Pivné reči: Vivat hokej!

Vytlačené z https://www.trnavskyhlas.sk | 29.3.2024
https://www.trnavskyhlas.sk/c/6829-pivne-reci-vivat-hokej/pivne-reci-vivat-hokej/

Odjakživa sme v obkľúčení očakávaní. Naplnených, i nie. V práci i súkromí. A najhoršie je, že sme si na to zvykli. Podobne je to aj v športe. Ak naši nevyhrajú, vytáča nás to do zúrivosti. Lamentujeme, kritizujeme, odvolávame i vyhrážame sa.

Namaškrtili sme sa čiastkovými úspechmi, ktoré ale nemôžu prichádzať ustavične. Výchova nasledovníkov zlatých hokejistov i iných vrcholových športovcov totiž na Slovensku stagnuje. A to nielen vinou deravej štátnej kasy.


V športe dnes medzi funkcionármi platí pravidlo bližšia košeľa než kabát. V deväťdesiatych rokoch aj tým najmenším (dedinským) rezešovci, bartkovci a im podobní ukázali, že biznis sa dá spraviť aj z dovtedy pre všetkých posvätnej zábavy a sebarealizácie. Zisky i osobná prestíž boli a sú postavené nad nutnosťou venovať časť a peniaze do nových generácií. Pamätný to výrok niekdajšieho prezidenta FC Spartak Trnava: Ja nepotrebujem mládež, ja si futbalistov kúpim.


Nečudo potom, že po našich štadiónoch behajú športovci, po ktorých v cudzine ani pes neštekne. Čo má zdravé nohy a hlavne rozum, uteká preč. Nie za peniazmi, za lepšími podmienkami. A doma sa klameme, čo všetko pre deti robíme. A pritom len tlstnú a chradnú na tele i duchu.


Je pohodlnejšie sedieť pri telke s pukancami v náručí, ako zovierať v rukách hokejku. Koľko gólov sme už takto dali, a tí babráci na ľade nie. Spotení sme rovnako, len nás nič nebolí. Aj preto pre šport urobíme všetko. Ale len hubou.
 

Gabriel Kopúnek | 10.5.2012 | Pivné reči | https://www.trnavskyhlas.sk