Na kus reči: Polstoročie pri plaveckom kormidle
Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 26.4.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/3455-na-kus-reci-polstorocie-pri-plaveckom-kormidle/na-kus-reci-polstorocie-pri-plaveckom-kormidle/
Trnavské plávanie je už roky spojené s menom významného trénera Ladislava Hlavatého. Miestny rodák pritom svoju aktívnu kariéru začínal v inom športovom odvetví. No najmä pri plávaní dosiahol najvýznamnejšie úspechy svojej kariéry.
Viac ako štyri desaťročia sa Ladislav Hlavatý venuje plaveckým talentom Trnavy. Foto: Tatiana Čuperková
Ladislava Hlavatého môžeme v súčasnosti pokojne označiť za nestora tohto športu v Trnava.
Začína sa nová plavecká sezóna, koľká to bude už pre vás?
- Máme za sebou štyridsaťtri sezón, táto už bude štyridsiata štvrtá. Za tie roky sa v oddiele vystriedalo mnoho generácií a stovky plavcov. Dnes sa už v podstate venujeme deťom našich bývalých odchovancov.
Znamená to, že sa vytvorila veľká plavecká rodina?
- Dá sa to tak povedať, pretože mnohí z nich nám dodnes pomáhajú ako tréneri a cvičitelia.
Dnes si vás inak ako pri plávaní nevieme predstaviť. Ale vieme, že ste začínali pri inom športe.
- Moje začiatky sú spojené s rôznymi športmi. Možnosti mladých v minulosti neboli také ako teraz. Takže len čo sa nám skončila škola, utekali sme von a športovali. V priestoroch dnešného atletického štadióna bol kedysi vysušený rybník a aj tam sa dalo športovo vyžiť. Bežne sa chodilo kúpať do Štrkov a na Malý stav. V škole sa v tom čase začala rozvíjať hádzaná, a tak som sa venoval aj jej.
Malá partia z vašej hádzanárskej kariéry sa údajne stretáva dodnes. Pri akých príležitostiach?
- Skutočne vzniklo v tomto období medzi nami veľké priateľstvo. Po večeroch sme sa prechádzali po korze a spoznávali ľudí. V zime sme zašli do kaviarní a tento zvyk nám, štyrom sedemdesiatnikom, zostal dodnes. Takže keď má niekto z nás narodeniny, vždy sa na trnavskom korze stretneme a zájdeme spoločne do cukrárne, kde si napríklad ja dám zakaždým veterník.
Vo svojej kariére ste sa isté obdobie venovali dvom športom naraz. Ako sa to vlastne vyvíjalo?
- Keď som sa venoval hádzanej, dostal som ponuku ísť hrať aj do Prešova či do Bratislavy. Ale nechcel som odísť z Trnavy. Keďže som sa súčasne venoval aj plávaniu, tak som sa rozhodol, že pôjdem na fakultu telesnej výchovy a športu študovať trénerstvo so špecializáciou na plávanie. Skutočne som sa venoval dvom športom naraz. Hádzanej na takej úrovni, že som v šesťdesiatych rokoch deväť rokov hrával ligu, dokonca som aj reprezentoval.
Ako mladík (s loptou) hral 1. hádzanársku ligu. Foto: archív Ladislava Hlavatého
Lenže vášeň pre plávanie bola asi silnejšia.
- Keďže sa mu venujem dodnes, tak je jasné, že áno. Na začiatku existovala v Trnave len jediná krytá plaváreň, parné kúpele v Trnave. Bol tam oválny bazén, takže mal poriadne ďaleko od bazénov, ktoré sú potrebné pre súťažné plávanie. Tento bazén bol uvedený do prevádzky pred takmer osemdesiatimi rokmi. Iné mestá, ako Piešťany, Bratislava či Košice mali aspoň 25-metrové bazény. Vtedy súťažiť s plavcami z týchto miest bolo takmer nemožné.
Ako sa teda prekonalo toto náročné obdobie? Trvalo vlastne až do čias, keď na vtedajšej Pedagogickej fakulte, dnes MtF STU, nevznikol konečne dôstojný plavecký stánok.
- Keď sa začal bazén na fakulte budovať, chodil som tam ako do kostola. Bol som pri všetkom. Veľmi som sa tešil, že aj v Trnave bude normálny bazén a vôbec som ešte nerozmýšľal nad tým, že by som založil plavecký oddiel. To všetko sa dialo ešte predtým, ako som začal študovať na FTVŠ. A to som si ešte pred štúdiom odkrútil dvojročnú základnú vojenskú službu. Počas hádzanárskej kariéry, to som už začal na fakulte učiť, sme 1. októbra 1968 založili plavecký oddiel. V bazéne, v pare a vlhku, som trávil denne šesť až osem hodín. Keď som skončil s hádzanou, venoval som sa už len plávaniu a tieto denné plavecké tréningy boli súčasťou môjho života hádam až do mojej šesťdesiatpäťky. Vtedy som však ako učiteľ robil aj iné športy, ako plávanie. Rôzne zimné či letné kurzy, lyžovačky, turistiku a samozrejme aj loptové hry.
Sám ste už spomínali, že v súčasnosti spolupracujete aj s deťmi svojich bývalých zverencov. Trénerský tandem tvoríte so synom Rastislavom. No v oddiele sú mnohí ďalší skvelí tréneri. Je náročné venovať sa stále mladším a mladším plavcom? Nestrácate trpezlivosť?
- Ak je človek pre niečo zapálený, je aj trpezlivý. Len tak s mládežou niečo dosiahne. Predstava, že má pred sebou talentovaného plavca a môže ho niekam vytiahnuť, ženie človeka vpred. Nepozerá sa na to, aký veľký vekový rozdiel je medzi trénerom a žiakom. Stále sa snažím viesť svojich mladých plavcov k vrcholu.
Ale komunikácia tam musí byť nastavená úplne inak, ako pri kontaktoch s dospelými.
- Po čase sa získa istá prax, takže v tomto problém nevidím.
Počítali ste, koľko víkendov do roka ste strávili na plaveckých súťažiach?
- V čase, keď sa mi ako trénerovi najviac darilo, čiže v osemdesiatych rokoch, to bolo 38 týždňov do roka. To bolo skutočne náročné obdobie.
V spomínaných osemdesiatych rokoch ste mali skutočne známych a úspešných zverencov. Ale ako to vyzerá s trnavským plávaním momentálne? Musíte robiť nábory, aby ste získali nových zverencov?
- Našťastie, vybudovali sme si dobré meno, takže takéto nábory robiť nemusíme. Od samého vzniku oddielu robíme kurzy pre začiatočníkov a práve na nich zbadáme, z ktorého dieťaťa by mohol byť slušný plavec. Momentálne sa športovému tréningu v klube venujú štyria tréneri. Dlhoročnou trénerkou nášho klubu, ktorá sa venuje najmä žiakom a juniorom, je Tatiana Bergmannová. Spolu s ňou vedie mladších žiakov aj Ingrid Remišová. Ďalej máme dvanásť trénerov špeciálne pre kurzy plávania. Mnohé výcviky, vďaka tomu, že máme aj malý bazén, prebiehajú súčasne.
Mali ste obľúbenú disciplínu, ktorú ste rád učili, ale ktorú ste aj rád plávali?
- Bol to motýlik. Práve v ňom som dosahoval najväčšie úspechy. Aj v spojení s mojím bývalým zverencom Marcelom Gérym.
So svojim najslávnejším zverencom Marcelom Gérym. Fpto: archív Ladislav Hlavatý
Na vrchole s Gérym
Najväčšie úspechy dosiahol Ladislav Hlavatý so svojím zverencom, rodákom zo Smoleníc Marcelom Gérym. V roku 1980 sa pod jeho vedením stal trojnásobným juniorským majstrom Európy a na majstrovstvách sveta 1986 obsadil vo finále 4., 5. a 6. miesto. O rok neskôr však Marcel emigroval do Kanady a ďalšie úspechy žal už ako reprezentant krajiny javorového listu. Na olympiáde v Barcelone 1992 sa v štafete dokonca tešil zo zisku bronzovej medaily. K ďalším významným zverencom Ladislava Hlavatého patrila Tatiana Bergmannová, Donald Šemetka, Vladimír Voštinár, Alena Burešová, Jana Murínová, Miroslav Machovič a Martina Moravcová – reprezentanti Československa, neskôr Slovenska.
Kto je Ladislav Hlavatý
Narodil sa 11.7.1939 v Trnave. Je ženatý, má dcéru Alexandru a syna Rastislava a štyri vnúčatá. Je spoluzakladateľom plaveckého oddielu STU Trnava. Na FTVŠ v Bratislave vyštudoval trénerstvo plávania. Ako hádzanár hral 1. ligu za Trnavu a počas vojenčiny aj za Duklu Plzeň. Najväčšie športové úspechy mu prinieslo plávanie.
Tatiana Čuperková | 26.9.2011 | Plávanie | https://www.trnavskyhlas.sk