Miroslav Karhan: Otec by bol hrdý

ŠPORT - Futbal - Spartak | 29.3.2011, 14.40, Ján Král

Stovkár Karhan. Tak znie názov knihy o futbalovej kariére Miroslava Karhana, ktorú v pondelok pokrstili na Štadióne Antona Malatinského. Emotívny krst vyvolal u odchovanca Spartaka slzy dojatia.

Knihu krstili trávou zo Štadióna Antona Malatinského. FOTO: Michal Hlavatovič

reklama

„Nie je bežné, aby človek čítal knihu o sebe. Je to jeden z výnimočných momentov mojej kariéry, že kniha uzrela svetlo sveta. Emócie vyplývajú z toho, že sa tohto momentu nedožil môj otec, ktorý by bol určite veľmi hrdý,“ hovoril pár minút po akte Miroslav Karhan.
Krstnými otcami knihy boli Jozef Jankech a Vladimír Weiss. Teda muži, ktorí dali Karhanovi v reprezentácii príležitosť pri debute, respektíve pri stom štarte v reprezentácii. S Weissom si Karhan tyká, svojho času sa stretávali i na ihrisku. Miro si spomenul i na úsmevnú príhodu. „Bolo to v zápase proti Košiciam. Išiel som do šmýkačky, kopol som ho a z Vladovej strany padlo pár tvrdších slov. Po stretnutí ale bolo všetko zabudnuté,“ usmial sa Karhan.
Krst moderoval rozhlasový komentátor Stanislav Dutka. „Mám veľkú radosť, že môžem stáť dnes vedľa Mira. Podľa môjho názoru je to veľký futbalista i človek,“ uviedol Dutka.
Autorsky pútavú publikáciu zostavil Michal Zeman. Na 152 stranách nájde čitateľ okrem prierezu kariérou a množstva fotografií, aj pohľady ľudí spätých s Mirovým životom a jeho hráčskym pôsobením.

Manažér či tréner? Ešte nie
„Trnava je mojou srdcovou záležitosťou. V lete sa vraciam na tento trávnik,“ povedal Miroslav Karhan v rámci krstu. „S pánom Poórom, majiteľom Spartaka, som dohodnutý, že sa tu budem hlásiť. Síce ešte nemám podpísanú zmluvu, ale verím, že by to nemal byť problém,“ uviedol ďalej najúspešnejší trnavský odchovanec ostatných rokov. Rodáka zo Šulekova by si mnohí priaznivci Spartaka vedeli predstaviť po skončení kariéry aj ako manažéra klubu alebo trénera. Čo na to Karhan? „Tak ďaleko ešte nemyslím, chcel by som možno ešte dve - tri sezóny hrať futbal. Uvidíme, ako to zdravie dovolí. Čo bude potom, ešte teraz neviem. Samozrejme, uvažujem nad tým, že by som si spravil trénerskú licenciu a neskôr trénoval. Nebránil by som sa ani manažérskym činnostiam. Myslím si, že zo zahraničia mám dostatok skúseností, zažil som veľa situácií. Ale opakujem, ešte to nie je téma dňa,“ dodal Karhan, ktorý sa, mimochodom, umiestnil na 7. mieste v ankete Futbalista roka 2010. Spomedzi hlasujúcich ho na prvé miesto zaradil bývalý tréner Spartaka Dušan Radolský.

Povedali o knihe
Michal Zeman (autor knihy): „V knihe je viacero emotívnych pasáži. Myslím, že pre Mira je veľmi dôležité trnavské obdobie, keď začínal s futbalom. Zažil tu štart do veľkej kariéry. Svojho času povedal, že ak sa vráti raz niekam na Slovensko, tak len do Trnavy. Slovo dodržal, o dva mesiace by mal hrať za Trnavu. Ku klubu má mimoriadny vzťah. Samozrejme, keď hráč pôsobí takmer dvadsať rokov na vrcholovej úrovni, zažije mnoho príbehov a napíše mnoho písmen futbalovej histórie. Je to preto iba výber z momentov jeho kariéry. Pred desiatimi rokmi som začínal prvou knihou o Ľubomírovi Moravčíkovi. Rovnako ako Moravčík aj Miro Karhan je výborný partner na debatu.“
Vladimír Weiss (tréner reprezentácie, Karhan pod ním absolvoval stý zápas v drese národného tímu): „Teší ma, že vychádzajú knihy o výnimočných hráčoch. Mladí futbalisti to potrebujú. Miro je vzorom pre ďalšie generácie a typickým lídrom tímu. Je to mimoriadny človek, ktorý miluje svoju rodinu. V tíme by ho chcel mať každý tréner. Je to radosť sledovať, ako trénuje, hrá a pristupuje k svojim povinnostiam. Strašne radi by sme postúpili na európsky šampionát už len kvôli Mirovi. Nezabudnem na slzy jeho v očiach, keď mu zranenie zahatalo cestu do Afriky. Je to emotívny človek, zaslúžil by si takýto vrchol kariéry. Pamätám si, ako sme spolu hrali stopérov v zápase proti argentínskemu tímu. Už vtedy som si hovoril, že tento mladý bude mať veľkú kariéru pred sebou. Bezchybne vyváža loptu, má výbornú prihrávku, na základe čoho sa neskôr presunul do zálohy. Tento skvelý hráč má moje veľké uznanie.“
Jozef Jankech (tréner, ktorý dal Karhanovi prvýkrát šancu v A-mužstve Slovenska): „Miro prešiel rôznymi mládežníckymi reprezentáciami. Tam podával dobré výkony, preto som si ho vybral do národného áčka. Bolo to v roku 1995, hralo sa v Košiciach proti Izraelu. Odvtedy odohral viac ako sto reprezentačných duelov. Už to hovorí o tom, že ide o poctivého futbalistu, ktorý nikdy neoklamal ani seba, ani kolegov, ani trénerov. Vždy chcel odviesť maximálny výkon ako v klube, tak aj v reprezentácii. Preto sa stal z neho jeden z popredných európskych hráčov.“
 

reklama