel bývanie jeho brat Daniel a neskôr aj Danielovi potomkovia Žigmund, Peter a Gašpar či kráľovský personál Wolfgang z Gabrielovej esteháziovskej vetvy. V roku 1625, keď sa z krajinského sudcu stal palatín a z baróna čoskoro gróf, píše Mikuláš 6. decembra manželke Kristíne z Trnavy list. Vraj je v meste iba málo obchodníkov z Benátok, ale že aj tak nakúpil nejaký tovar pre kanceláriu i pre ňu a domov posiela darčeky, ovocie a pochúťky, ako dulový lekvár. Palatín podporoval aj trnavských františkánov a žobrákov v mestskom špitáli. Ako si poznamenal v knihe výdavkov, u františkánov si zvykol objednávať k Vianociam oplatky.“


Starý sirotinec
„V roku 1724 sa do prestavanej štvorkrídlovej barokovej budovy s vnútorným nádvorím nasťahoval z miesta na miesto putujúci Seminár sv. Štefana. Seminár založil necelé storočie predtým Peter Pázmaň, no bol vlastne pokračovateľom tradícií Oláhovho seminára z roku 1560. Autorom prestavby, v ktorej sa doteraz nachádzajú aj stavebné prvky ešte zo stredoveku, bol zrejme janovský rodák Ján Lukáš Hildebrandt. Na vedute mesta od Jozefa Jägera, ktorá vznikla asi dvadsať rokov po prestavbe, ešte nevidno nad strechou východného krídla kupolu kapnky. Tú nádherne vyzdobil v roku 1771 freskami nadaný žiak Františka Antona Maulbertscha, ktorého obraz sme videli v terajšom jezuitskom kostole, ďalší Nemec - Jozef Winterhalder. V roku 1886 bol v budove umiestnený sirotinec a ako detský domov si ho pamätáme iste ešte viacerí.“

TEXT A FOTO: LACO ŠEBÁK

prispievatelia | 24.8.2011 | Na ulici | https://www.trnavskyhlas.sk